"Talent mladej Klenovčanky si všimli odborníci na základnej škole. Už ako malej jej umožnili spievať v dospeláckom Folklórnom súbore Vepor. Chcela ísť študovať na konzervatórium. Stanislava Zvarová pochádza z robotníckej rodiny, kde mali vzťah k ľudovému umeniu, k spevu, tancu, ale aj napriek tomu však rodičia trvali na tom, aby najskôr vyštudovala ekonomickú školu v Rimavskej Sobote. Pracovala ako mzdová účtovníčka, no popri tejto práci išla za svojím cieľom a ďalej sa vzdelávala. Absolvovala kurz tanečného pedagóga ľudového tanca a následne choreografa ľudového tanca pri Národnom osvetovom centre. Pri tanci spoznala svojho manžela Jaroslava Zvaru. Práve s ním sa dostala aj na prvú diskotéku. Ako speváčka začala aj tancovať, a tak sa dotancovali až do manželstva. Obidvaja pôsobia v kultúre a sú vedúcimi predstaviteľmi FS Vepor.
Jej prácu vo folklóre podporili a ovplyvnili odborníci ako Igor Kovačovič, Pavel Bútor či Jozef Burič. Prvým však bol učiteľ zo základnej školy Michal Jakub, primáš ľudovej hudby v Klenovci. „Keď som vyhrala súťaž sólistov – O zlatý zvonček, na ktorú ma pripravoval, tak ma vzali spievať do dospeláckeho súboru, až neskôr do detského. Po podujatiach ma chodili sprevádzať z rodiny aj suseda, keď sa rodičom nedalo sprevádzať ma, stavali dom,“ priblížila pre vobraze.sk svoje začiatky Stanislava Zvarová.
Modernému tancu sa veľmi nevenovala. So svojou choreografickou prvotinou prišla v šestnástich rokoch. Rada chodievala aj so sestrou na prázdniny do Kokavy nad Rimavicou k starým rodičom, kde organizovali rodinné súťaže v speve. „Starký vedel hrať na husle, starká veľmi pekne spievala a krstný otec hráva dodnes na heligónke, chodí na prehliadky, aj na Klenovskú heligónku,“ povedala.
Pracovala v oblasti kultúry v Klenovci. Neskôr sa dala zlákať do Domu osvety. Ako Zvarová spomína, veľmi výrazným človekom, ktorý ju nasmeroval, bola aj bývalá riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska Hanka Hanušová. „Vybrala si ma, aby som sa začala venovať dramaturgii festivalu Gemerské-malohontské folklórne slávnosti, neskôr festivalu tradičnej kultúry s názvom Klenovská rontouka. Od roku 1999 boli jej súčasťou aj dvory. Bolo vtedy toho trochu viac. Jednotlivé obce z regiónu sa zapájali, teraz už je menší záujem,“ spomenula Zvarová. Súčasná riaditeľka Darinka Kišáková ju oslovila pracovať ako metodičku pre folklór, a tak od roku 2004 s menšou prestávkou je v GMOS-e. Stanislava Zvarová vždy veľmi rada čítala. „Aj v noci, tajne. Rodičia sa ale báli, že si pokazím zrak, tak mi to zakazovali. Veľmi rada som vyšívala. Skúsila som aj ručné práce, išlo mi to, ale nevybudovala som si k tomu vzťah.“
![]() |
![]() |
Stanislava Zvarová je dozorkyňou evanjelického cirkevného zboru v Klenovci. „Prijala som túto službu pred piatimi rokmi. Snažím sa, ako je mi to časovo dovolené. Veľmi sa teraz teším, lebo sme mali 11 konfirmandov. Dúfam, že budú naďalej rozvíjať aktivity a pokračovať v štafete svojich predkov,“ priblížila päťdesiatnička.
Či má radšej spev, alebo tanec, je pre ňu dilemou. „Keď si spievam, a je to taká rytmickejšia skladba, tak ma automaticky berie do tanca. Mám rada aj tanec, aj spev, len vekom viac uprednostňujem spev,“ povedala Zvarová. Ako spomenula, veľmi rada počúva starších ľudí a zbiera materiály, dokumentuje tradičnú ľudovú kultúru regiónu. „Snažím sa to potom prenášať do činnosti folklórneho hnutia v regióne. Do programov, ktoré robíme,“ podotkla. O jej prácu bol záujem vždy. „Bez práce som bola snáď asi len tri mesiace a potom ma oslovili pracovať do MsKS v Rimavskej Sobote, kde som pôsobila ako organizačná vedúca FS Rimavan,“ uviedla.

Ako mladý pár si Zvarovcov všimol bývalý vedúci FS Vepor. „Ján Trnavský si nás vychoval a dodnes sme vedúcimi. Založili sme aj DFS Zornička, mám záľubu vo vyhľadávaní mladých spevákov,“ ozrejmila. Trochu ju trápi, že záujem o takúto činnosť je klesajúci. „Každý by mal poznať svoju tradičnú ľudovú kultúru, aby poznal svoje korene, rozvíjal sa ako osobnostne, tak aj technicky,“ pripomenula.
Vyše 20 rokov je predsedníčkou OZ RODON Klenovec, kde sa snažia spolu s ďalšími aktívnymi občanmi napomáhať komunitnému rozvoju. „Školila som sa ako facilitátor za rozvoj vidieka a podarilo sa nám úspešne realizovať projekty ako v oblasti kultúrnych aktivít, folklóru, tak aj sociálnych a rozvoj zručností v IT. Vytvorili sme podmienky pre dobrovoľnícku prácu pre mnohých mladých ľudí, tiež možnosti pracovných návykov pre nezamestnaných. Bolo toho ozaj veľa.“

Stanislava Zvarová (druhá zľava) ako členka poroty v Rožňave – Nositelia tradícií
V roku 2007 ju nominovali na Vidiecku líderku roka a obsadila druhé miesto v kategórii Žena aktivistka. „Žiaľ, aj keď som bola za nomináciu vďačná, zistila som, čo to je mať neprajníkov. Hoci som z dobrovoľníckych aktivít nemala žiaden prospech, okrem dobrého pocitu, ktorý ma napĺňal, okúsila som horkosť ľudskej zloby. Ale všetko nás, samozrejme, posilní,“ priblížila Zvarová, ktorú to nasmerovalo ku komunálnej politike a práci v samospráve. Piate volebné obdobie je poslankyňou obecného zastupiteľstva. „Začiatky boli veľmi krásne. Boli to tiež veľmi hektické chvíle, tvorili sme nové rozvojové dokumenty. Spoluprácou s bývalým starostom Pavlom Struhárom a ďalšími aktivistami sme sa snažili o činnosť Mikroregiónu Sinec-Kokavsko, neskôr s Elenkou Kubaliakovou a manažérkou Miroslavou Vargovou sme spolupracovali v MAS Malohont. Bolo to obdobie krásne, lebo sa vytvorilo množstvo projektov, aktivít pre rozvoj regiónu,“ priblížila Zvarová.
V tomto volebnom období zastáva pozíciu zástupkyne starostky Klenovca, čo vníma ako výzvu. „Aj keď veľmi náročnú, už aj z toho dôvodu, že pracujem mimo obce. Musím ale povedať, že hektika súčasnej doby, nejasné pravidlá, privádzajú aj samosprávy do neistoty,“ podotkla. So súčasnou starostkou Katarínou Pribilincovou, ako aj poslancami či zamestnancami obce, sa snažia hľadať nové výzvy, riešiť problémy, ktoré občanov trápia. „Sme optimistky a dúfam, že s Božou pomocou sa nám podarí riešiť problémy našej obce, hľadať možnosti pre spokojný život všetkých generácií,“ uzavrela."
Zdroj: vobraze.sk
Uverejnené sú súhlasom redakcie.




























__________________________________________________


Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-