kde slávnostný príhovor mala Mgr. Monika Koncošová, predsedkyňa MO Matice slovenskej. V sprievodnom kultúrnom programe účinkovali popri miestnom Mužskom spevokole Dr. Samuela Daxnera a Speváckom zbore slovenských učiteľov všetky prítomné spevácke zbory, ktoré sa zúčastnili prehliadky Daxnerov Tisovec 2016.
Neodmysliteľnou súčasťou podujatia bola aj predajná výstava ručných prác ľudových remeselníkov pod názvom Vianočná nálada vo vestibule kultúrneho domu. Návštevníci mali možnosť nielen obdivovať, ale aj zakúpiť si rôzne vianočné predmety.
Prehliadku speváckych zborov v spoločenskej sále otvoril svojím programom domáci Mužský spevokol, ktorý nesie meno zakladateľa a prvého dirigenta, Dr. Samuela Daxnera. V tomto roku plynie už 139. rok od založenia tohto speváckeho telesa, ktorého v súčasnosti – ako desiata v poradí – diriguje Mgr. Gabriela Rufusová.
Ako ďalší vystupoval mládežnícky vokálny súbor Mystic choir, ktorý pôsobí pri ZUŠ v Rimavskej Sobote a prezentuje hudobný štýl, ktorý spája populárnu hudbu s klasickou. Hudobný prejav skupiny je charakteristický viachlasným spevom v štýle a capella. Mystic choir okrem regionálnych vystúpení čaká koncom februára 2017 koncertovanie v Londýne.
Prehliadka pokračovala vystúpením Miešaného speváckeho zboru Bona fide z Rimavskej Soboty, ktorý v tomto roku oslávil 45. výročie založenia. Repertoár speváckeho telesa je rôznorodý, od úprav ľudových piesní, árií po muzikál i klasické diela. Bona fide dvakrát úspešne reprezentoval zborové umenie Slovenska v Paríži a z týchto umeleckých zájazdov naspieval svoje tretie CD s názvom Spomienky na Paríž. V súčasnosti zbor vedie PaedDr. Jana Dobrocká.
Ďalším účinkujúcim večera bol Spevácky zbor Quirin z Revúcej pod vedením Jaroslava Petra. Bol založený v roku 2005 pri ZUŠ v Revúcej a združuje všetkých záujemcov o zborový spev v meste Revúca a v okolí. Spevokol sa zúčastňuje domácich i zahraničných festivalov, rôznych súťaží, kde dosahuje pozoruhodné výsledky.
Hovorí sa, že všetko je dobré, keď je koniec dobrý. O tejto zlatej pravde svedčil nádherne zostavený program vzácneho hosťa podujatia, Speváckeho zboru slovenských učiteľov, ktorý je najznámejším amatérskym mužským speváckym zborom na Slovensku. Celé desaťročia patrí vo svojej kategórii k domácej a európskej špičke. Zbor vznikol v roku 1921, teda nie je tažké vypočítať, že v tomto roku oslavuje krásne 95. výročie svojho založenia. V poslednom desaťročí sa zbor koncertne predstavil v Japonsku, Českej republike, Ukrajine, Maďarsku, Španielsku, Poľsku, Srbsku, Taliansku, vo Švajčiarsku, v Rakúsku a vo Francúzsku. Koncerty a účasť na festivaloch sú prezentáciou vysokej umeleckej úrovne zboru, ktorý je držiteľom viacerých významných štátnych a rezortných vyznamenaní. Spevácky zbor slovenských učiteľov v súčasnosti diriguje doc. Mgr. art. Štefan Sedlický, ArtD.
V závere prehliadky speváckych zborov Daxnerov Tisovec v podaní všetkých prítomných spevokolov zaznela spoločná skladba Misericordias domini, ktorej aktuálnosťou bolo, že rok 2016 bol v cirkvi vyhlásený za Rok milosrdenstva.
No a úplne na záver, akoby bodku za vydareným podujatím a príjemným večerom dodali tóny najznámejšej vianočnej skladby Tichá noc, svätá noc, ktorú pri plamienkoch zapálených sviečok v dojatí zaspievali všetci prítomní.
Poďakovanie všetkým účastníkom vyjadrili odovzdaním ďakovných listov primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč a riaditeľka Gemersko-malohontského strediska v Rimavskej Sobote Mgr. Darina Kišáková.
36. ročník regionálnej prehliadky speváckych zborov dospelých Daxnerov Tisovec 2016 sa skončil spoločnou večerou v dobrej nálade, v porozumení a v krásnej predvianočnej atmosfére.
Podujatie z verejných prostriedkov podporil Fond na podporu umenia.
Elvira Povinszká, koordinátorka projektu
Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).