Súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas v Drienčanoch

štvrtok, 17 október 2019 13:20

Súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas v Drienčanoch ^Doporučený

Napísal(a) Ing. Magdalena Kantorová

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

1
2
3
4
5

(0 hlasov)

Detail z obálky Dobšinského knihy Slovenské rozprávky III.

Detail z obálky Dobšinského knihy Slovenské rozprávky III. Albín Brunovský

Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s obcou Drienčany, ECAV Drienčany a Maticou slovenskou uskutočnia v dňoch 23. - 24. 10. 2019 v Drienčanoch XVI. ročník regionálnej a XIV. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlaté vlas. Súťaž sa koná na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Počas obidvoch dní je pre účastníkov zabezpečený bohatý sprievodný program (výstava ilustrátora Miroslava Regitka, prezentácia obce a Pamätnej fary P. E. Dobšinského, rozprávkové bytosti, spomienka na J. D. Čipku pri príležitosti 200-tého výročia narodenia). Po ukončení celoslovenskej súťaže je pre účastníkov pripravená aj beseda so známou spisovateľkou Petrou Nagyovou Džerengovou.

Súťaž z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ing. Magdalena Kantorová

Čítať 2100 krát Naposledy zmenené piatok, 18 október 2019 14:46

Zverejnené v Súťaže

Viac z tejto kategórie: « FOTOSÚŤAŽ: Región Malohont objektívom Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2020 »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

V J Ú L I 2026

SI PRIPOMÍNAME

4. júl – Štefan Ferenci (Ferenczy) (23.2.1792 Rimavská Sobota – 4.7.1856 Rimavská Sobota) – sochár, monumentalista, medailér.

Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-

5. júl – Juraj Ambrozi (Ambrosius, Ambrož, Ambrosi) (18.4.1694 Dolný Kubín – 5.7.1746 Štítnik) – spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár.
O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-

7. júl – Ján Brocko (1.3.1924 Revúca – 7.7.1946 Revúca) – povstalecký básnik, publicista.

Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-