proti zapojenia Slovenska vo vojne po boku Nemecka proti ZSSR. V rodičovskom dome v Slavošovciach našli pochopenie a útočisko velitelia, ale aj radoví partizáni počas SNP. Pre mladého 11-ročného chlapca bola najväčšia česť, keď mohol uviazať koňa partizána a o „poťaškaňja“ samopalu ani nehovoriac.
Postoj rodičov v dobe boja proti fašizmu sa stal pre Milanka vodítkom v jeho životnej púti. Okrem založenia siene „bojových tradicíí“ v Slavošovciach (ktorej expozícia po prevrate po roku 1989 skončila v „odpade“), má osobnú zásluhu na zriadení jediného múzea Pavla Dobšinského, o ktorom majú vedomosť aj v Číne, kde preložili jeho rozprávky, ale na Slovensku sa to „nenosí“ a o jeho existencii nevedia nielen žiaci v blízkom okolí, ale ani učitelia slovenčiny a možno ani minister školstva.
PaedDr. Milan Sajenko má osobnú zásluhu na sprístupnení Slavošovského tunela, ktorý je turistickou raritou a počas SNP zohral významnú úlohu. Napriek krásnemu veku s erudovaným výkladom nezištne sprevádza návštevníkov múzea P. E. Dobšínského, ako aj turistov spomínaným tunelom.
Pre nás odbojárov je vzorom vo svojej aktivite pri dokumentácii obdobia SNP. Vydal niekoľko publikácii o odboji v oblasti Čiernej Lehoty, Slavošoviec. Dosiaľ je aktívnym poslancom obecného zastupiteľstva. Stále vykonáva prednášky na školách a medzi vojakmi o odkaze SNP a protifašistického odboja.
Vo svoje aktivite v šírení odkazu SNP a protifašistického odboja by mal byť vzorom aj pre funkcionárov SZPB, ktorí za svojich niekoľko desiatok rokov funkcionárskej činnost neustále zdôrazňujú propagáciu odkazu protifašistického odboja a najmä SNP medzi mládežou, ale za svojho funkcionárského pôsobenia neboli schopní absolvovať ani jednu besedu, prednášku, ale sú stále v čele cieľov SZPB. O to vzácnejší sú odbojári ako PaedDr. Milan Sajenko, ktorí napriek veku nerečnia, ale aktívne pracujú.
Preto aj touto cestou prajeme oslávencovi pevné sibírské zdravie a kaukazskú dlhovekosť a mnoho síl pri šírení odkazu SNP a protifašistického odboja.
JUDr. Jozef Pupala
V Čiernom Potoku 16.3.2017
|
Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v časopisoch Verejná správa, Obzor Gemera, Zora Gemera, Slavošovské obecné noviny, Bojovník, Obecné noviny, mnohokrát aj na webovej stránke Maj Gemer.Je autorom celého radu publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia: Historický prameň a jeho výchovné využitie vo vyučovaní dejepisu v 9. ročníku ZDŠ (Bratislava, SPN 1976), Slavošovce /zostavil, text a fotografie spracoval Milan Sajenko/ (Slavošovce 1995), 680 rokov Slavošovce : 1318 – 1998 (Slavošovce 1998), Kapitoly z histórie (Slavošovce 1998), Slavošovce naše (Rožňava 2006), Slavošovce naše jubilujúce /zostavovateľ/ (Slavošovce 2008). Doplnil MG |
predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Celý život sa zapájal do spoločenskej a kultúrnej práce v obci, dosiaľ je poslancom v Obecnom zastupiteľstve v Slavošovciach. 
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.