Nenechajte si ujsť divadelné predstavenie v príťažlivom hereckom obsadení a zakúpte si vstupenky v predpredaji za zvýhodnenú cenu. Divadelný súbor Katalpa, ktorý oživil tradíciu ochotníckeho divadla v Hnúšti, pozýva na svoju premiéru hry Zvonodrozdovo v piatok 13. mája o 18:00 hod. V sále kultúrneho domu sa v réžii Michala Stejskala odohrá slávny príbeh, v ktorom sa okrem iného dozviete o zásadnej úlohe hygienického zariadenia v živote obce, o láskach i neverách, politickom boji, vzťahu cirkvi a šľachty vo francúzskom mestečku Zvonodrozdovo. Strhujúci dej, množstvo energie a známe piesne, to všetko vás čaká v muzikáli Atlantída, ktorý si v Rimavskej Sobote pre obrovský úspech vyžiadal pridanie druhého predstavenia na pondelok 30. mája o 19:00 hod. Predstavenie s pesničkami Mira Žbirku v réžii Jána Ďurovčíka je plné skvelých hereckých, speváckych a tanečných výkonov, preto sa je na čo tešiť.
Koncerty a iné
Sériu koncertov odštartujú koncerty v rámci Dní mesta Rimavská Sobota. Vo štvrtok 5. mája podvečer zaplavia námestie chytľavé melódie a temperament Kandráčovcov, zatiaľ čo v piatok 6. mája 2016 bude pódium na námestí patriť reggae-punkovej kapele Smola a hrušky. Nebude chýbať ani jarmok, vystúpenia folklórnych súborov, výstavy a ďalší bohatý sprievodný program. Maďarská rocková kapela Omega, ktorá sa predstaví 14. mája 2016 o 20:00 hod. v kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi v Rimavskej Sobote, odohrá v rámci projektu Oratórium posledný z trojice koncertov na Slovensku. Ich najväčšie hity zaznejú za sprievodu symfonického orchestra a zmiešaného speváckeho zboru. Z iného súdka bude koncert indickej klasickej hudby v Hnúšti, ktorý v piatok 20. mája ponúkne publiku jedinečnú atmosféru a predstaví dva z najznámejších hudobných nástrojov Indie - sitár a tabla v podaní dvoch profesionálnych hudobníkov Alexandra Li a Sergeya Pučkova. Koncertmi hudobných skupín Komajota a Vidiek vyvrcholí sobotňajší program Dní mesta Hnúšťa, počas ktorých sa bude konať aj jarmok, športové súťaže, vystúpenia folklórnych súborov a najväčším lákadlom budú rôzne atrakcie pre deti, zábavný program v parku pri knižnici a jazda parným vláčikom z Hnúšte do Tisovca a späť.
Noc v mlyne a v múzeu
Keď sa povie Noc v múzeu, niektorí si predstavia film, v ktorom ožívajú exponáty, voľne sa pohybujú po chodbách a rozprávajú svoj príbeh. Noc v múzeu však nie je len názov filmu, ale najmä pomenovanie celoeurópskeho podujatia, do ktorého je zapojené aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Touto príležitosťou je inšpirovaná aj Noc v mlyne, ktorou sa symbolicky otvára letná sezóna v mlyne vo Veľkých Teriakovciach. V sobotu 7. mája 2016 podvečer čakajú na malých i veľkých návštevníkov mlyna sokoliarske ukážky a divadelná rozprávka Pipi Dlhá Pančucha. Počas Noci múzeí a galérií v sobotu 21. mája 2016 sa Gemersko-malohontské múzeum už tradične predstaví komentovanou prehliadkou stálej vlastivednej expozície a nových výstav. Atmosféru nočnej prehliadky múzea dotvorí prezentácia remeselníkov z Gemera-Malohontu a okolia, ako aj Gazdovský dvor so živými domácimi zvieratami, remeselnou dielňou a ochutnávkou poľovníckeho guľáša. Pre deti i dospelých sú pripravené najrôznejšie zábavné aktivity ako skladanie 2D a 3D puzzle, pečiatkovanie do hliny a modelovanie s hlinou, tkanie na krosnách či výroba cigánskych tkaničiek.
Jednodňová reštaurácia s netradičným menu
V rámci celosvetového podujatia Restaurant Day otvorí v sobotu 21. mája 2016 svoju jednodňovú reštauráciu aj Vzdelávacia včelnica Včelí kRaj v Kokave nad Rimavicou, v miestnej časti Liešnica. Uprostred kokavských lazov si budete môcť pochutnať na výnimočnom menu, ktoré vám pripravia miestni včelári. Budete môcť porovnať, ako chutí jedlo zo surovín, ktoré opelili hmyzí pomocníci a také, ku ktorému neprispeli. V prvom prípade sa bude okrem iného podávať napríklad medovina, grilovaný encián s medom a orechmi či medovo-levanduľové koláčiky ako dezert. Pre všetkých návštevníkov reštaurácie je navyše pripravený zaujímavý sprievodný program ako presklený úľ, prednáška či ukážka medobrania, vďaka ktorej na vlastné oči uvidíte, ako med vzniká a ako sa získava.
K výročiu oslobodenia a ukončenia 2. svetovej vojny
Zapálením vatry a sprievodným programom si v sobotu 7. mája 2016 pripomenú výročie ukončenia 2. svetovej vojny viaceré obce regiónu vrátane obcí Hrnčiarska Ves, Rimavské Zalužany, Čerenčany, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo, Klenovec, Vyšný a Nižný Skálnik, Lukovištia i Lipovec.
V Rimavskom Brezove navyše ráno začína turistický pochod po stopách osloboditeľov. Duchovne po stopách hrdinov SNP je názov 0. ročníka pochodu, ktorý sa koná v dňoch 25. - 27. mája 2016 na trase Rimavská Sobota - Tisovec v sprievode duchovných ekumenickej pastoračnej služby.
Aktivita je určená predovšetkým príslušníkom a zamestnancom silových zložiek SR, ale vítaní sú všetci, ktorí sa s nimi na trase pochodu chcú zamýšľať nielen nad odkazom hrdinov SNP, ale pri jednotlivých zastávkach aj nad hodnotami vyvierajúcim z kresťanského učenia a viery.
Súčasťou trasy ktorá sa prelína aj s Gemersko-rimavským okruhom Gotickej cesty budú zastávky pri kultúrnych a stredovekých pamiatkach, ale aj pietnych miestach a pamätníkoch, kde si uctia pamiatku padlých. Ak chcete byť pri tom, pridajte sa k vo vašej obci alebo na celej trase.
Cyklistické preteky
Na svoje si prídu v sobotu 15. mája 2016 aj priaznivci cyklistiky, a to vďaka unikátnemu športovému podujatiu Jarná Cena mesta Rimavská Sobota, ktoré je kombináciou cestných cyklistických pretekov, sprievodného programu pre divákov a rámcových detských pretekov. Príďte povzbudiť pretekárov pri hromadnom slávnostnom štarte, ktorý začína na Malohontskej ulici o 10:30 hod. alebo pri prejazde obcami na takmer 102 kilometrov dlhej trase či pri príjazde do cieľa.
Z každého rožku trošku
Prvý májový týždeň bude v obci Kokava nad Rimavicou patriť tradíciám a folklóru. Najprv to bude stavanie mája s kultúrnym programom (01.05.2016) a v piatok 6. mája sa tu uskutoční Detský hudobný festival, v ktorom vystúpia detské ľudové hudby, spevácke skupiny a sólisti z rôznych častí Banskobystrického kraja. Obec Vyšný Skálnik bude dejiskom rezbárskeho sympózia, na ktorom sa stretne 5 umeleckých rezbárov. Od pondelka 16. mája do soboty 21. mája si budete môcť pri rybníku pozrieť, ako sa pod ich rukami mení drevo na sochy, ktoré neskôr pribudnú na trasu náučného chodníka Po stopách Maginhradu. Deň obce, ktorý oslávia v Utekáči 28. mája, bude okrem iného patriť aj spomienke na Juraja Kubinca, nestora slovenských fujaristov.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-