s manželom a jeho vnučka taktiež s manželom. Vo vestibule kina si účastníci mohli prezrieť fotovýstavu o živote Júliusa Noska.
Seminár otvorila za mesto Tisovec pani Miroslava Kojnoková a predstavila prednášajúcich PhDr. Mariana Uhrína, PhD. a Mgr. Juraja Lepiša, PhD., historikov Múzea SNP v Banskej Bystrici, ktorí účastníkov seminára podrobne oboznámili s osobnosťou Júliusa Noska od narodenia 8.6.1907, až po kariéru vojaka z povolania. Tá sa u neho začala 30.9.1926, kedy bol zaradený k československej brannej moci, pokračovala jeho pôsobením v slovenskej armáde po osamostatnení Slovenska od 15. marca 1939 až do vyhlásnia SNP a do skončenia II. svetovej vojny. Ako vojak slovenskej armády sa zúčastnil „východného ťaženia“ pri Charkove. Neskôr bol stiahnutý, pre údajnú chorobu, na Slovensko. Tu sa začal zapájať do povstaleckých príprav na ozbrojené vystúpenie proti Nemecku. Stal sa členom Golianovho štábu, od 1. mája 1944 ako náčelník štábu vojenského ústredia ilegálnej SNR pre prípravu povstania. Od januára 1944 až do vyhlásenia SNP pôsobil na Slovensku a zapojil sa do ilegálneho odboja v skupine „Flóra“. Bol dôverným spolupracovníkom pplk. Ferjenčíka a po premiestnení do Banskej Bystrice úzko spolupracoval s pplk. Jánom Golianom. 
Po vyhlásení SNP pracoval ako náčelník štábu povstaleckej armády na Slovensku až do príchodu gen. R. Viesta. Pôsobil v rôznych veliteľských funkciach a bol nasadzovaný na najohrozenejšie úseky povstalcov. Po potlačení povstania sa zúčastnil partizánského odboja ako príslušník oddielu „Prvosienka“ a úzko spolupracoval s partizánským zväzkom „STALIN“. Za dezerciu bol v marci 1945 vojenským súdom v Bratislave odsúdený na trest smrti.
Deň po oslobodení jeho rodného mesta prešiel so spolubojovníkmi frontovú liniu a pridali sa k 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR
Po skončení II. svetovej vojny pracoval v čs. armáde na rôznych funkciách. Vo februári 1947 bol menovaný do hodnosti brigádneho generála. Od júna toho roku až do októbra bol menovaný veliteľom skupiny jednotiek „TEPLICE“ nasadených do boja proti banderovcom.
Od augusta 1951 do januára 1953 pôsobil ako náčelník Vševojskovej fakulty Vojenskej akadémie v Prahe.
V súvislosti s procesmi s tzv. buržoáznymi nacionalistami bol prepustený z armády a pracoval v rôznych funkciách, väčšinou v poľnohospodárskych podnikoch. 
V roku 1968 bol politicky rehabilitovaný a opäť prijatý do činnej služby v armáde až do odchodu do dôchodku k 30.4.1970.
Jeho srdce navždy zmĺklo 5.9.1986 v Prahe.
Po skončení seminára a prestávke na obed od 13.30 hodine pred budovou ZŠ V. Clementisa v Tisovci bola odhalená busta generálmajora Júliusa Noska, ktorá je osadená na podstavci a jeho pohľad smeruje na jeho rodný dom. Autorom modelu busty je akademický sochár Štefan Pelikán z Lietavskej Lúčky, ktorý sa osobne zúčastnil slávnostného aktu.
V príhovore generálny riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev o osobnosti gen. Júliusa Noska a o jeho aktuálnom odkaze boja proti fašizmu, zdôraznil, že práve dnes, po 72 rokoch od skončenia II. svetovej vojny, je protifašistický odboj aktualitou dňa.
Po skončení slávnostného aktu odhalenia busty gen. Júliusa Noska, bola prevedená ukážka z činnosti Policajného zboru a hasičov. O dobrú náladu sa postarala dychová hudba „Hradovanka“.
JUDR. Jozef Pupala
FOTOGALÉRIA
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.