V sobotu 13. apríla 2013 sa v Galérii GOS v Rožňave uskutočnil 17. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2013. Túto časť celoslovenskej postupovej súťaže zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v spolupráci s filmovým klubom Gemerfilm. Projekcia súťažných aj nesúťažných filmov prebiehala celý deň. V krajskom kole súťažilo 32 filmov jednotlivcov aj autorských kolektívov z Košíc, Spišskej Novej Vsi a Rožňavy. Vekové rozpätie tvorcov (od 6 do 63 rokov), ale aj žánrová pestrosť - animácie, hrané filmy, dokumenty, reportáže, experimenty a videoklipy - znamenali pre účastníkov atraktívny program. V nesúťažnej časti mohli diváci vidieť výber filmov ocenených na celoštátnej úrovni v predchádzajúcich piatich rokoch.
Súťažné filmy pozorne sledovala a o oceneniach rozhodla odborná porota v zložení PhDr. Zuzana Školudová - odborná pracovníčka NOC v Bratislave, Mgr. art. Ľubomír Viluda a Mgr. art. Ivan Kršiak - pedagógovia Akadémie umení v Banskej Bystrici. Porota ocenila zvýšený počet animovaných filmov vo všetkých vekových skupinách, hoci ide o časovo i technicky veľmi náročný druh tvorby. Vyzdvihla tiež tematickú nápaditosť a technickú vyspelosť jednotlivých diel. Priaznivo sa javí aj prísľub tvorby pre ďalšie obdobie zo strany mladých tvorcov, ktorí sa súťaže opakovane zúčastňujú. Účasťou na tejto celoslovenskej postupovej súťaži, ktorá vytvára priestor na prezentáciu neprofesionálnej filmovej tvorby, vzájomnú konfrontáciu a inšpiráciu autorov, sa darí rozvíjať ich talent a zvyšovať technickú aj umeleckú hodnotu vytvorených diel.
Na celoslovenské kolo súťaže postúpilo 16 filmov, vo všetkých štyroch vekových skupinách bola udelená hlavná cena gemerský Oscar - GOSKAR, ktorého si v troch prípadoch odniesli Košičania a jeden putoval do Spišskej Novej Vsi.
Súťaž sa uskutočnila s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republliky. Poďakovanie patrí aj tým, ktorí súťaž podporili materiálne: SBK Rožňava, KLASS s.r.o. Rožňava a Jedáleň Gemer Rožňava.
VÝSLEDKOVÁ LISTINA CINEAMA – krajská súťažná prehliadka amatérskej filmovej tvorby
13. 4. 2013, Gemerské osvetové stredisko Rožňava
skupina A – autori do 16 rokov
1. miesto
Kolektív autorov pri CVČ DOMINO
9 - 15 r., Košice
OTVORENÝ LIST /experiment/ 4:20
2. miesto
Samuel Procházka, Marek Hanispal
13 r., Košice
DEDKO SMOLIAR /animácia/ 2:06
3.miesto
Matúš Bucher, Tomáš Bucher
10 a 12 r., Košice
OLYMPIJSKÉ HRY /animácia/ 4:22
skupina B – autori od 16 do 19 rokov
1. miesto
Miroslav Jánošik, 17 r., Košice
DEAD SPACE /animácia/ 3:30
2. miesto
Tvorivá skupina ZEMIAKY V ŠUVKE
16 - 17 r., Košice
MAGNIFAX /animácia/ 3:30
3.miesto
Marión Mantičová, 18 r., Košice
SPOMIENKY /hraný film/ 7:06
3.miesto
Dominik Bari, 18 r., Košice
PRACOVNÝ POHOVOR /hraný film/ 4:44
Čestné uznanie
Maroš Körtvélyesi, 19 r., Košice
TU A TERAZ /hraný film/ 6:10
Čestné uznanie
Tvorivá skupina RAMIDOMA ZDAĎALKAMA 19 r., Košice
TÚLAŤ SA ULICAMI /videoklip/ 2:21
skupinaC – autori od 19 do 25 rokov
1. miesto
Zuzana Balážová, Košice
NA SVOJ OBRAZ /animácia/ 5:21
2. miesto
Mgr. Bauer Ivor a Bc. Pazera Lukáš, Spišská Nová Ves
BORDEL ADVOCAAT /hraný film/ 41:00
Čestné uznanie
Michal Gedeon, Košice
KRESBA /dokument/ 3:32
Čestné uznanie
Lea Máriássy, Rožňava
MAKE ME BEAUTIFUL /klip/ 3:00
Čestné uznanie
Alexandra Borzy, Rožňava
BAKUĽKÁR /dokument/ 4:56
skupina D – autori nad 25 rokov
1. miesto
Ing. Pavol Ondra, Spišská Nová Ves
SESTRIČKY KOZIČKY /animovaný film/ 18:15
2. miesto
Štefan Gura, Spišská Nová Ves
KÔŇ A VLK /animovaný film/ 2:40
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).