MAS, ktorý spolufinancujú obce zahrnuté do územia MAS, ale aj príprava stratégie rozvoja územia MAS na nové programové obdobie 2014 - 2020, vďaka ktorej môže MAS opäť získať finančné prostriedky, ktoré bude prerozdeľovať na projekty obcí, podnikateľov a občianskych organizácií. Záleží na tom, či stratégia MAS bude patriť medzi podporené, podobne ako tomu bolo v súčasnom programovom období, čo sa dozvieme približne do dvoch rokov.
Pripojením obcí sa územie MAS rozširuje aj o ďalšie prírodné zaujímavosti, kultúrne a historické dedičstvo, ale o šikovných a zručných ľudí týchto obcí. Celková rozloha územia MAS dosiahla 721 km2 a počet obyvateľov 43 obcí sa zvýšil na 28 650.
Aj napriek tomu, že rozvoj regiónu si vyžaduje dlhé roky systematickej spolupráce a zmeny k lepšiemu sa nedejú zo dňa na deň, veríme, že všetky štyri obce, ako aj subjekty, ktoré v nich pôsobia, ohodnotia vstup do MAS MALOHONT za správny krok.
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT
|
Obec Hrnčiarska Ves Okres: Poltár Počet obyvateľov: 990 Rozloha: 25,77 km2 Na území obce Hrnčiarska Ves, ktorá vznikla v roku 1964 spojením obcí Pondelok, Veľká Suchá a Maštinec, bolo sídlisko pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec Pondelok sa spomína od roku 1515. Patrila Jánokyovcom a Jákóffyovcom, v novoveku viacerým drobným zemanom. V 18. storočí tu zeman Gabriel Roth založil porcelánku. V roku 1828 mala obec 68 domov a 474 obyvateľov, ktorí sa zaoberali tradičnými remeslami. Prvá písomná zmienka o obci Veľká Suchá, ktorá sa vyvinula zo staršieho osídlenia pod hradiskom, je z roku 1285. Obec bola známa jarmokmi. V roku 1828 mala 59 domov a 420 obyvateľov. Tí sa zaoberali výrobou škridiel a hrnčiarstvom. Po roku 1918 mala obec poľnohospodársky charakter. V údolí maštinského potoka je bohatý výskyt minerálnych prameňov. |
Obec Hrnčiarske Zalužany Okres: Poltár Počet obyvateľov: 882 Rozloha: 6,09 km2 Obec Hrnčiarske Zalužany vznikla asi v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1323 pod názvom “Zalusan” a patrila Jánokyovcom a Jákoffyovcom. V novoveku patrila obec viacerým drobným zemanom. Obyvatelia sa zaoberali hospodárstvom, no predovšetkým hrnčiarstvom. Vyrábali keramiku, ohňovzdorné tehly, škridlu. Aj preto sa v roku 1773 objavuje nový názov obce “Hrnčiarske Zalussany”. V roku 1828 mala obec 80 domov a 605 obyvateľov. Erb obce je vytvorený podľa pečate z druhej polovice 18. storočia. V súčasnosti tradíciu hrnčiarstva v obci reprezentuje Výrobné družstvo Šamotka, ako aj súkromní remeselníci.
|
|
|
Obec Chvalová Okres: Revúca Počet obyvateľov: 187 Rozloha: 9,27 km2
|
Okres: Poltár Počet obyvateľov: 112 Rozloha: 24,41 km2
Obec sa spomína od roku 1303 ako Zelche. V roku 1427 patrila hradu Hajnáčka, potom Derencsényiovcom, Hrachovskému panstvu a iným rodinám. Obyvatelia sa zaoberali výrobou vozov, kolies, dreveného náradia a debnárstvom. V roku 1837 mala 52 domov a 407 obyvateľov. V 19. storočí tu mala svoj majetok Rimamuránsko - šalgotariánska spoločnosť.
|

































Územie, na ktorom už od roku 2007 pôsobí Miestna akčná skupina MALOHONT, sa oficiálne od júla tohto roka rozšírilo o územie obcí Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Chvalová a Selce. Počet obcí zahrnutých do územia MAS sa tak zvýšil na 43.


Obec Selce 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a