Vojtěch Jírovec (1763 - 1850) Missa brevis in G - Kyrie, Sanctus – Benedictus; Jan Valušek (1984), Venite adoremus Dominum Radostně zpívejme Pánu (2016)* středověké vánoční nápěvy v úpravě pro sóla a sbor; Zoltán Kodály (1882 - 1967) Veni Emmanuel (úprava středověkého chorálu); Jan Valušek Variace na vánoční píseň Den přeslavný (2015)* pro sóla a sbor na text K. H. Rovenského (1644 - 1718); Josef Antonín Seeling (1710 - 1756) - Spi Ježíšku milý - pastorella; Jan Evangelista Zelinka (1856 – 1935) - Svatá noc; Pojďte pastýři k Betlému recitativo e aria pastorella; Aj, dnes v Betlémě - moravská koleda, upravil Zdeněk Šimůnek; Čas radosti veselosti (Jiří Třanovský – Cantus Catholici 1655); Keď tá jasná hviezda - slovenská koleda; A holiday jazz duo (arr. Michele Weir) I'll Be Home for Christmas (Walter Kent) Let it Snow! (Jule Styne).
Na webstránke jirovci.webnode.cz sa o tomto speváckom súbore píše: "Príležitostné združenie Jírovci na konci školského roku 2016/2017 oslávilo siedme narodeniny. Vznikli sme ako satiricko-ironické teleso, spievajúce samo pre seba a pre radosť, pretože spievanie nás baví. V repertoári sme mali skôr ľudové piesne (Ach synku, Komáři se ženili), ovšem i s klavírnym doprovodom. Po čase nám to nestačilo a začali sme spolupracovať s PS Palora, s ktorým vystupujeme dodnes, ale venujeme sa i vlastným koncertom.
S programom "Jírovci zpívají Jírovce", kde vzdávame hold Vojtěchovi Jírovcovi a jeho temer 200 rokov zabudnutej omši, sme vystupovali v Litovli, Olomouci, Velké Bystřici, Horce nad Moravou, Bohuslavicích, Drahanovicích či Náměšti na Hané. V roku 2014 sme so spriatelenými zbormi z Braslavi a Zbýšova spievali pri oslavách 25. výročia svätorečenia Anežky Českej v Katedrále sv. Víta na Pražskom hrade a na Hradčanskom námestí.
K piatemu výročiu sme si ako darček udelili svetovú premiéru Mexické mše od autora Jana Valušku, ktorá už zaznela v Litovli, Velké Bystřici, Horce nad Moravou a veríme, že zaznie i v ďalších mestách. V roku 2016 sme sa zamerali na adventné a vianočné koncerty, ktoré boli plné nových autorských skladieb Jana Valuška." (Preklad: MG od)
MG od
Fotografie a video: Peter Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.