aj výber sólistov spevákov na krajskú súťaž, pod názvom Hronsecká lipová ratolesť, ktorej vyhlasovateľom sú Stredoslovenské osvetové stredisko a obec Hronsek. Účinkujúcich hodnotila odborná porota v zložení: predsedníčka PhDr. Andrea Jágerová zo Zvolena, Mgr. art. Roman Malatinec z Korytárok, Bc. Svetlana Križáková, Dis.art. z Kokavy nad Rimavicou.
Výsledky súťaže:
V I. kategórii ľudové hudby sa predstavila Detská ľudová hudba DFS Hájik z Rimavskej Soboty a získala strieborné pásmo. V II. kategórii sa predstavili detské spevácke skupiny s nasledovnými výsledkami: Detská spevácka skupina DFS Lieskovček v Rimavskej Sobote získala strieborné pásmo, Dievčenská spevácka skupina DFS Zornička z Klenovca získala zlaté pásmo, DSSk DFS Lykovček z Revúcej získala zlaté pásmo, s postupom do krajského kola, spolu s DSSk DFS Hájik z Rimavskej Soboty.
V III. kategórii sólisti speváci, sa súťažiaci uchádzali o postup na krajskú súťaž hudobného folklóru detí a postup na krajskú súťaž sólistov spevákov, do Hronseku, na Hronseckú lipovú ratolesť. V bronzovom pásme sa umiestnili: Nelka Ilčíková DFS Lieskovček, Soňa Bíliková z DFS Hájiček z Rimavskej Soboty, Vlasta Juríčeková zo ZŠ s MŠ Sama Vozára z Hrachova. Strieborné pásmo získali: Lucia Melicherová z DFS Lykovček z Revúcej, Michaela Zsélyiová a Sofia Krekáňová z DFS Čížiček z Tisovca, Lucka Jakabšicová z DFS Mladosť z Klenovca, Frederique Fratričová z DFS Lieskovček a Alexandra Hoffmanová z DFS Podkovička z Rimavskej Soboty. Zlaté pásmo získali: Jakub Mišurák zo ZŠ Sama Vozára z Hrachova, Miriam Lásková a Dominika Kasáčová z DFS Mladosť z Klenovca. Zlaté pásmo s návrhom na postup získala Terézia Motyčková z DFS Lykovček z Revúcej. Zlaté pásmo s priamym postupom na krajskú súťaž hudobného folklóru detí do Kokavy nad Rimavicou získali Andrea Rapčanová z DFS Zornička z Klenovca a Barborka Luptáková z DFS Hájik z Rimavskej Soboty. Na súťaž sólistov spevákov do Hronseku v I. kategórii postúpila Andrejka Rapčanová z DFS Zornička z Klenovca a Alžbetka Váradiová z DFS Mladosť z Klenovca.
V IV. kategórii sa predstavili traja sólisti inštrumentalisti, hráči na ľudové hudobné nástroje, a to: Andrejka Gajdošová z DFS Mladosť z Klenovca hrou na heligónku a z DFS Podkovička z Rimavskej Sobote fujaristi Filip Kantor a Veronika Kantorová. Všetci traja získali strieborné pásmo.
Súčasťou podujatia bol aj odborný seminár pre vedúcich, počas ktorého mali účastníci súťaže tvorivé remeselné dielne s lektorkami Ing. Magdalénou Kantorovou a Mgr. Kristínou Lendvorskou z Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote.
Podujatie sa realizovalo s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Všetkým účinkujúcim, ako aj ich pedagógom, vedúcim a rodičom ďakujeme za spoluprácu a želáme im veľa úspechov v ďalšej činnosti. Postupujúcim blahoželáme a želáme veľa úspechov v ďalších kolách, aby čo najlepšie prezentovali náš krásny región Gemer – Malohont. Poďakovanie patrí aj celému kolektívu Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti za spoluprácu a ústretovosť.
Krajská súťaž hudobného folklóru detí sa uskutoční 4. mája 2018 v Kokave nad Rimavicou a Hronsecká lipová ratolesť v obci Hronsek sa koná 26. mája 2018.
Stanislava Zvarová
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale