streda, 30 september 2026 22:22
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na október 2026 Doporučený
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva a vo všetkých iných oblastiach zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na október 2026.
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október – František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – mineralóg, geológ, univerzitný profesor. Študoval na Univerzite Karlovej v Prahe chémiu, prírodovedu a minerály. Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, pracoval ako externista v Štátnom geologickom ústave Československej republiky i v zahraničí. Jeho mineralogické nálezy sa stali základom geologických zbierok Prírodovedeckého múzea v Hradci Králové. Svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval v 20. až 40. rokoch najmä na Slovensko, svoj výskum zameral najmä na výskyt sideritu, železnej rudy a magnezitu. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu, analyzoval ložiská rudy pri Rožňave, Rudňanoch, Železníku. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zaujímal sa tiež o plyny a minerálne pramene v rašeliniskách Rojkova pri Stankovaniach, pri Bešeňovej a Gánovciach, študoval ložiská minerálov v Liptovskom regióne a v Malých Karpatoch, podieľal sa na výskume podhoria Tatier v Poprade, v okolí Banskej Štiavnice. Publikoval práce z odboru mineralógie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, jeho skupina bola odhalená v roku 1941 a bol zatknutý. Krátko nato zomrel v nemocnici vo väzení v Prahe-Pankráci na následky zranení utrpených pri zatknutí, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október – Július Celder (pseudonym Gemerský) (24. 10. 1896 Rákoš – 27. 4. 1967 Rimavská Sobota) – pedagóg, redaktor, publicista. V Ratkovej prežil detské a šudentské roky, Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. Redigoval časopisy Posol dietok, Detský kútik Ev. posol spod Tatier, v Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy – časopis učiteľstva gemer-malohontského (1937 – 1938), režíroval divadelné predstavenia a organizoval osvetovo-vzdelávacie kurzy a podujatia. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote. Autor článkov s pedagogickou problematikou i učebníc Prírodoveda pre 1. triedu meštianskych škôl (Bratislava, 1942); Prírodospyt pre II. triedu meštianskych škôl (Martin, 1942); Slovenský jazyk (Bratislava, 1957); Cvičebnica slovenského jazyka pre 6. ročník ZDŠ s vyučovacím jazykom maďarským (Bratislava, 1972). Knižne vydal tiež diela Mierová práca Československého Červeného kríža (Praha, 1925); Šťastie – poučné úvahy o šťastí života (Liptovský Mikuláš, 1931); Z kroniky revolučného robotníckeho hnutia v okrese Rimavská Sobota (Rimavská Sobota, 1964).
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október – Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a neskôr v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil na protifašistickom odboji v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia za SDĽ. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a mnohé iné. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. Ministerstvo kultúry SR zriadilo Nadáciu Vladimíra Mináča na každoročné udeľovanie Ceny Vladimíra Mináča za výnimočný prínos v oblasti kultúry. V piatok 20. augusta 1982 bolo v obci Klenovec stretnutie s národným umelcom Vladimírom Mináčom pri príležitosti jeho životného jubilea 60. výročia narodenia. 50. výročie zvolenia do čela Matice slovenskej si 22. februára 2024 si pripomenuli členovia MO odboru Matice slovenskej v Rimavskej Sobote v Aleji dejateľov pri buste Vladimíra Mináča a žiaci ZŠ P. Dobšinského v Rimavskej Sobote.
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. októbra – Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá, dnes Hrnčiarska Ves – 27.10.2011 Rožňava) – kňaz, rožňavský diecézny biskup. V roku 1952 v Lučenci zmaturoval a následne začal študovať na Cyrilometodejskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený v Bratislave 10. júna 1956. Pôsobil ako kaplán vo viacerých obciach, o i. v rokoch 1968 –1970 pôsobil v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti Gemerská Poloma, ktorú spravoval až do svojho vymenovania za biskupa Rožňavskej diecézy. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990, úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. Spolusvätiteľmi bol trnavský arcibiskup Ján Sokol a nitriansky biskup Ján Chryzostom Korec. Patril do vodcovskej skupiny kňazov tejto diecézy, ktorá usmerňovala jej chod počas spravovania kapitulnými vikármi. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Dňa 27. Decembra 2008 pápež Benedikt XVI. prijal rezignáciu biskupa Eduarda Kojnoka z dôvodu veku. Je autorom kníh Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978, Cirkevné dejiny (1980), Cesta k trvalému šťastiu (1998), Myšlienky na Evanjeliá, homiletická príručka pre vnútornú potrebu Rožňavskej diecézy, Myšlienky na každý deň, Jankov život a jeho pastorácia. V rodnej obci má pamätnú tabuľu a je tu aj pochovaný.
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október – Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896. Rimavská Sobota – 26.9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta najmä v medzivojnovom období. S jeho menom sa spájajú začiatky skautingu, pôsobil v oblasti športu, bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy a spolupracoval pri rôznych spoločenských podujatiach. Viedol súkromné výtvarné kurzy vo svojom ateliéri v Rimavskej Sobote a bol správcom umeleckej kolónie vo Veľkom Blhu. Žil v Rimavskej Sobote až do roku 1945, potom sa presťahoval do Budapešti. Zúčastňoval sa aktivít umeleckých združení medzi dvoma svetovými vojnami a prezentoval svoje diela na skupinových výstavách. Od roku 1943 bol správcom umeleckej kolónie vo Felsőbalogu. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby. Venoval sa aj sochárskej tvorbe a reštaurovaniu. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Mihálya Tompu v Chanave. Jeho diela: Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho, riaditeľa Gemersko-malohontského múzea v rokoch 1945 – 1959 a mnohé iné. Do svojho rodiska sa ešte raz vrátil v roku 1966 na výstavu s názvom Z tvorby gemerských maliarov, na ktorej sa zúčastnil viacerými olejomaľbami, pastelmi a grafikami. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti (busta, významná kolekcia malieb, kresieb a grafík, ale aj osobné veci a i.)
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október – Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg. Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave (prof. B. Hoffstädter a D. Milly) a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh (napríklad zbierka Jána Smreka Nerušte moje kruhy). Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Pravidelne sa zúčastňoval mnohých výstav. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola, Škola bláznovstiev, Úteky, Inkvizítori. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. Získal in memoriam Cenu banskobystrického primátora a stála expozícia jeho diel bola umiestnená v hoteli Fuggerov dvor blízko Banskej Bystrice.
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október – Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár. Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a na ev. lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia, evanjelický farár V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Do evanjelického Zpěvníka (1842) pridal 45 vlastných duchovných piesní. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku.
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október – Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéroch u profesorov Čemického a Mudrocha. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. Bohumír Bachratý vydal monografiu Michal Jakabčič (Tatran, Bratislava 1981) a v roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia z pera Ľubomíra Podušela Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. Prostredníctvom takmer 150 reprodukcií ponúka monografia prehľad umelcovej maliarskej tvorby v súhrne celého jej vývinu.
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október – Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg. Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách a bol vymenovaný za člena korešpondenta a za akademika SAV a ČSAV. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla aj oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií (Vyučovanie fyziky a vedecký svetonázor, Občianske obrady a slávnosti, Filozoficko-metodologické východiská spoločenských vied, Sociálny rozvoj Slovenska v podmienkach socializmu a i.) a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október – Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – sochár a rezbár, výrazná postava neskorobarokovo-klasicistického sochárstva. Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. Potom žil a pracoval v Prievidzi a Kremnici, kde však nemal dosť sochárskych príležitostí. Od konca 70. rokov 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú sochársku dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, pre katedrálny kostol vytvoril nový hlavný oltár z umelého mamoru, zdobený sochami, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol drevený bočný baldachýnový oltár s anjelmi a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave.
18-Jozef-Gode.pdf na s. 101 – 104
18-Jozef-Gode.pdf na s. 101 – 104
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.