V úvode knihy svoj zámer vysvetľujú takto: „Nechceme vynechať meno nikoho, ktokoľvek autorsky známy alebo neznámy z akýchkoľvek dôvodov a pohnútok zaznačil udalosti, pričinil sa o rozvoj, alebo tu žil a pracoval v uplynulom kontexte dlhej histórie mestečka... Ak našou premisou bolo doložiť v mestečku Ratkovej od najstarších čias tu žijúcich obyvateľov v konkrétnych menách, zachovávali sme obvyklú požiadavku chronológie, už či sme hovorili o tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj mestečka v akomkoľvek ohľade, v akejkoľvek účasti, funkcii, alebo sme sa opierali o remeselnícku príslušnosť a z toho vyplývajúci význam pre poznanie starej či staršej histórie.“

V knihe nájdeme najstaršie mená tu žijúcich obyvateľov, pochádzajúce zo zápisov daní od 15. storočia. Zoznam mien vychádza z popisu jednotlivých parciel pôdy, spadajúcich pod cirkevný desiatok a rodinných mien mešťanov obrábajúcich tieto parcely. S týmito zápismi mien sú pozoruhodné aj záznamy starých polí, chotárnych názvov v Ratkovej aj filiálnych obciach – Repištia, Ratkovská Suchá, Ploské. Väčšina názvov častí ratkovského chotára sa zachovala iba ústnym podaním, o to vzácnejšie sú tieto názvy zachované v písomnej forme. Dnes sú už mnohé z nich názvom i lokalitou úplne neznáme.

Samostatne sú zaznačené mená a pôsobenie najstarších rodín, s cieleným zameraním na tie, ktorých členovia sa v predchádzajúcich storočiach konkrétne zúčastňovali na dianí v mestečku ako funkcionári magistrátu či cirkvi. Samostatnú kapitolu tvoria mená farárov v najstaršej ratkovskej cirkevnej histórii i s krátkym popisom ich účinkovania. Zaznamenané sú osudy remesiel a remeselníkov po zrušení cechov a v rokoch nasledujúcich, včítanie mien remeselníkov, prežívajúcich až do 20. storočia. Mnohogeneračnú kontinuitu tu žijúcich mešťanov a starých rodín pripomínajú aj mnohé pomníky na ratkovskom cintoríne. Kniha ponecháva niektoré z nich v pamäti vo fotografickej dokumentácii.

Zachované najstaršie rukopisy sú unikátom a vypovedajú nielen o živote a o rozvoji mestečka, o tom, ako sa vyvíjalo písmo a menil sa jeho typ, ale aj o zaužívanom spôsobe vyjadrovania, štylistických postupoch i zmenách tém, ktoré boli v danej dobe na programe dňa. Ako ukážku o tomto vývoji je v chronologickej postupnosti zaznamenaných niekoľko rukopisov známych i anonymných autorov.

Zápisy o seniorálnych konventoch a vizitáciách začiatkom 19. storočia nám dávajú nazrieť do zákulisia diania v meste pri dôležitých či slávnostných cirkevných udalostiach, na ktorých sa spoločne zúčastňujú v zhode mešťania i cirkev. Zaujímavé sú aj výpočtom všetkých osobností, ktoré sa ho zúčastnili a tiež bezprostrednou starostlivosťou mešťanov, aby takéto vážne cirkevné podujatie bolo i po spoločenskej stránke dôsledne zabezpečené. Zaznamenané sú aj osudy chrámových organov od roku 1695 až do súčasnosti i zoznam cirkevného vzácneho inventára. Zdokumentovaná je obetavosť a dobročinnosť pri pomoci cirkvi a chrámu zo strany mešťanov, účasť ratkovských žien na dianí v mestečku a ich dobročinnosť i s vyčíslením hodnoty darovaných predmetov, právne rozhodovacie úkony v ratkovskom magistráte pri majetkovoprávnom vysporiadaní obyvateľov, či prípady vyšetrovania trestných udalostí. Autori nezabudli ani na účasť magistrátu a obyvateľov na rozvoji mesta a na udalosti pracovného dňa cez popisy rôznych stavebných prác a mestských účelových stavieb.

Veľmi hodnotnou časťou je rozsiahle chronologické kalendárium o živote v obci od roku 1413 až dodnes. Na záver je priložený zoznam Národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a zoznam ostatných pamiatok a pamätných tabúľ aj s fotografickou dokumentáciou.

Publikácia je určená nielen Ratkovčanom, ale aj historikom a všetkým tým, ktorí sa zaujímajú o dejiny tohto regiónu.

Miroslav Ďurinda – Marta Mikitová: Ratková v dejinách a jej dávni obyvatelia. Košice, Graphics Studio 2017. 136 s. 117 obr. ISBN 978-80-972878-0-1

Stanislav Kejík