Nenechajte si ujsť divadelné predstavenie v príťažlivom hereckom obsadení a zakúpte si vstupenky v predpredaji za zvýhodnenú cenu. Divadelný súbor Katalpa, ktorý oživil tradíciu ochotníckeho divadla v Hnúšti, pozýva na svoju premiéru hry Zvonodrozdovo v piatok 13. mája o 18:00 hod. V sále kultúrneho domu sa v réžii Michala Stejskala odohrá slávny príbeh, v ktorom sa okrem iného dozviete o zásadnej úlohe hygienického zariadenia v živote obce, o láskach i neverách, politickom boji, vzťahu cirkvi a šľachty vo francúzskom mestečku Zvonodrozdovo. Strhujúci dej, množstvo energie a známe piesne, to všetko vás čaká v muzikáli Atlantída, ktorý si v Rimavskej Sobote pre obrovský úspech vyžiadal pridanie druhého predstavenia na pondelok 30. mája o 19:00 hod. Predstavenie s pesničkami Mira Žbirku v réžii Jána Ďurovčíka je plné skvelých hereckých, speváckych a tanečných výkonov, preto sa je na čo tešiť.
Koncerty a iné
Sériu koncertov odštartujú koncerty v rámci Dní mesta Rimavská Sobota. Vo štvrtok 5. mája podvečer zaplavia námestie chytľavé melódie a temperament Kandráčovcov, zatiaľ čo v piatok 6. mája 2016 bude pódium na námestí patriť reggae-punkovej kapele Smola a hrušky. Nebude chýbať ani jarmok, vystúpenia folklórnych súborov, výstavy a ďalší bohatý sprievodný program. Maďarská rocková kapela Omega, ktorá sa predstaví 14. mája 2016 o 20:00 hod. v kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi v Rimavskej Sobote, odohrá v rámci projektu Oratórium posledný z trojice koncertov na Slovensku. Ich najväčšie hity zaznejú za sprievodu symfonického orchestra a zmiešaného speváckeho zboru. Z iného súdka bude koncert indickej klasickej hudby v Hnúšti, ktorý v piatok 20. mája ponúkne publiku jedinečnú atmosféru a predstaví dva z najznámejších hudobných nástrojov Indie - sitár a tabla v podaní dvoch profesionálnych hudobníkov Alexandra Li a Sergeya Pučkova. Koncertmi hudobných skupín Komajota a Vidiek vyvrcholí sobotňajší program Dní mesta Hnúšťa, počas ktorých sa bude konať aj jarmok, športové súťaže, vystúpenia folklórnych súborov a najväčším lákadlom budú rôzne atrakcie pre deti, zábavný program v parku pri knižnici a jazda parným vláčikom z Hnúšte do Tisovca a späť.
Noc v mlyne a v múzeu
Keď sa povie Noc v múzeu, niektorí si predstavia film, v ktorom ožívajú exponáty, voľne sa pohybujú po chodbách a rozprávajú svoj príbeh. Noc v múzeu však nie je len názov filmu, ale najmä pomenovanie celoeurópskeho podujatia, do ktorého je zapojené aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Touto príležitosťou je inšpirovaná aj Noc v mlyne, ktorou sa symbolicky otvára letná sezóna v mlyne vo Veľkých Teriakovciach. V sobotu 7. mája 2016 podvečer čakajú na malých i veľkých návštevníkov mlyna sokoliarske ukážky a divadelná rozprávka Pipi Dlhá Pančucha. Počas Noci múzeí a galérií v sobotu 21. mája 2016 sa Gemersko-malohontské múzeum už tradične predstaví komentovanou prehliadkou stálej vlastivednej expozície a nových výstav. Atmosféru nočnej prehliadky múzea dotvorí prezentácia remeselníkov z Gemera-Malohontu a okolia, ako aj Gazdovský dvor so živými domácimi zvieratami, remeselnou dielňou a ochutnávkou poľovníckeho guľáša. Pre deti i dospelých sú pripravené najrôznejšie zábavné aktivity ako skladanie 2D a 3D puzzle, pečiatkovanie do hliny a modelovanie s hlinou, tkanie na krosnách či výroba cigánskych tkaničiek.
Jednodňová reštaurácia s netradičným menu
V rámci celosvetového podujatia Restaurant Day otvorí v sobotu 21. mája 2016 svoju jednodňovú reštauráciu aj Vzdelávacia včelnica Včelí kRaj v Kokave nad Rimavicou, v miestnej časti Liešnica. Uprostred kokavských lazov si budete môcť pochutnať na výnimočnom menu, ktoré vám pripravia miestni včelári. Budete môcť porovnať, ako chutí jedlo zo surovín, ktoré opelili hmyzí pomocníci a také, ku ktorému neprispeli. V prvom prípade sa bude okrem iného podávať napríklad medovina, grilovaný encián s medom a orechmi či medovo-levanduľové koláčiky ako dezert. Pre všetkých návštevníkov reštaurácie je navyše pripravený zaujímavý sprievodný program ako presklený úľ, prednáška či ukážka medobrania, vďaka ktorej na vlastné oči uvidíte, ako med vzniká a ako sa získava.
K výročiu oslobodenia a ukončenia 2. svetovej vojny
Zapálením vatry a sprievodným programom si v sobotu 7. mája 2016 pripomenú výročie ukončenia 2. svetovej vojny viaceré obce regiónu vrátane obcí Hrnčiarska Ves, Rimavské Zalužany, Čerenčany, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo, Klenovec, Vyšný a Nižný Skálnik, Lukovištia i Lipovec.
V Rimavskom Brezove navyše ráno začína turistický pochod po stopách osloboditeľov. Duchovne po stopách hrdinov SNP je názov 0. ročníka pochodu, ktorý sa koná v dňoch 25. - 27. mája 2016 na trase Rimavská Sobota - Tisovec v sprievode duchovných ekumenickej pastoračnej služby.
Aktivita je určená predovšetkým príslušníkom a zamestnancom silových zložiek SR, ale vítaní sú všetci, ktorí sa s nimi na trase pochodu chcú zamýšľať nielen nad odkazom hrdinov SNP, ale pri jednotlivých zastávkach aj nad hodnotami vyvierajúcim z kresťanského učenia a viery.
Súčasťou trasy ktorá sa prelína aj s Gemersko-rimavským okruhom Gotickej cesty budú zastávky pri kultúrnych a stredovekých pamiatkach, ale aj pietnych miestach a pamätníkoch, kde si uctia pamiatku padlých. Ak chcete byť pri tom, pridajte sa k vo vašej obci alebo na celej trase.
Cyklistické preteky
Na svoje si prídu v sobotu 15. mája 2016 aj priaznivci cyklistiky, a to vďaka unikátnemu športovému podujatiu Jarná Cena mesta Rimavská Sobota, ktoré je kombináciou cestných cyklistických pretekov, sprievodného programu pre divákov a rámcových detských pretekov. Príďte povzbudiť pretekárov pri hromadnom slávnostnom štarte, ktorý začína na Malohontskej ulici o 10:30 hod. alebo pri prejazde obcami na takmer 102 kilometrov dlhej trase či pri príjazde do cieľa.
Z každého rožku trošku
Prvý májový týždeň bude v obci Kokava nad Rimavicou patriť tradíciám a folklóru. Najprv to bude stavanie mája s kultúrnym programom (01.05.2016) a v piatok 6. mája sa tu uskutoční Detský hudobný festival, v ktorom vystúpia detské ľudové hudby, spevácke skupiny a sólisti z rôznych častí Banskobystrického kraja. Obec Vyšný Skálnik bude dejiskom rezbárskeho sympózia, na ktorom sa stretne 5 umeleckých rezbárov. Od pondelka 16. mája do soboty 21. mája si budete môcť pri rybníku pozrieť, ako sa pod ich rukami mení drevo na sochy, ktoré neskôr pribudnú na trasu náučného chodníka Po stopách Maginhradu. Deň obce, ktorý oslávia v Utekáči 28. mája, bude okrem iného patriť aj spomienke na Juraja Kubinca, nestora slovenských fujaristov.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-