Pripomienku 150. výročia úmrtia Pavla Jozefa Šafárika organizujú v Prahe v dňoch 24. – 26. 6. 2011 pod záštitou veľvyslanca Slovenskej republiky v ČR Ing. Petra Brňa Spoločnosť Jána Kollára v ČR, Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Prahe, Slovenský inštitút v Prahe, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika Košice, Slovenská národná knižnica v Martine v spolupráci so Spoločnosťou pre Tvorbu T, Spoločenstvom evanjelikov horného Gemera a Združením evanjelickej inteligencie Liptovsko-oravského a Turčianskeho seniorátu. Pripomienka je zároveň zaradená do podujatia XIV. Duchovné hodnoty pre dnešok. Piatok 24. 6. – 16.00 Slovenský inštitút, Jilská 14, Praha 1 – Program k výročiu
• Privítanie a predstavenie hostí – Vladimír Valovič, riaditeľ SI
• Pozdrav – Ing. Peter Brňo, veľvyslanec SR v ČR
• Prednáška – doc. PaedDr. Miloš Kovačka, PhD., O osobnosti Pavla Jozefa Šafárika – spojená s prezentáciou
Personálnej bibliografie Pavla J. Šafárika (Martin, Slovenská národná knižnica)
• Pavol Jozef Šafárik – dokumentárny film o živote a diele. Úvodné slovo prof. h. c., prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc., autor námetu a scenára filmu.
Sobota 25. 6. – 15.00 Olšanské hřbitovy, Praha 2 – Pietny akt pri pomníku Pavla Jozefa Šafárika (zraz o 14.45 pri vchode do Novej obradnej siene)
• Privítanie – Ing. Vojtech Vecán, predseda SJK
• Položenie kytice kvetov na miesto odpočinku P. J. Šafárika
• Pozdrav – Bc. Milan Mlynár, zástupca rodného kraja Pavla J. Šafárika, a mikroregiónu Dobšiná - horný Gemer
• Prejav – doc. MUDr. Juraj Kovaľ, prorektor UPJŠ Košice
• Pozdrav – zástupca Karlovej univerzity
• Príhovor – prof. Belo Riečan, DrSc., predseda Spoločnosti pre Tvorbu T, zástupca združení evanjelickej inteligencie
• Príhovor – zástupca Pražských hřbitovů
• Spevokol
• Slovo na záver – Janka Haluková, tajomníčka SJK.
Nedeľa 26. 6. – 9.30 Kostol Sv. Michala, V Jirchářích 14, Praha 1 – Slávnostné služby Božie
• Kázeň slova Božieho – Mgr. Martina Gdovinová, farárka CZ ECAV z Vlachova - Gočova
• Vystúpenie spevokolu Slovenského ECAV zboru
• Poďakovanie – doc. Miloslav Hroboň, zborový dozorca a podpredseda SJK
Prosíme vás o potvrdenie účasti do 20. 6. 2011
tel. č.: 00420 737 702 526, e-mail:
Ubytovanie si zaisťujú účastníci podujatia individuálne.
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.