Malohont (21)
MAS MALOHONT podporí rozvoj komunitných sociálnych služieb
Napísal(a) M. Vargová
MAS MALOHONT vyhlásila v júni tohto roka aj dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré sú zamerané na rozvoj komunitných sociálnych služieb. Na podporu projektov obcí, mimovládnych aj cirkevných organizácií má k dispozícii 250 000 eur. Ak sa chcete o podmienkach získania finančného príspevku dozvedieť viac, príďte 6. októbra na informačný deň k týmto výzvam.
V skratke o výzvach
Výzva MAS v rámci aktivity C1 Komunitné sociálne služby – o dotáciu sa v nej môžu uchádzať obce, mestá, mikroregióny, občianske združenia, neziskové organizácie alebo cirkvi a náboženské spoločnosti. Podpora vo výške od 10 000 do 100 000 eur na jeden projekt môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov. Zvyšok musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Medzi podporované aktivity patrí zriaďovanie nových alebo rekonštrukcia a modernizácia existujúcich zariadení pre poskytovanie komunitných sociálnych služieb vrátane materiálno-technického vybavenia. Viac informácií o výzve nájdete v časti Vyhlásené výzvy.
Podporia budovanie ubytovacích zariadení v regióne
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Miestna akčná skupina (MAS) MALOHONT vyhlásila koncom júla výzvu na predkladanie projektov zameranú na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu ubytovacích zariadení v nadväznosti na rozvoj rekreačných a relaxačných činností. Celkovo je v nej na projekty vyčlenených 220 000 €.
Medzi oprávnené činnosti, ktoré je možné v rámci tejto výzvy podporiť, patrí výstavba ubytovacích zariadení, rekonštrukcia a modernizácia existujúcich ubytovacích zariadení, ako aj nevyužívaných objektov na ubytovacie zariadenie, a to s kapacitou od 5 do 30 lôžok, v nadväznosti na vytvorenie alebo modernizáciu areálu na rozvoj rekreačných a relaxačných činností.
O podporu vo výške maximálne 30 000 €, resp. 100 000 € na 1 projekt sa môžu uchádzať mikro a malé podniky vo vidieckych oblastiach, fyzické a právnické osoby podnikajúce v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby, obhospodarujúce lesy alebo podnikajúce v oblasti chovu rýb.
Podporia budovanie turistickej infraštruktúry v lesoch
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júna výzvu na predkladanie projektov zameraných na budovanie a obnovu občianskej a poznávacej infraštruktúry v lesných ekosystémoch. Celkovo je v nej na projekty vyčlenených 50 000 €. Medzi oprávnené činnosti, ktoré je možné v rámci tejto výzvy podporiť, patrí budovanie a obnova občianskej a poznávacej infraštruktúry v lesných ekosystémoch, ako sú náučné a turistické chodníky, cyklotrasy, odpočívadlá, pozorovateľne, mostíky, turistické značenie, mapové panely, informačné tabule, turistické útulne, ohniská, odpadkové koše, vyhliadkové veže, lanové dráhy, schody, rebríky, chodníky či objekty a centrá biodiverzity na pozorovanie (mokrade, malé vodné plochy, ukážkové lesné biotopy). Aktivity projektu musia byť v súlade s programom starostlivosti o lesy.
Víťazov fotosúťaže Malohont mojimi očami 2019 sa dozvieme na vernisáži výstavy
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Srdečne vás pozývame na vernisáž výstavy fotografií zo súťaže Malohont mojimi očami 2019, ktorá sa uskutoční v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti v stredu 8. januára 2020 o 16:00 hod. Počas výstavy sa dozvieme mená autorov víťazných fotografií, ktoré si budete môcť spolu s ďalšími pozrieť v priestoroch knižnice až do konca apríla 2020. Do súťaže sa zapojilo celkovo 20 fotografov prevažne z obcí MAS MALOHONT, ale aj z Rimavskej Soboty, Lučenca, Banskej Bystrice či Považskej Bystrice, a to vo veku od 17 do 51 rokov. Zo 109 fotografií bolo 11 vyradených kvôli nesplneniu podmienok súťaže, pričom najčastejším dôvodom bolo nedostatočné rozlíšenie, nedodržanie súťažnej kategórie alebo miesta zhotovenia fotografií.
Leto v regióne Gemer-Malohont prináša so sebou bohatú ponuku podujatí, ktorú v mesiaci jún tvoria oslavy dňa detí, divadlá, koncerty, tvorivé dielne, dni miest, multižánrový i folklórny festival. Nechajte sa inšpirovať našimi tipmi a užite si veľa zábavy.
Oslava dňa detí
Po podujatiach v úvode mesiaca pokračujú oslavy dňa detí prehliadkou divadiel dospelých hrajúcich pre deti pod názvom Divadlo a deti 2019. Počas dvoch júnových dní (6. - 7.6. 2019) sa v Rimavskej Sobote detskému publiku i porote predstaví 7 divadelných kolektívov s hrami ako
JÚN: Pestrá paleta podujatí nielen pre deti
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Aj tento mesiac vám prinášame prehľad podujatí v regióne Gemer-Malohont, ktoré sú venované najmä (ale nielen) deťom. Čaká na vás bohatá zábava, súťaže a atrakcie, ale aj divadelné predstavenia pre malých i veľkých, koncerty aj folklórne slávnosti.
Pred 3 rokmi sme začínali s prípravou stratégie miestneho rozvoja
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Presne v tento deň pred 3 rokmi sme sa zúčastnili prvého zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktorým sme odštartovali takmer dvojročný proces prípravy stratégie miestneho rozvoja na roky 2016 - 2023. Výsledok z jej hodnotenia však dodnes nepoznáme.
Prišiel január - začína fašiangové obdobie
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Obdobie zábavy a hodovania nazývané fašiangy začína 7. januára po Troch kráľoch a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadá na 1. marca. V regióne Malohont toto obdobie otvára novoročná zabíjačka v Rimavskej Bani.
Pozvanie do Malohontu na výstup na rozhľadňu MAGINHRAD
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina (ďalej len MAS) MALOHONT srdečne pozýva všetkých priaznivcov turistiky na spoločný výstup na rozhľadňu Maginhrad, ktorý sa koná v sobotu 11. júna 2016. Na prvých 100 účastníkov čaká odznak rozhľadne zadarmo. Rok po oficiálnom otvorení rozhľadne je dôvodom pre stretnutie priateľov a známych na obľúbenom mieste, ktorým sa Maginhrad stal najmä po vybudovaní 16,8 metrov vysokej rozhľadne, ktorá je zatiaľ najvyššou
Podujatia v decembri budú plné vône, chutí a vianočných tradícií aj v Malohonte
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Kalendár podujatí nášho regiónu na december 2015 sa naplnil množstvom vianočných akcií, na ktorých odznejú tradičné vinše a koledy, betlehemské hry a nebudú chýbať ani vianočné dobroty a tvorivé dielne. Spríjemnite si advent niektorým z nich, ste srdečne vítaní.
Už v piatok 4. decembra
bude v obci Drienčany rozvoniavať kapustnica a iné vianočné dobroty,
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.