ktorí tu žijú, pôsobia alebo odtiaľto pochádzajú. Fotografie je možné posielať do 3 súťažných kategórií - prírodné krásy, kultúrne dedičstvo a naše obce. Práve posledná zo spomenutých kategórií je novinkou, ktorá bola zaradená na základe podnetu fotografa, ktorý sa pravidelne zapája do súťaže. V tejto kategórii budú rok čo rok vybrané iné obce, z ktorých bude možné zaslať akýkoľvek záber, či už pôjde o detaily, momentky, ľudí alebo iné objekty, ktoré zaujmú oko fotografov. Tento rok ide o obce Babinec, Budikovany, Čerenčany, Dražice, Ďubákovo, Hrachovo a Klenovec.
Každý, kto chce svojimi fotografiami prispieť k zviditeľneniu regiónu Malohont a zároveň prezentovať svoje zábery, môže poslať do súťaže max. 3 fotografie do každej kategórie s výnimkou kategórie Naše obce, do ktorej možno poslať max. 3 fotografie z každej vybranej obce. Jednou zo základných podmienok je, že fotografie musia byť zhotovené na území MAS MALOHONT* O víťazoch v jednotlivých kategóriách rozhodne hodnotiaca komisia a svojich favoritov si bude môcť vybrať aj verejnosť prostredníctvom hlasovania na Facebook stránke MAS MALOHONT. Vyhlásenie výsledkov a odovzdanie cien víťazom prebehne v novembri 2016 v Klenovci počas otvorenia výstavy fotografií, na ktorú budú pozvaní všetci zapojení súťažiaci aj verejnosť. Z vybraných fotografií bude vydaný kalendár na rok 2017 a víťazné fotografie navyše postúpia do celoslovenskej súťaže Najkrajšia fotografia z územia MAS/VSP, ktorej vyhlasovateľom je Národná sieť rozvoja vidieka SR. Všetky fotografie budú zároveň súčasťou databázy MAS MALOHONT, ktorá má v pláne v priebehu najbližších rokov vydať hodnotnú knihu fotografií, ktorú získajú súťažiaci zo všetkých ročníkov fotosúťaže. Podrobné podmienky súťaže a prihlášku nájdete na web stránke MAS: www.malohont.sk
_____________________________________
* územie MAS MALOHONT:
Babinec, Budikovany, Čerenčany, Dražice, Drienčany, Ďubákovo, Horné Zahorany, Hnúšťa, Hostišovce, Hrachovo, Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Hrušovo, Chvalová, Klenovec, Kraskovo, Kociha, Kokava nad Rimavicou, Kružno, Kyjatice, Lehota nad Rimavicou, Lipovec, Lukovištia, Nižný Skálnik, Ožďany, Padarovce, Poproč, Potok, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo, Rimavské Zalužany, Rovné, Selce, Slizké, Sušany, Šoltýska, Španie Pole, Teplý Vrch, Utekáč, Veľké Teriakovce, Veľký Blh, Vyšný Skálnik, Zacharovce.
Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a