MAS, ktorý spolufinancujú obce zahrnuté do územia MAS, ale aj príprava stratégie rozvoja územia MAS na nové programové obdobie 2014 - 2020, vďaka ktorej môže MAS opäť získať finančné prostriedky, ktoré bude prerozdeľovať na projekty obcí, podnikateľov a občianskych organizácií. Záleží na tom, či stratégia MAS bude patriť medzi podporené, podobne ako tomu bolo v súčasnom programovom období, čo sa dozvieme približne do dvoch rokov.
Pripojením obcí sa územie MAS rozširuje aj o ďalšie prírodné zaujímavosti, kultúrne a historické dedičstvo, ale o šikovných a zručných ľudí týchto obcí. Celková rozloha územia MAS dosiahla 721 km2 a počet obyvateľov 43 obcí sa zvýšil na 28 650.
Aj napriek tomu, že rozvoj regiónu si vyžaduje dlhé roky systematickej spolupráce a zmeny k lepšiemu sa nedejú zo dňa na deň, veríme, že všetky štyri obce, ako aj subjekty, ktoré v nich pôsobia, ohodnotia vstup do MAS MALOHONT za správny krok.
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT
|
Obec Hrnčiarska Ves Okres: Poltár Počet obyvateľov: 990 Rozloha: 25,77 km2 Na území obce Hrnčiarska Ves, ktorá vznikla v roku 1964 spojením obcí Pondelok, Veľká Suchá a Maštinec, bolo sídlisko pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec Pondelok sa spomína od roku 1515. Patrila Jánokyovcom a Jákóffyovcom, v novoveku viacerým drobným zemanom. V 18. storočí tu zeman Gabriel Roth založil porcelánku. V roku 1828 mala obec 68 domov a 474 obyvateľov, ktorí sa zaoberali tradičnými remeslami. Prvá písomná zmienka o obci Veľká Suchá, ktorá sa vyvinula zo staršieho osídlenia pod hradiskom, je z roku 1285. Obec bola známa jarmokmi. V roku 1828 mala 59 domov a 420 obyvateľov. Tí sa zaoberali výrobou škridiel a hrnčiarstvom. Po roku 1918 mala obec poľnohospodársky charakter. V údolí maštinského potoka je bohatý výskyt minerálnych prameňov. |
Obec Hrnčiarske Zalužany Okres: Poltár Počet obyvateľov: 882 Rozloha: 6,09 km2 Obec Hrnčiarske Zalužany vznikla asi v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1323 pod názvom “Zalusan” a patrila Jánokyovcom a Jákoffyovcom. V novoveku patrila obec viacerým drobným zemanom. Obyvatelia sa zaoberali hospodárstvom, no predovšetkým hrnčiarstvom. Vyrábali keramiku, ohňovzdorné tehly, škridlu. Aj preto sa v roku 1773 objavuje nový názov obce “Hrnčiarske Zalussany”. V roku 1828 mala obec 80 domov a 605 obyvateľov. Erb obce je vytvorený podľa pečate z druhej polovice 18. storočia. V súčasnosti tradíciu hrnčiarstva v obci reprezentuje Výrobné družstvo Šamotka, ako aj súkromní remeselníci.
|
|
|
Obec Chvalová Okres: Revúca Počet obyvateľov: 187 Rozloha: 9,27 km2
|
Okres: Poltár Počet obyvateľov: 112 Rozloha: 24,41 km2
Obec sa spomína od roku 1303 ako Zelche. V roku 1427 patrila hradu Hajnáčka, potom Derencsényiovcom, Hrachovskému panstvu a iným rodinám. Obyvatelia sa zaoberali výrobou vozov, kolies, dreveného náradia a debnárstvom. V roku 1837 mala 52 domov a 407 obyvateľov. V 19. storočí tu mala svoj majetok Rimamuránsko - šalgotariánska spoločnosť.
|

































Územie, na ktorom už od roku 2007 pôsobí Miestna akčná skupina MALOHONT, sa oficiálne od júla tohto roka rozšírilo o územie obcí Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Chvalová a Selce. Počet obcí zahrnutých do územia MAS sa tak zvýšil na 43.


Obec Selce
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-