Okrem Dobšinského rozprávok sa v súťaži objavili tiež rozprávky iných zberateľov, ako napríklad Tri priadky, Husár a smrtka od Sama Czambela, rozprávka O hlúpom Janovi od Boženy Němcovej alebo Ako Marienka slúžila od Antona Habovštiaka; tiež prerozprávané texty ľudovej slovesnosti od Ondreja Sliackeho (Zlatí bratkovia) a Petra Glocka (O hlúpej Dorke a Jankovi); alebo prebásnené slovenské ľudové rozprávky od Milana Rúfusa (Ľubka a Kovovlad, Zlatá priadka). Nechýbali ani rozprávkové texty od autorov detskej literatúry, ktorých zastupoval napríklad Ján Donoval, Jozef Pavlovič, Krista Bendová, Daniel Hevier, Eduard Petiška, Ľubomír Moravčík, Barbora Pavlovičová, Mária Jančová a Maja Miková.
Dlhé, krátke, veselé, smutné, všetky s dobrým koncom, alebo aspoň s ponaučením. Súťažilo sa v troch kategóriách a o víťazoch rozhodovali dve odborné poroty v zložení: Ľubomír Šárik (predseda prvej poroty), Drahomíra Plichtová, Erika Juhászová, Milana Jutková (predsedkyňa druhej poroty), Táňa Kršková a Marta Hlušíková.
Okrem samotnej súťaže mohli súťažiaci a hostia navštíviť aj faru a kostol, kde pôsobil Pavol Dobšinský a tiež miesto jeho posledného odpočinku. Mohli sa tiež pristaviť pri slnečných hodinách s motívmi Dobšinského rozprávok alebo besedovať so spisovateľkou Martou Hlušíkovou o rozprávkových knižkách.
Keďže si tento rok pripomíname 125. výročie úmrtia Pavla Dobšinského, súčasťou podujatia bola tiež pietna spomienka a kultúrny program v kostole ECAV v Drienčanoch.
Všetci súťažiaci si zaslúžia veľkú pochvalu, pedagógovia veľké poďakovanie, ostatné zhodnotila porota a ostáva už len veriť, že aj takto o rok v októbri budú v Drienčanoch zaznievať rozprávkové príbehy na počesť Pavla Dobšinského a ožijú aj rozprávkové svety, nové aj staré, na ktoré by bolo škoda zabudnúť.
Výsledky 7. ročníka regionálnej a 5. ročníka celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas:
REGIONÁLNE KOLO
I. kategória: 1. miesto: Filip Vavrek, Revúca, 2. miesto: Kornélia Rút Kušpálová, Rimavská Sobota, 3. miesto: Dávid Frandel, Muráň.
II. kategória: 1. miesto: Ján Oliver Čillík, Rimavská Sobota, 2. miesto: Pavla Kmecová, Revúca, 3. miesto: Terézia Kureková, Jesenské, 3. miesto: Filip Miháľ, Rimavská Sobota.
III. kategória: 1. miesto: Michaela Trávničková, Revúca, 2. miesto: Mária Balciarová, Klenovec, 3. miesto: Lucia Pšidová, Rimavská Sobota.
CELOSLOVENSKÉ KOLO
I. kategória: 1. miesto: Filip Vavrek, 2. miesto: Lucia Urbančíková, Rožňava, 3. miesto: Dávid Frandel, Muráň.
II. kategória: 1. miesto: Pavla Kmecová, Revúca, 2. miesto: Simona Šebeňová, Bánovce nad Bebravou, 3. miesto: Ján Oliver Čillík, Rimavská Sobota.
Cena starostky: Paulína Dittrychová, Ružomberok.
III. kategória: 1. miesto: Michaela Trávničková, Revúca, 2. miesto: Kevin Ivanko, Rožňava, 3. miesto: Nina Varíniová, Bánovce nad Bebravou.
Jaroslava Jelchová, GMOS
{gallery}kultura/dobsinsky/sutaz{/gallery}
{jcomments on}

































V dňoch 19.10. - 20.10.2010 sa v Drienčanoch, okres Rimavská Sobota, uskutočnil 7. ročník regionálnej a 5. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súťaž vznikla na počesť významného slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského, ktorý dlhé roky pôsobil ako evanjelický farár v Drienčanoch a vo svojom voľnom čase zbieral, okrem rôznych ľudových zvykov a obyčají, aj ľudové rozprávky.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-