Zostaveniu výstavy a vyhodnoteniu predchádzal rozborový seminár fotografií prihlásených do regionálneho kola celoštátnej súťaže amatérskej fotografickej tvorby AMFO 2016, ktorý sa uskutočnil 6. mája 2016 pre zapojených autorov s cieľom inšpirovať a podporiť ich odborný rast na technickej aj umeleckej úrovni.
Študentom Strednej odbornej školy technickej v Rožňave súťažiacim v II. vekovej kategórii (16 - 21 rokov) sa venoval lektor Igor Šimko z Košíc. Prezentáciou vlastnej tvorby ich inšpiroval a zaujal a praktickými radami prispel k obohateniu vedomostí študijného odboru grafik digitálnych médií, v rámci ktorého sa venujú aj fotografovaniu. Do pozície lektora a porotcu ho kvalifikujú jeho dlhoročné skúsenosti a úspechy, medzi ktoré určite patrí takmer 50 autorských výstav, zaradenie do publikácie "Dejiny slovenskej fotografie" a mnohé ocenenia za tvorivý prístup k fotografovaniu architektúry, zátiší, krajiny s vlastným originálnym rukopisom. Neskôr spolu s rešpektovaným Rožňavčanom Štefanom Fábiánom odovzdávali svoje cenné rady, názory a pohľady na umeleckú fotografiu aj ostatným súťažiacim v kategórii nad 21 rokov, ktorí prejavili záujem svojou účasťou.
Do súťaže AMFO sa zapojilo 24 autorov spolu s 83 farebnými a čiernobielymi fotografiami, z nich bola takmer polovica ocenená postupom do krajskej súťaže. Všetky tieto fotografiu sú vystavené. Porotou mimoriadne bola ohodnotená Bianka Štefanková (II. skupina) so sériou farebných fotografií Rozprávka, za ktorú získala Hlavnú cenu súťaže. Ďalšou ocenenou autorkou v II. skupine je Dominika Hajdúková s 1. cenou za fotografiu V pohybe. Erich Vanyo, Sebastian Bastyúr a Marek Žemlička získali od poroty čestné uznanie. Spomedzi autorov nad 21 rokov súťažiacich v skupine III. bola 1. cenou za farebnú fotografiu ocenená Bibiana Bystrenová a za kolekciu čiernobielych fotografií získal 1. cenu Miloš Pjatko. Čestné uznanie si vyslúžili Andrea Gibasová a Peter Henriczy.
V súťaži Výtvarné spektrum, určenej pre neprofesionálnych tvorcov s výtvarným nadaním, súťažilo 6 autorov s 23 prácami, päť najlepších postupuje do krajského kola. Postupujúci autori sú Albert Šmihula, Rudolf Pažítka a Milan Kostur. Výtvarné diela Milana Kostura Leto na Strakovej a Rybník v Jasove už boli krajskou porotou ohodnotené 1. cenou v kategórii D (insitné umenie).
Súťaže sú celoštátne s trojkolovou postupnosťou bez tematického vymedzenia s členením podľa veku a formy spracovania súťažných prác. Vybraté a ocenené práce autorov z Rožňavy a okolia postupujú do krajských kôl oboch súťaží. V prípade, že uspejú v konkurencii prác z celého Košického kraja, majú možnosť zabodovať aj na celoštátnej úrovni. Tak, ako sa to každý rok našim regionálnym autorom darí.
Tunajšia výstava potrvá do 31. mája 2016. Navštíviť ju môžete v pracovných dňoch od 8.00 do 15.00. Vstupné: 0,50 €
A. Kleinová
Výsledky AMFO 2016-(klik!)
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.