Piatok 24. 6. – 16.00 Slovenský inštitút, Jilská 14, Praha 1 – Program k výročiu
• Privítanie a predstavenie hostí – Vladimír Valovič, riaditeľ SI
• Pozdrav – Ing. Peter Brňo, veľvyslanec SR v ČR
• Prednáška – doc. PaedDr. Miloš Kovačka, PhD., O osobnosti Pavla Jozefa Šafárika – spojená s prezentáciou
Personálnej bibliografie Pavla J. Šafárika (Martin, Slovenská národná knižnica)
• Pavol Jozef Šafárik – dokumentárny film o živote a diele. Úvodné slovo prof. h. c., prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc., autor námetu a scenára filmu.
Sobota 25. 6. – 15.00 Olšanské hřbitovy, Praha 2 – Pietny akt pri pomníku Pavla Jozefa Šafárika (zraz o 14.45 pri vchode do Novej obradnej siene)
• Privítanie – Ing. Vojtech Vecán, predseda SJK
• Položenie kytice kvetov na miesto odpočinku P. J. Šafárika
• Pozdrav – Bc. Milan Mlynár, zástupca rodného kraja Pavla J. Šafárika, a mikroregiónu Dobšiná - horný Gemer
• Prejav – doc. MUDr. Juraj Kovaľ, prorektor UPJŠ Košice
• Pozdrav – zástupca Karlovej univerzity
• Príhovor – prof. Belo Riečan, DrSc., predseda Spoločnosti pre Tvorbu T, zástupca združení evanjelickej inteligencie
• Príhovor – zástupca Pražských hřbitovů
• Spevokol
• Slovo na záver – Janka Haluková, tajomníčka SJK.
Nedeľa 26. 6. – 9.30 Kostol Sv. Michala, V Jirchářích 14, Praha 1 – Slávnostné služby Božie
• Kázeň slova Božieho – Mgr. Martina Gdovinová, farárka CZ ECAV z Vlachova - Gočova
• Vystúpenie spevokolu Slovenského ECAV zboru
• Poďakovanie – doc. Miloslav Hroboň, zborový dozorca a podpredseda SJK
Prosíme vás o potvrdenie účasti do 20. 6. 2011
tel. č.: 00420 737 702 526, e-mail:
Ubytovanie si zaisťujú účastníci podujatia individuálne.
{jcomments on}

































__________________________________________________
Pripomienku 150. výročia úmrtia Pavla Jozefa Šafárika organizujú v Prahe v dňoch 24. – 26. 6. 2011 pod záštitou veľvyslanca Slovenskej republiky v ČR Ing. Petra Brňa Spoločnosť Jána Kollára v ČR, Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Prahe, Slovenský inštitút v Prahe, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika Košice, Slovenská národná knižnica v Martine v spolupráci so Spoločnosťou pre Tvorbu T, Spoločenstvom evanjelikov horného Gemera a Združením evanjelickej inteligencie Liptovsko-oravského a Turčianskeho seniorátu. Pripomienka je zároveň zaradená do podujatia XIV. Duchovné hodnoty pre dnešok.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-