historickej hudby európskych regiónov.
„Festival Ars Antiqua Europae in Via Gothica tohto roku podporuje Fond na podporu umenia. Dramaturgia festivalu sa orientuje okrem gotických chrámov opäť aj na priestory Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, kde budú môcť diváci absolvovať prednášky a hudobné produkcie na tému gotické umenie. Tohto roku navštívime po prvýkrát aj priestory evanjelického kostolíka v Brdárke,“ hovorí riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
„Festival začíname v netradičnom termíne, už vo štvrtok 22. septembra 2016 o 18.00 hodine sprievodným programom, ktorý organizujeme v rámci nášho nového projektu Osobnosti Gemera. „Rozpravy a melódie Gotickej cesty“ s historičkou Editou Kušnierovou v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera priblížia zaujímavosti, ale aj súčasnú problematiku Gotickej cesty. Zároveň sa môžeme tešiť na hudobné ukážky, ktoré budú prezentovať hudobníci Marieta Roxerová a Peter Henriczy na flaute a gitare,“ pokračuje Helena Novotná.
„Novinkou tohtoročného festivalu je zmena už tradične známeho dejiska otváracieho koncertu. Nebude to evanjelický kostol v Štítniku, ale Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. V tento prvý festivalový deň prostredníctvom barokových melódií oficiálne otvorí festival moderátorská dvojica Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský. Mladé dynamické teleso Sinfonietta Bratislava predstaví program „Slávni barokoví velikáni“, kde zaznejú diela známych autorov Antonia Vivaldiho, Johanna Pachelbela a Johanna Sebastiana Bacha. Orchester je známy farebným a dynamickým štýlovým prevedením skladieb a vysokou zanietenosťou pri interpretácií hudobných diel, čo predpovedá skutočne kvalitný hudobný zážitok,“ dopĺňa informácie Mária Hlaváčová, odborná pracovníčka Gemerského osvetového strediska.
V sobotu 24. septembra festival po prvýkrát navštívi obdivuhodné priestory Evanjelického kostola v Brdárke. V roku 2015 tu bol opravený a zreštaurovaný organ, ktorý je dielom majstra Wallachyho z roku 1762. Táto národná kultúrna pamiatka bola doladená a súčasne je pripravená na koncertovanie. O 14.00 hodine si tu prídu na svoje priaznivci organovej hudby a budú si môcť vypočuť „Skladby starých majstrov a evanjelické chorály z archívnych partitúr“ v podaní Daniela Gdovina, odborníka na organovú hudbu. Tento koncert doplní vokálna skupina G4 z Rožňavy.
V nedeľu 25. septembra sa presunie program opäť do domácich priestorov Domu tradičnej kultúry Gemera. V spoločenskej sále dvojica gitaristov Timotej Závacký a Miguel Antonio Garcia Rangel zaujme divákov festivalu svojou veľkolepou hrou na gitaru dielami z obdobia renesancie. „Miguel Antonio Garcia Rangel pochádza z Mexika a hru na gitaru vyštudoval u svetovo uznávaných autorít, súčasne sa venuje výskumu rozšírených techník hry na gitare. Timotej Závacký je rodák zo Spišskej Novej Vsi a vo svojom mladom veku má za sebou už mnoho úspechov na Slovensku, ale i v zahraničí. Táto výnimočne nadaná dvojica umelcov spríjemní umelecký zážitok aj v Čečejovciach v Reformovanom kostole o 17.00 hodine,“ dodáva Mária Hlaváčová.
Po dvoch rokoch rekonštrukcie Expozície klávesových hudobných nástrojov v Letohrádku Dardanely v Markušovciach sa festivalový program opäť vráti do týchto prenádherne vynovených priestorov. O 18.00 hodine ukončí festivalový deň barokové duo Duet le anam zo Slovenska. Klaviristka Zuzana Králiková Pohůnková a violončelistka Karolína Zivalíková, pre ktoré je komorná hudba vášňou, si pre koncert v Markušovciach vybrali barokové variácie autorov Willema de Fescha, Georga Philippa Telemanna, Niso Ticciatiho.
„15. ročník Ars Antiqua Europae in Via Gothica v tomto roku slávnostne ukončíme v Evanjelickom kostole v Štítniku 26. septembra o 18.00 hodine so Symfonickým orchestrom Lyra z Maďarska pod vedením dirigenta Józsefa Balogha s programom „Na európskych cestách“. Priestory kostola zaplnia hudobníci, ktorí umenie nadovšetko milujú. V ich repertoári nájdeme zriedkavo hrané diela hudobnej literatúry, a my veríme, že kvalitný umelecký zážitok spojený s atmosférou kostola plného vzácnych historických artefaktov bude naozajstnou lahôdkou tak pre oči, ako aj dušu divákov,“ končí rozprávanie o tomto ojedinelom festivale starej hudby na Gotickej ceste riaditeľka GOS Helena Novotná.
Podujatie z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Mária Hlaváčová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).