V rámci projektu sa nám predstavia historické spolky, ktoré odprezentujú formou reenactmentu dobový život vtedajšieho obyvateľstva, gastronómiu, tance, hudbu a divadlo. Predstavia sa nám skupiny historického šermu Defensores z Fiľakova, Cassanova z Banskej Bystrice, Taurus Ater z Martina. Dobové tance a školu tanca ľudovej gotiky predvedie skupina historického tanca Galthilion z Bratislavy. Gotickú hudbu odprezentuje súbor Musicantica Slovaca z Nitry a Vrbovské vŕby z Vrbového. Predstaví sa aj Sokoliarstvo Kanát z Rimavskej Soboty a divadlo na Vysokej nohe z Banskej Bystrice.
Podujatie bude sprevádzané výstavami a odbornými prednáškami o hudbe v gotike a sakrálnych stavbách v Malohonte, s lektorom Mgr. Radimom Pačmárom z Brezna. Po stopách dávnej hudby nás bude sprevádzať PaedDr. Róbert Žilík, pedagóg a muzikant z Nitry.
Projekt umožní nielen záujemcovi o históriu, ale aj laickému návštevníkovi dotknúť sa dejín, vrátiť sa v čase a prežívať dôležité historické udalosti nášho regiónu. Hudba odráža kultúrne vzťahy Gemera s Talianskom – estampidy, saltarelá, tanečné melódie zo začiatku osmanskej expanzie do Uhorska – historické piesne a orientálne vplyvy, kresťanské tradície v hudbe 14.-16. st., repliky historických hudobných nástrojov v kontexte fresiek s hudobnými motívmi v Gemeri-Malohonte, ale aj v iných regiónoch.
Odborným garantom projektu je Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zastúpení riaditeľky Mgr. Dariny Kišákovej.
Dramaturg podujatia: Mgr. Viktor Brádňanský – historik, Mgr. Stanislava Zvarová – odborná pracovníčka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, Martin Pliešovský – divadelník, regionálny historik, Mgr. Lucia Ulická – historička, PaedDr. Róbert Žilík z Nitry, Mgr. Vladimír Ticháň, farár ECAV, Ing. Miroslava Vargová – manažérka Miestnej akčnej skupiny MALOHONT. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mediálnymi partnermi sú TVRimava, www.rimava.sk, RTVS Rádio Regina Stred.
Program podujatia:
Program v gotickom kostole:
10:00 Otvorenie festivalu
Gotické kostoly v Malohonte – prednáša Mgr. Radim Pačmár
11:00 Po stopách dávnej hudby (Hudba a slovo z obdobia 14.-16. stor.) – prednáša PaedDr. Róbert Žilík
13:00 Musicantica Slovaca z Nitry – komorný koncert
Program v okolí gotického kostola:
12:00 Šermiarske predstavenie - Skupina historického šermu Taurus Ater z Martina
14:00 Turci v Malohonte – Spoločnosť veselých šermiarov Cassanova z Banskej Bystrice a Defensores z Fiľakova
15:00 Sokoliari – SOKOLIARSTVO KANÁT z Rimavskej Soboty
16:00 Tance ľudovej gotiky a škola tanca
Skupina historického tanca Galthilion z Bratislavy
17:00 Vraždy na Elsinore – divadelné predstavenie – Divadlo na Vysokej nohe z Banskej Bystrice
18:00 Vŕbovské vŕby z Vrbového – koncert hudobnej skupiny
SPRIEVODNÉ AKTIVITY:
Lukostreľba – šerm pre najmenších – dobový jarmok – výstava Gotické kostoly v Malohonte – výstava dobových hudobných nástrojov – historické tábory – skupinové prehliadky gotického kostola s odborným výkladom.
Spracovala: Mgr. Stanislava Zvarová, odborná pracovníčka
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.