V dňoch 17.- 18. októbra 2012 sa v Drienčanoch uskutočnil IX. ročník regionálnej a VII. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súťaž vznikla na počesť významného slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý pôsobil ako evanjelický farár v Drienčanoch a vo svojom voľnom čase zbieral okrem rôznych ľudových zvykov a obyčají aj ľudové rozprávky. V tomto roku sa do súťaže prihlásilo 43 žiakov regiónu Gemer -Malohont a v celoslovenskej súťaži si zmeralo sily 24 súťažiacich z rôznych kútov Slovenska – zo Senice, Šamorína, Ružomberka, Lučenca, Spišskej Novej Vsi, Levoče či Rožňavy. Všetci účastníci mohli navštíviť pamätnú faru a kostol, kde Pavol Dobšinský pôsobil, slnečné hodiny s drevenými rozprávkovými postavičkami a náučný chodník. Veľkému záujmu sa tešili členky Klubu dôchodcov z Drienčan, ktoré okrem prezentácie obce pripravili pre návštevníkov domácu sladkú špecialitu „bolestníky“ , výrobky z plátna, ľanu. V rozprávkovo krásne vyzdobených priestoroch požiarnej zbrojnice sa so svojimi prácami predstavila Základná škola P.E. Dobšinského z Teplého Vrchu a Detský recitačný kolektív ENDEMIT zo ZŠ J. A. Komenského z Revúcej s predstavením „MÚR NAŠICH LÁSOK “, pod vedením Mgr. Viery Suchej vyplnil čas čakania na vyhlásenie výsledkov.
V regionálnom kole sa súťažiaci umiestnili nasledovne:
I. kategória:
|
1. miesto: |
|
Adam KOCHJAR |
|
ZŠ s MŠ, Muráň |
|
|
||||
|
1. miesto: |
|
Paula KMECOVÁ |
|
ZŠ J. A. Komenského ,Revúca |
|
2. miesto: |
|
Filip MIHÁĽ |
|
Gymnázium I. Kraska, Rimavská Sobota |
|
|
||||
|
1. miesto: |
|
Oskar VÍGH |
|
ZŠ Š. M. Daxnera, Rimavská Sobota |
Výsledky celoslovenského kola:
I. kategória:
|
1. miesto: |
|
Pavlína PRASKAČOVÁ |
|
ZUŠ Senica |
|
|
||||
|
1. miesto: |
|
Nikola SIVECOVÁ |
|
ZUŠ Levoča |
|
|
||||
|
1. miesto: |
|
Paulína DITTRYCHOVÁ |
|
ZUŠ Ľ. Fullu Ružomberok |
Všetkým súťažiacim, pedagógom, spoluorganizátorom vyjadrujeme srdečné poďakovanie a pevne veríme, že sa aj o rok stretneme v Drienčanoch pri rozprávkových príbehoch, kde opäť dobro zvíťazí nad zlom. Organizátori podujatia boli: BBSK – Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Obec Drienčany, OZ Valgata Drienčany, Klub dôchodcov Drienčany a Dom matice slovenskej v Rimavskej Sobote. Sponzori podujatia: Rekreačné stredisko Drieňok, Teplý Vrch, NOTES a.s. Betliar. Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a s finančnou podporou Matice slovenskej.
Jaroslava Chromeková
GMOS Rimavská Sobota
{gallery}kultura/driencany/zlate{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.