prác tohtoročnej Kukučínovej literárnej Revúcej spĺňalo celkom dvadsaťšesť základné podmienky žurnalistických žánrov, prevažne publicistiky emocionálneho typu, ale aj publicistiky typu racionálneho a v jednom prípade spravodajstva. Sú medzi nimi zastúpené publicistické rozhovory, eseje, pozitívne fejtóny – besednice, kurzívky, ale aj poznámka či referát.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že úroveň prác bola veľmi dobrá a zaujímavo vyrovnaná, čo nemožno pripísať len tomu, že ich tvorcami boli prevažne žiaci ôsmych a deviatych ročníkov, ale hlavne, že tieto deti pravidelne píšu, zamýšľajú sa nad témami, vedia, čo chcú čitateľom povedať. Väčšina si vedela veľmi objektívne a často vtipne odpovedať na životom kladené otázky, svoje príspevky písali ľahko, s radosťou. Výnimočne mali niekoľkí trochu problém s vypointovaním svojich príbehov, čo určite v budúcnosti odstránia. Treba povedať, že zo žurnalistických prác (aj keď tá povestná hranica medzi literatúrou a publicistikou hlavne pri fejtónoch bola mimoriadne tenká) cítiť dobré vedenie pedagógmi, obzvlášť zo ZŠ Hrnčiarska Humenné, ZŠ J. Švermu Humenné, ZŠ s MŠ Tovarné, ZŠ A. Kmeťa Levice, Spojená škola ZŠ Svidník, ale aj ZŠ Slatinské Lazy a ďalšie. Za to im patrí všetkým poďakovanie.Ale pretože zmyslom práce hodnotiteľov súťažných príspevkov bolo ich zaradenie do jednotlivých pásiem (čo mimochodom nebolo ľahké pretože rozdiely v kvalite prác boli minimálne) tu je výsledný sumár: Do Zlatého pásma sa dostali: D. Rovňanová ZŠ Slatinské Lazy, L. Cocuľová – Spojená škola ZŠ Svidník, R. Butala ZŠ J. Švermu Humenné, Alexandra Bednářová ZŠ Hrnčiarska Humenné. Hlavnú cenu žurnalistických prác Kukučínovej literárnej Revúcej 2012 získala Alexandra Bednářová ZŠ Hrnčiarska Humenné za cyklus pozitívnych fejtónov – besedníc: Pýcha duše, Človek plný lásky, Tiež len človek, Originál a Ľudská spoločnosť. Autorsky zrelé, dobre vypointované, ľahko a čisto napísané. Vitaj vo svete emocionálnej (beletristickej) publicistiky.
Blahoželáme a ďakujeme samozrejme všetkým súťažiacim a ešte raz aj ich pedagógom.“
Kategóriu poézia a próza zhodnotil Mgr. Marian Lacko, učiteľ na PSLG: „Celkovo bolo do tohto ročníka KLR zaslaných 40 prozaických prác a 165 básní! No nielen kvalitou sa vyznačovali práce zaslané z celého Slovenska, ale často sa medzi nimi objavili aj veľmi „zdravé“ literárne pokusy, či už v poézii, alebo próze. Všetci autori, ktorí sa dostali až do zlatého pásma majú výrazný písací a poetický talent, keď pri písaní vedia veľmi dobre používať symboliku, metafory a všetky tieto prostriedky tvorby veľmi nenásilne využiť pri písaní poézie. Opäť sa potvrdilo, že asi veľa talentov sa nielen rodí v Starej Ľubovni, ale asi je tam pre ich rast zabezpečená kvalitná príprava.
Do zlatého pásma v poézii sa dostali: Emma Tomková, Stará Ľubovňa, Adam Kollár, Stará Ľubovňa, Laura Smolárová, Zákamenné, Miroslava Ščigulinská, Stará Ľubovňa, Renáta Stričová, Stará Ľubovňa. Hlavnú cenu v poézii získali Jana Biganičová, Stará Ľubovňa (veľmi čisto spracované na prvý pohľad „obyčajné témy obyčajných ľudí“ veľmi citlivo, s čistou symbolikou, peknými metaforami a nevtieravými vtipmi. Zdá sa, že sa zrodil nový poet...) a Barbora Plutová, Stará Ľubovňa (veľmi čisté a prepracované jednoduché témy, veľmi citlivo, s čistou symbolikou a so zaujímavými metaforami Zdá sa, že aj tu sa zrodil nový poet, asi majú v Starej Ľubovni na to „patent“?)Autori, ktorí sa dostali do zlatého pásma v próze, ponúkli veľmi zaujímavú fabuláciu príbehov, ktoré majú často veľmi dobrú štylistiku a dej má aj patričný spád. Žiaľ, u niektorých sa zdá trochu „tuctová“ téma, akoby z amerických filmov. Často potvrdzujú v svojich poviedkach veľmi dobrý rozprávačský talent. Škoda, že sa niektoré poviedky trochu rýchlo skončia. Avšak určite patria k najlepším prácam na tohtoročnej KLR... Do zlatého pásma sa dostali: Daniela Očovanová, Cinobaňa, Daniela Bartková, Slatinské Lazy, Nikola Dudová, Stará Ľubovňa, Katarína Klíčová, Prešov. Hlavnú cenu v próze získala Kristína Melicherová, Cinobaňa (veľmi dobre fabuluje príbeh, v ktorom používa na oživenie aj priamu reč. Tieto dialógy podporujú pointu celej práce. Štylizácia viet je na veľmi slušnej úrovni, čo podporuje spád deja celej poviedky. Škoda len, že sa v príbehu akosi všetko rýchlo udialo. Veľkým kladom je pozitívna téma a nie negativistický postoj. Táto práca patrí medzi to najzaujímavejšie v tomto ročníku KLR...)
Autori, ktorí neboli ocenení nemusia byť smutní, pretože úroveň tohto roku na KLR bola naozaj vysoká. Ani týmto autorom sa nedá uprieť určitá dávka talentu, avšak pri písaní ešte potrebujú trochu viac skúseností a určite aj viac čítania. Jednoducho, ešte im treba trochu „dorásť“. Treba sa ešte asi „vypísať“ a bude to v poriadku. A tiež odporúčam čítať veľa kvalitnej beletrie. Pretože mnohí majú dobrý rozprávačský talent, len sa ešte možno hľadajú. Tým, ktorí sú neocenení odporúčam prečítať ešte veľa básní a hlavne im odporúčam prečítať si knižku Utrpenie mladého poeta, a potom samozrejme veľa, veľa písať...“
Marta Mikitová
{jcomments on}

































Jubilejný 10. ročník celoslovenskej literárnej súťaže, ktorú v záujme vyhľadávania najmladších literárnych talentov pod názvom Kukučínova literárna Revúca pripravilo pre žiakov 8. a 9. ročníkov ZŠ Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Súťažilo sa v dvoch kategóriách: publicistika a poézia a próza. Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej privítalo a vyhlásilo v marci 2012 víťazov tejto zaujímavej a podnetnej súťaže.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-