Jej rodina mala veľký vplyv aj na jej literárnu činnosť. Počas štúdií si vytvorila blízky vzťah k nemčine, ktorá sa jej stala zdrojom prvých literárnych inšpirácií. Ako mladá mama a pani farárka, žijúca v nemeckom prostredí Lomničky, písala po nemecky o výchove detí. Vzdelávala sa aj samoštúdiom. Svoje diela sa snažila podávať tak, aby priťahovali čitateľov, no najmä čitateľky.
Súťaž Vansovej Lomnička sa každoročne koná na počesť významnej spisovateľky, redaktorky, prekladateľky, zástankyne práv žien Terézie Vansovej. V Rožňave sa okresné kolo uskutočnilo v priestoroch knižnice v stredu 9. 3. 2016. Na úvod zazneli skladby prostredníctvom dvoch harmoník a následne účastníkov a prítomných privítala riaditeľka Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave Mgr. Iveta Kyselová. „Potešilo nás, keď nás oslovili z Únie žien Slovenska z okresnej organizácie, nakoľko poéziu počuť v našich priestoroch zriedkavejšie“. V príhovore ďalej uviedla „Stretli sme sa tu preto, aby sme slovom vyjadrili úctu ženám, ľudským hodnotám, ktoré sú v súčasnosti veľmi aktuálne. Slovo, ktoré sa skladá z jednoduchých písmeniek môže pohladiť, potešiť, ale aj ublížiť.“ A určite pohladili a pookriali dušu prítomným nasledujúce slová pána Štefana Geržu krásnou básňou o žene.
V porote, ktorej bol Štefan Gerža predsedom, boli členkami pani Eva Majeríková a Tatiana Baranová. Súťažilo sa v troch kategóriách – poézia, próza a vlastná tvorba. Hodnotil sa text, umelecká a obsahová úroveň, ako aj úroveň umeleckého prednesu a čistota jazykového prejavu.
V poézii v podaní Zuzany Lojkovej zazneli Tekuté doláre, v podaní Renáty Palme Starenka a Zuzany Korfantovej Ako vychovať človeka. Vlastnú tvorbu poéziu predniesla pani Ružena Kostelníková s názvom V podvečer života. Prózu si vybrala Timea Bagačková Zollerová s názvom Cudzoložstvo a Vlasta Bujnovská prózu vlastnú tvorbu Ojojoj.
Festival si každoročne udržiava vysokú odbornú i spoločenskú úroveň a je vždy dôstojnou spomienkou na významnú postavu našej kultúrnej histórie. Krajské kolo súťaže žien v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby Vansovej Lomnička sa uskutoční 2.4.2016 o 10:00 hod. v priestoroch Sobášnej siene na Ul. ak. Hronca v Rožňave.
Tatiana Bachňáková
Foto: Oľga Benediktyová a GKPD Rožňava
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.