V dňoch 19.10. - 20.10.2010 sa v Drienčanoch, okres Rimavská Sobota, uskutočnil 7. ročník regionálnej a 5. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súťaž vznikla na počesť významného slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského, ktorý dlhé roky pôsobil ako evanjelický farár v Drienčanoch a vo svojom voľnom čase zbieral, okrem rôznych ľudových zvykov a obyčají, aj ľudové rozprávky.Okrem Dobšinského rozprávok sa v súťaži objavili tiež rozprávky iných zberateľov, ako napríklad Tri priadky, Husár a smrtka od Sama Czambela, rozprávka O hlúpom Janovi od Boženy Němcovej alebo Ako Marienka slúžila od Antona Habovštiaka; tiež prerozprávané texty ľudovej slovesnosti od Ondreja Sliackeho (Zlatí bratkovia) a Petra Glocka (O hlúpej Dorke a Jankovi); alebo prebásnené slovenské ľudové rozprávky od Milana Rúfusa (Ľubka a Kovovlad, Zlatá priadka). Nechýbali ani rozprávkové texty od autorov detskej literatúry, ktorých zastupoval napríklad Ján Donoval, Jozef Pavlovič, Krista Bendová, Daniel Hevier, Eduard Petiška, Ľubomír Moravčík, Barbora Pavlovičová, Mária Jančová a Maja Miková.
Dlhé, krátke, veselé, smutné, všetky s dobrým koncom, alebo aspoň s ponaučením. Súťažilo sa v troch kategóriách a o víťazoch rozhodovali dve odborné poroty v zložení: Ľubomír Šárik (predseda prvej poroty), Drahomíra Plichtová, Erika Juhászová, Milana Jutková (predsedkyňa druhej poroty), Táňa Kršková a Marta Hlušíková.
Okrem samotnej súťaže mohli súťažiaci a hostia navštíviť aj faru a kostol, kde pôsobil Pavol Dobšinský a tiež miesto jeho posledného odpočinku. Mohli sa tiež pristaviť pri slnečných hodinách s motívmi Dobšinského rozprávok alebo besedovať so spisovateľkou Martou Hlušíkovou o rozprávkových knižkách.
Keďže si tento rok pripomíname 125. výročie úmrtia Pavla Dobšinského, súčasťou podujatia bola tiež pietna spomienka a kultúrny program v kostole ECAV v Drienčanoch.
Všetci súťažiaci si zaslúžia veľkú pochvalu, pedagógovia veľké poďakovanie, ostatné zhodnotila porota a ostáva už len veriť, že aj takto o rok v októbri budú v Drienčanoch zaznievať rozprávkové príbehy na počesť Pavla Dobšinského a ožijú aj rozprávkové svety, nové aj staré, na ktoré by bolo škoda zabudnúť.
Výsledky 7. ročníka regionálnej a 5. ročníka celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas:
REGIONÁLNE KOLO
I. kategória: 1. miesto: Filip Vavrek, Revúca, 2. miesto: Kornélia Rút Kušpálová, Rimavská Sobota, 3. miesto: Dávid Frandel, Muráň.
II. kategória: 1. miesto: Ján Oliver Čillík, Rimavská Sobota, 2. miesto: Pavla Kmecová, Revúca, 3. miesto: Terézia Kureková, Jesenské, 3. miesto: Filip Miháľ, Rimavská Sobota.
III. kategória: 1. miesto: Michaela Trávničková, Revúca, 2. miesto: Mária Balciarová, Klenovec, 3. miesto: Lucia Pšidová, Rimavská Sobota.
CELOSLOVENSKÉ KOLO
I. kategória: 1. miesto: Filip Vavrek, 2. miesto: Lucia Urbančíková, Rožňava, 3. miesto: Dávid Frandel, Muráň.
II. kategória: 1. miesto: Pavla Kmecová, Revúca, 2. miesto: Simona Šebeňová, Bánovce nad Bebravou, 3. miesto: Ján Oliver Čillík, Rimavská Sobota.
Cena starostky: Paulína Dittrychová, Ružomberok.
III. kategória: 1. miesto: Michaela Trávničková, Revúca, 2. miesto: Kevin Ivanko, Rožňava, 3. miesto: Nina Varíniová, Bánovce nad Bebravou.
Jaroslava Jelchová, GMOS
{gallery}kultura/dobsinsky/sutaz{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.