Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, noviny: Sajó Vidék, 1899

Dňa 26. júla 1899 poctili návštevou Dobšinskej ľadovej jaskyne Jeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou arcikňažnou Izabellou a ich piatimi dcérami – Kristínou, Annou, Henrietou, Gabrielou, Izabellou, s dvomi guvernantkami a niekoľkými dvoranmi. Vzácnych hostí privítal presne o 13.00 hodine pred budovou hotela správca jaskyne profesor Ede Hanvay a Endre Fejér, nájomca hotela a jedálne. Po perfektne pripravenom a honosne servírovanom občerstvení sa celá spoločnosť vydala na prehliadku jaskyne. Pred vchodom sa arciknieža srdečne a neokázalo privítal s objaviteľom jaskyne Ing. Eugenom Ruffinym. Mnohými otázkami sa informovali o objavení, prírodných a geografických pomeroch jaskyne. Krása jaskyne ich očarila a arcikňažná Izabella si ich zvečnila niekoľkými fotografickými zábermi. Na záver sa urodzené panstvo zapísalo do pamätnej knihy návštevníkov jaskyne v maďarskom jazyku. Nasledovala vyhliadková jazda na kočoch ku stratenskej skalnej bráne. O 18. hodine sa rodina následníka trónu vrátila späť do svojho letoviska v Starom Smokovci.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, noviny: Sajó Vidék, 1899

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-