aj výber sólistov spevákov na krajskú súťaž, pod názvom Hronsecká lipová ratolesť, ktorej vyhlasovateľom sú Stredoslovenské osvetové stredisko a obec Hronsek. Účinkujúcich hodnotila odborná porota v zložení: predsedníčka PhDr. Andrea Jágerová zo Zvolena, Mgr. art. Roman Malatinec z Korytárok, Bc. Svetlana Križáková, Dis.art. z Kokavy nad Rimavicou.
Výsledky súťaže:
V I. kategórii ľudové hudby sa predstavila Detská ľudová hudba DFS Hájik z Rimavskej Soboty a získala strieborné pásmo. V II. kategórii sa predstavili detské spevácke skupiny s nasledovnými výsledkami: Detská spevácka skupina DFS Lieskovček v Rimavskej Sobote získala strieborné pásmo, Dievčenská spevácka skupina DFS Zornička z Klenovca získala zlaté pásmo, DSSk DFS Lykovček z Revúcej získala zlaté pásmo, s postupom do krajského kola, spolu s DSSk DFS Hájik z Rimavskej Soboty.
V III. kategórii sólisti speváci, sa súťažiaci uchádzali o postup na krajskú súťaž hudobného folklóru detí a postup na krajskú súťaž sólistov spevákov, do Hronseku, na Hronseckú lipovú ratolesť. V bronzovom pásme sa umiestnili: Nelka Ilčíková DFS Lieskovček, Soňa Bíliková z DFS Hájiček z Rimavskej Soboty, Vlasta Juríčeková zo ZŠ s MŠ Sama Vozára z Hrachova. Strieborné pásmo získali: Lucia Melicherová z DFS Lykovček z Revúcej, Michaela Zsélyiová a Sofia Krekáňová z DFS Čížiček z Tisovca, Lucka Jakabšicová z DFS Mladosť z Klenovca, Frederique Fratričová z DFS Lieskovček a Alexandra Hoffmanová z DFS Podkovička z Rimavskej Soboty. Zlaté pásmo získali: Jakub Mišurák zo ZŠ Sama Vozára z Hrachova, Miriam Lásková a Dominika Kasáčová z DFS Mladosť z Klenovca. Zlaté pásmo s návrhom na postup získala Terézia Motyčková z DFS Lykovček z Revúcej. Zlaté pásmo s priamym postupom na krajskú súťaž hudobného folklóru detí do Kokavy nad Rimavicou získali Andrea Rapčanová z DFS Zornička z Klenovca a Barborka Luptáková z DFS Hájik z Rimavskej Soboty. Na súťaž sólistov spevákov do Hronseku v I. kategórii postúpila Andrejka Rapčanová z DFS Zornička z Klenovca a Alžbetka Váradiová z DFS Mladosť z Klenovca.
V IV. kategórii sa predstavili traja sólisti inštrumentalisti, hráči na ľudové hudobné nástroje, a to: Andrejka Gajdošová z DFS Mladosť z Klenovca hrou na heligónku a z DFS Podkovička z Rimavskej Sobote fujaristi Filip Kantor a Veronika Kantorová. Všetci traja získali strieborné pásmo.
Súčasťou podujatia bol aj odborný seminár pre vedúcich, počas ktorého mali účastníci súťaže tvorivé remeselné dielne s lektorkami Ing. Magdalénou Kantorovou a Mgr. Kristínou Lendvorskou z Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote.
Podujatie sa realizovalo s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Všetkým účinkujúcim, ako aj ich pedagógom, vedúcim a rodičom ďakujeme za spoluprácu a želáme im veľa úspechov v ďalšej činnosti. Postupujúcim blahoželáme a želáme veľa úspechov v ďalších kolách, aby čo najlepšie prezentovali náš krásny región Gemer – Malohont. Poďakovanie patrí aj celému kolektívu Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti za spoluprácu a ústretovosť.
Krajská súťaž hudobného folklóru detí sa uskutoční 4. mája 2018 v Kokave nad Rimavicou a Hronsecká lipová ratolesť v obci Hronsek sa koná 26. mája 2018.
Stanislava Zvarová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.