Nenechajte si ujsť divadelné predstavenie v príťažlivom hereckom obsadení a zakúpte si vstupenky v predpredaji za zvýhodnenú cenu. Divadelný súbor Katalpa, ktorý oživil tradíciu ochotníckeho divadla v Hnúšti, pozýva na svoju premiéru hry Zvonodrozdovo v piatok 13. mája o 18:00 hod. V sále kultúrneho domu sa v réžii Michala Stejskala odohrá slávny príbeh, v ktorom sa okrem iného dozviete o zásadnej úlohe hygienického zariadenia v živote obce, o láskach i neverách, politickom boji, vzťahu cirkvi a šľachty vo francúzskom mestečku Zvonodrozdovo. Strhujúci dej, množstvo energie a známe piesne, to všetko vás čaká v muzikáli Atlantída, ktorý si v Rimavskej Sobote pre obrovský úspech vyžiadal pridanie druhého predstavenia na pondelok 30. mája o 19:00 hod. Predstavenie s pesničkami Mira Žbirku v réžii Jána Ďurovčíka je plné skvelých hereckých, speváckych a tanečných výkonov, preto sa je na čo tešiť.
Koncerty a iné
Sériu koncertov odštartujú koncerty v rámci Dní mesta Rimavská Sobota. Vo štvrtok 5. mája podvečer zaplavia námestie chytľavé melódie a temperament Kandráčovcov, zatiaľ čo v piatok 6. mája 2016 bude pódium na námestí patriť reggae-punkovej kapele Smola a hrušky. Nebude chýbať ani jarmok, vystúpenia folklórnych súborov, výstavy a ďalší bohatý sprievodný program. Maďarská rocková kapela Omega, ktorá sa predstaví 14. mája 2016 o 20:00 hod. v kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi v Rimavskej Sobote, odohrá v rámci projektu Oratórium posledný z trojice koncertov na Slovensku. Ich najväčšie hity zaznejú za sprievodu symfonického orchestra a zmiešaného speváckeho zboru. Z iného súdka bude koncert indickej klasickej hudby v Hnúšti, ktorý v piatok 20. mája ponúkne publiku jedinečnú atmosféru a predstaví dva z najznámejších hudobných nástrojov Indie - sitár a tabla v podaní dvoch profesionálnych hudobníkov Alexandra Li a Sergeya Pučkova. Koncertmi hudobných skupín Komajota a Vidiek vyvrcholí sobotňajší program Dní mesta Hnúšťa, počas ktorých sa bude konať aj jarmok, športové súťaže, vystúpenia folklórnych súborov a najväčším lákadlom budú rôzne atrakcie pre deti, zábavný program v parku pri knižnici a jazda parným vláčikom z Hnúšte do Tisovca a späť.
Noc v mlyne a v múzeu
Keď sa povie Noc v múzeu, niektorí si predstavia film, v ktorom ožívajú exponáty, voľne sa pohybujú po chodbách a rozprávajú svoj príbeh. Noc v múzeu však nie je len názov filmu, ale najmä pomenovanie celoeurópskeho podujatia, do ktorého je zapojené aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Touto príležitosťou je inšpirovaná aj Noc v mlyne, ktorou sa symbolicky otvára letná sezóna v mlyne vo Veľkých Teriakovciach. V sobotu 7. mája 2016 podvečer čakajú na malých i veľkých návštevníkov mlyna sokoliarske ukážky a divadelná rozprávka Pipi Dlhá Pančucha. Počas Noci múzeí a galérií v sobotu 21. mája 2016 sa Gemersko-malohontské múzeum už tradične predstaví komentovanou prehliadkou stálej vlastivednej expozície a nových výstav. Atmosféru nočnej prehliadky múzea dotvorí prezentácia remeselníkov z Gemera-Malohontu a okolia, ako aj Gazdovský dvor so živými domácimi zvieratami, remeselnou dielňou a ochutnávkou poľovníckeho guľáša. Pre deti i dospelých sú pripravené najrôznejšie zábavné aktivity ako skladanie 2D a 3D puzzle, pečiatkovanie do hliny a modelovanie s hlinou, tkanie na krosnách či výroba cigánskych tkaničiek.
Jednodňová reštaurácia s netradičným menu
V rámci celosvetového podujatia Restaurant Day otvorí v sobotu 21. mája 2016 svoju jednodňovú reštauráciu aj Vzdelávacia včelnica Včelí kRaj v Kokave nad Rimavicou, v miestnej časti Liešnica. Uprostred kokavských lazov si budete môcť pochutnať na výnimočnom menu, ktoré vám pripravia miestni včelári. Budete môcť porovnať, ako chutí jedlo zo surovín, ktoré opelili hmyzí pomocníci a také, ku ktorému neprispeli. V prvom prípade sa bude okrem iného podávať napríklad medovina, grilovaný encián s medom a orechmi či medovo-levanduľové koláčiky ako dezert. Pre všetkých návštevníkov reštaurácie je navyše pripravený zaujímavý sprievodný program ako presklený úľ, prednáška či ukážka medobrania, vďaka ktorej na vlastné oči uvidíte, ako med vzniká a ako sa získava.
K výročiu oslobodenia a ukončenia 2. svetovej vojny
Zapálením vatry a sprievodným programom si v sobotu 7. mája 2016 pripomenú výročie ukončenia 2. svetovej vojny viaceré obce regiónu vrátane obcí Hrnčiarska Ves, Rimavské Zalužany, Čerenčany, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo, Klenovec, Vyšný a Nižný Skálnik, Lukovištia i Lipovec.
V Rimavskom Brezove navyše ráno začína turistický pochod po stopách osloboditeľov. Duchovne po stopách hrdinov SNP je názov 0. ročníka pochodu, ktorý sa koná v dňoch 25. - 27. mája 2016 na trase Rimavská Sobota - Tisovec v sprievode duchovných ekumenickej pastoračnej služby.
Aktivita je určená predovšetkým príslušníkom a zamestnancom silových zložiek SR, ale vítaní sú všetci, ktorí sa s nimi na trase pochodu chcú zamýšľať nielen nad odkazom hrdinov SNP, ale pri jednotlivých zastávkach aj nad hodnotami vyvierajúcim z kresťanského učenia a viery.
Súčasťou trasy ktorá sa prelína aj s Gemersko-rimavským okruhom Gotickej cesty budú zastávky pri kultúrnych a stredovekých pamiatkach, ale aj pietnych miestach a pamätníkoch, kde si uctia pamiatku padlých. Ak chcete byť pri tom, pridajte sa k vo vašej obci alebo na celej trase.
Cyklistické preteky
Na svoje si prídu v sobotu 15. mája 2016 aj priaznivci cyklistiky, a to vďaka unikátnemu športovému podujatiu Jarná Cena mesta Rimavská Sobota, ktoré je kombináciou cestných cyklistických pretekov, sprievodného programu pre divákov a rámcových detských pretekov. Príďte povzbudiť pretekárov pri hromadnom slávnostnom štarte, ktorý začína na Malohontskej ulici o 10:30 hod. alebo pri prejazde obcami na takmer 102 kilometrov dlhej trase či pri príjazde do cieľa.
Z každého rožku trošku
Prvý májový týždeň bude v obci Kokava nad Rimavicou patriť tradíciám a folklóru. Najprv to bude stavanie mája s kultúrnym programom (01.05.2016) a v piatok 6. mája sa tu uskutoční Detský hudobný festival, v ktorom vystúpia detské ľudové hudby, spevácke skupiny a sólisti z rôznych častí Banskobystrického kraja. Obec Vyšný Skálnik bude dejiskom rezbárskeho sympózia, na ktorom sa stretne 5 umeleckých rezbárov. Od pondelka 16. mája do soboty 21. mája si budete môcť pri rybníku pozrieť, ako sa pod ich rukami mení drevo na sochy, ktoré neskôr pribudnú na trasu náučného chodníka Po stopách Maginhradu. Deň obce, ktorý oslávia v Utekáči 28. mája, bude okrem iného patriť aj spomienke na Juraja Kubinca, nestora slovenských fujaristov.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.