prác tohtoročnej Kukučínovej literárnej Revúcej spĺňalo celkom dvadsaťšesť základné podmienky žurnalistických žánrov, prevažne publicistiky emocionálneho typu, ale aj publicistiky typu racionálneho a v jednom prípade spravodajstva. Sú medzi nimi zastúpené publicistické rozhovory, eseje, pozitívne fejtóny – besednice, kurzívky, ale aj poznámka či referát.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že úroveň prác bola veľmi dobrá a zaujímavo vyrovnaná, čo nemožno pripísať len tomu, že ich tvorcami boli prevažne žiaci ôsmych a deviatych ročníkov, ale hlavne, že tieto deti pravidelne píšu, zamýšľajú sa nad témami, vedia, čo chcú čitateľom povedať. Väčšina si vedela veľmi objektívne a často vtipne odpovedať na životom kladené otázky, svoje príspevky písali ľahko, s radosťou. Výnimočne mali niekoľkí trochu problém s vypointovaním svojich príbehov, čo určite v budúcnosti odstránia. Treba povedať, že zo žurnalistických prác (aj keď tá povestná hranica medzi literatúrou a publicistikou hlavne pri fejtónoch bola mimoriadne tenká) cítiť dobré vedenie pedagógmi, obzvlášť zo ZŠ Hrnčiarska Humenné, ZŠ J. Švermu Humenné, ZŠ s MŠ Tovarné, ZŠ A. Kmeťa Levice, Spojená škola ZŠ Svidník, ale aj ZŠ Slatinské Lazy a ďalšie. Za to im patrí všetkým poďakovanie.Ale pretože zmyslom práce hodnotiteľov súťažných príspevkov bolo ich zaradenie do jednotlivých pásiem (čo mimochodom nebolo ľahké pretože rozdiely v kvalite prác boli minimálne) tu je výsledný sumár: Do Zlatého pásma sa dostali: D. Rovňanová ZŠ Slatinské Lazy, L. Cocuľová – Spojená škola ZŠ Svidník, R. Butala ZŠ J. Švermu Humenné, Alexandra Bednářová ZŠ Hrnčiarska Humenné. Hlavnú cenu žurnalistických prác Kukučínovej literárnej Revúcej 2012 získala Alexandra Bednářová ZŠ Hrnčiarska Humenné za cyklus pozitívnych fejtónov – besedníc: Pýcha duše, Človek plný lásky, Tiež len človek, Originál a Ľudská spoločnosť. Autorsky zrelé, dobre vypointované, ľahko a čisto napísané. Vitaj vo svete emocionálnej (beletristickej) publicistiky.
Blahoželáme a ďakujeme samozrejme všetkým súťažiacim a ešte raz aj ich pedagógom.“
Kategóriu poézia a próza zhodnotil Mgr. Marian Lacko, učiteľ na PSLG: „Celkovo bolo do tohto ročníka KLR zaslaných 40 prozaických prác a 165 básní! No nielen kvalitou sa vyznačovali práce zaslané z celého Slovenska, ale často sa medzi nimi objavili aj veľmi „zdravé“ literárne pokusy, či už v poézii, alebo próze. Všetci autori, ktorí sa dostali až do zlatého pásma majú výrazný písací a poetický talent, keď pri písaní vedia veľmi dobre používať symboliku, metafory a všetky tieto prostriedky tvorby veľmi nenásilne využiť pri písaní poézie. Opäť sa potvrdilo, že asi veľa talentov sa nielen rodí v Starej Ľubovni, ale asi je tam pre ich rast zabezpečená kvalitná príprava.
Do zlatého pásma v poézii sa dostali: Emma Tomková, Stará Ľubovňa, Adam Kollár, Stará Ľubovňa, Laura Smolárová, Zákamenné, Miroslava Ščigulinská, Stará Ľubovňa, Renáta Stričová, Stará Ľubovňa. Hlavnú cenu v poézii získali Jana Biganičová, Stará Ľubovňa (veľmi čisto spracované na prvý pohľad „obyčajné témy obyčajných ľudí“ veľmi citlivo, s čistou symbolikou, peknými metaforami a nevtieravými vtipmi. Zdá sa, že sa zrodil nový poet...) a Barbora Plutová, Stará Ľubovňa (veľmi čisté a prepracované jednoduché témy, veľmi citlivo, s čistou symbolikou a so zaujímavými metaforami Zdá sa, že aj tu sa zrodil nový poet, asi majú v Starej Ľubovni na to „patent“?)Autori, ktorí sa dostali do zlatého pásma v próze, ponúkli veľmi zaujímavú fabuláciu príbehov, ktoré majú často veľmi dobrú štylistiku a dej má aj patričný spád. Žiaľ, u niektorých sa zdá trochu „tuctová“ téma, akoby z amerických filmov. Často potvrdzujú v svojich poviedkach veľmi dobrý rozprávačský talent. Škoda, že sa niektoré poviedky trochu rýchlo skončia. Avšak určite patria k najlepším prácam na tohtoročnej KLR... Do zlatého pásma sa dostali: Daniela Očovanová, Cinobaňa, Daniela Bartková, Slatinské Lazy, Nikola Dudová, Stará Ľubovňa, Katarína Klíčová, Prešov. Hlavnú cenu v próze získala Kristína Melicherová, Cinobaňa (veľmi dobre fabuluje príbeh, v ktorom používa na oživenie aj priamu reč. Tieto dialógy podporujú pointu celej práce. Štylizácia viet je na veľmi slušnej úrovni, čo podporuje spád deja celej poviedky. Škoda len, že sa v príbehu akosi všetko rýchlo udialo. Veľkým kladom je pozitívna téma a nie negativistický postoj. Táto práca patrí medzi to najzaujímavejšie v tomto ročníku KLR...)
Autori, ktorí neboli ocenení nemusia byť smutní, pretože úroveň tohto roku na KLR bola naozaj vysoká. Ani týmto autorom sa nedá uprieť určitá dávka talentu, avšak pri písaní ešte potrebujú trochu viac skúseností a určite aj viac čítania. Jednoducho, ešte im treba trochu „dorásť“. Treba sa ešte asi „vypísať“ a bude to v poriadku. A tiež odporúčam čítať veľa kvalitnej beletrie. Pretože mnohí majú dobrý rozprávačský talent, len sa ešte možno hľadajú. Tým, ktorí sú neocenení odporúčam prečítať ešte veľa básní a hlavne im odporúčam prečítať si knižku Utrpenie mladého poeta, a potom samozrejme veľa, veľa písať...“
Marta Mikitová
{jcomments on}
































Jubilejný 10. ročník celoslovenskej literárnej súťaže, ktorú v záujme vyhľadávania najmladších literárnych talentov pod názvom Kukučínova literárna Revúca pripravilo pre žiakov 8. a 9. ročníkov ZŠ Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Súťažilo sa v dvoch kategóriách: publicistika a poézia a próza. Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej privítalo a vyhlásilo v marci 2012 víťazov tejto zaujímavej a podnetnej súťaže.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-