Súťaž z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Ing. Magdalena Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s obcou Drienčany, ECAV Drienčany a Maticou slovenskou uskutočnia v dňoch 23. - 24. 10. 2019 v Drienčanoch XVI. ročník regionálnej a XIV. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlaté vlas. Súťaž sa koná na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Počas obidvoch dní je pre účastníkov zabezpečený bohatý sprievodný program (výstava ilustrátora Miroslava Regitka, prezentácia obce a Pamätnej fary P. E. Dobšinského, rozprávkové bytosti, spomienka na J. D. Čipku pri príležitosti 200-tého výročia narodenia). Po ukončení celoslovenskej súťaže je pre účastníkov pripravená aj beseda so známou spisovateľkou Petrou Nagyovou Džerengovou.
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-