Nenechajte si ujsť divadelné predstavenie v príťažlivom hereckom obsadení a zakúpte si vstupenky v predpredaji za zvýhodnenú cenu. Divadelný súbor Katalpa, ktorý oživil tradíciu ochotníckeho divadla v Hnúšti, pozýva na svoju premiéru hry Zvonodrozdovo v piatok 13. mája o 18:00 hod. V sále kultúrneho domu sa v réžii Michala Stejskala odohrá slávny príbeh, v ktorom sa okrem iného dozviete o zásadnej úlohe hygienického zariadenia v živote obce, o láskach i neverách, politickom boji, vzťahu cirkvi a šľachty vo francúzskom mestečku Zvonodrozdovo. Strhujúci dej, množstvo energie a známe piesne, to všetko vás čaká v muzikáli Atlantída, ktorý si v Rimavskej Sobote pre obrovský úspech vyžiadal pridanie druhého predstavenia na pondelok 30. mája o 19:00 hod. Predstavenie s pesničkami Mira Žbirku v réžii Jána Ďurovčíka je plné skvelých hereckých, speváckych a tanečných výkonov, preto sa je na čo tešiť.
Koncerty a iné
Sériu koncertov odštartujú koncerty v rámci Dní mesta Rimavská Sobota. Vo štvrtok 5. mája podvečer zaplavia námestie chytľavé melódie a temperament Kandráčovcov, zatiaľ čo v piatok 6. mája 2016 bude pódium na námestí patriť reggae-punkovej kapele Smola a hrušky. Nebude chýbať ani jarmok, vystúpenia folklórnych súborov, výstavy a ďalší bohatý sprievodný program. Maďarská rocková kapela Omega, ktorá sa predstaví 14. mája 2016 o 20:00 hod. v kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi v Rimavskej Sobote, odohrá v rámci projektu Oratórium posledný z trojice koncertov na Slovensku. Ich najväčšie hity zaznejú za sprievodu symfonického orchestra a zmiešaného speváckeho zboru. Z iného súdka bude koncert indickej klasickej hudby v Hnúšti, ktorý v piatok 20. mája ponúkne publiku jedinečnú atmosféru a predstaví dva z najznámejších hudobných nástrojov Indie - sitár a tabla v podaní dvoch profesionálnych hudobníkov Alexandra Li a Sergeya Pučkova. Koncertmi hudobných skupín Komajota a Vidiek vyvrcholí sobotňajší program Dní mesta Hnúšťa, počas ktorých sa bude konať aj jarmok, športové súťaže, vystúpenia folklórnych súborov a najväčším lákadlom budú rôzne atrakcie pre deti, zábavný program v parku pri knižnici a jazda parným vláčikom z Hnúšte do Tisovca a späť.
Noc v mlyne a v múzeu
Keď sa povie Noc v múzeu, niektorí si predstavia film, v ktorom ožívajú exponáty, voľne sa pohybujú po chodbách a rozprávajú svoj príbeh. Noc v múzeu však nie je len názov filmu, ale najmä pomenovanie celoeurópskeho podujatia, do ktorého je zapojené aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Touto príležitosťou je inšpirovaná aj Noc v mlyne, ktorou sa symbolicky otvára letná sezóna v mlyne vo Veľkých Teriakovciach. V sobotu 7. mája 2016 podvečer čakajú na malých i veľkých návštevníkov mlyna sokoliarske ukážky a divadelná rozprávka Pipi Dlhá Pančucha. Počas Noci múzeí a galérií v sobotu 21. mája 2016 sa Gemersko-malohontské múzeum už tradične predstaví komentovanou prehliadkou stálej vlastivednej expozície a nových výstav. Atmosféru nočnej prehliadky múzea dotvorí prezentácia remeselníkov z Gemera-Malohontu a okolia, ako aj Gazdovský dvor so živými domácimi zvieratami, remeselnou dielňou a ochutnávkou poľovníckeho guľáša. Pre deti i dospelých sú pripravené najrôznejšie zábavné aktivity ako skladanie 2D a 3D puzzle, pečiatkovanie do hliny a modelovanie s hlinou, tkanie na krosnách či výroba cigánskych tkaničiek.
Jednodňová reštaurácia s netradičným menu
V rámci celosvetového podujatia Restaurant Day otvorí v sobotu 21. mája 2016 svoju jednodňovú reštauráciu aj Vzdelávacia včelnica Včelí kRaj v Kokave nad Rimavicou, v miestnej časti Liešnica. Uprostred kokavských lazov si budete môcť pochutnať na výnimočnom menu, ktoré vám pripravia miestni včelári. Budete môcť porovnať, ako chutí jedlo zo surovín, ktoré opelili hmyzí pomocníci a také, ku ktorému neprispeli. V prvom prípade sa bude okrem iného podávať napríklad medovina, grilovaný encián s medom a orechmi či medovo-levanduľové koláčiky ako dezert. Pre všetkých návštevníkov reštaurácie je navyše pripravený zaujímavý sprievodný program ako presklený úľ, prednáška či ukážka medobrania, vďaka ktorej na vlastné oči uvidíte, ako med vzniká a ako sa získava.
K výročiu oslobodenia a ukončenia 2. svetovej vojny
Zapálením vatry a sprievodným programom si v sobotu 7. mája 2016 pripomenú výročie ukončenia 2. svetovej vojny viaceré obce regiónu vrátane obcí Hrnčiarska Ves, Rimavské Zalužany, Čerenčany, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo, Klenovec, Vyšný a Nižný Skálnik, Lukovištia i Lipovec.
V Rimavskom Brezove navyše ráno začína turistický pochod po stopách osloboditeľov. Duchovne po stopách hrdinov SNP je názov 0. ročníka pochodu, ktorý sa koná v dňoch 25. - 27. mája 2016 na trase Rimavská Sobota - Tisovec v sprievode duchovných ekumenickej pastoračnej služby.
Aktivita je určená predovšetkým príslušníkom a zamestnancom silových zložiek SR, ale vítaní sú všetci, ktorí sa s nimi na trase pochodu chcú zamýšľať nielen nad odkazom hrdinov SNP, ale pri jednotlivých zastávkach aj nad hodnotami vyvierajúcim z kresťanského učenia a viery.
Súčasťou trasy ktorá sa prelína aj s Gemersko-rimavským okruhom Gotickej cesty budú zastávky pri kultúrnych a stredovekých pamiatkach, ale aj pietnych miestach a pamätníkoch, kde si uctia pamiatku padlých. Ak chcete byť pri tom, pridajte sa k vo vašej obci alebo na celej trase.
Cyklistické preteky
Na svoje si prídu v sobotu 15. mája 2016 aj priaznivci cyklistiky, a to vďaka unikátnemu športovému podujatiu Jarná Cena mesta Rimavská Sobota, ktoré je kombináciou cestných cyklistických pretekov, sprievodného programu pre divákov a rámcových detských pretekov. Príďte povzbudiť pretekárov pri hromadnom slávnostnom štarte, ktorý začína na Malohontskej ulici o 10:30 hod. alebo pri prejazde obcami na takmer 102 kilometrov dlhej trase či pri príjazde do cieľa.
Z každého rožku trošku
Prvý májový týždeň bude v obci Kokava nad Rimavicou patriť tradíciám a folklóru. Najprv to bude stavanie mája s kultúrnym programom (01.05.2016) a v piatok 6. mája sa tu uskutoční Detský hudobný festival, v ktorom vystúpia detské ľudové hudby, spevácke skupiny a sólisti z rôznych častí Banskobystrického kraja. Obec Vyšný Skálnik bude dejiskom rezbárskeho sympózia, na ktorom sa stretne 5 umeleckých rezbárov. Od pondelka 16. mája do soboty 21. mája si budete môcť pri rybníku pozrieť, ako sa pod ich rukami mení drevo na sochy, ktoré neskôr pribudnú na trasu náučného chodníka Po stopách Maginhradu. Deň obce, ktorý oslávia v Utekáči 28. mája, bude okrem iného patriť aj spomienke na Juraja Kubinca, nestora slovenských fujaristov.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí na web stránke turistického sprievodcu regiónom Malohont: www.regionmalohont.sk. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).