Po jarnej výstave Uhrinových fotografií z ciest po svete, začali v MsKS Revúca s jeho prednáškovým cyklom Prírodosvet s Marcelom. V novom programe prezentuje vlastný pohľad na prírodu u nás aj vo svete. Nie je to však len o cestovaní a prírode, vždy je prítomný i „marcelovský“ uhol pohľadu na špecifický regionálny charakter tej-ktorej časti sveta. Navyše, jeho sugestívne výpovede obsahujú zreteľný sociokritický názor na morálku človeka vo vzťahu k živej i neživej prírode.
Marcel Uhrin pochádza z učiteľskej rodiny a v jednom svojom blogu spomína na malotriedku v Smolníckej Hute, kde začínal chodiť do školy: „Často v rozhovoroch vtipkujem spomínajúc na svoju prvú triedu. Mama v nej učila prvákov (teda aj mňa) a tretiakov. To malo za následok to, že keď som si napísal cvičenie s písmenami, tak som mohol počúvať, čo mama v tej istej triede rozpráva tretiakom napríklad o dážďovke. Lebo mali akurát prírodovedu.“ Nuž, možno aj to bol prvopočiatok jeho pozitívneho vzťahu k prírode a zárodok budúcej profesionálnej orientácie...
Predprázdninové stretnutia „s Marcelom“ boli veľmi vydarené. V priliehavom prostredí revúckeho kníhkupectva KnihArt, v spolupráci s ktorým sa cyklus pripravuje, si neveľká skupina nadšencov cestovania a záujemcov o cudzie kultúry vypočula prvé dve „prednášky“. Marcel už hovoril o Tadžikistane, ako málo známej krajine v centrálnej Ázii, a tiež o afrických zvieratách, ktoré boli a, žiaľ, stále sú atraktívnym cieľom svetového poľovníckeho biznisu. (Dokedy ešte? A kto vyhynie skôr...?) Áno, aj množstvo kritických otázok zaznieva na týchto stretnutiach, ale v interakcii s aktívnymi divákmi/poslucháčmi sa objavujú aj zmysluplné odpovede.
Prírodosvet s Marcelom bude v Revúcej od septembra pokračovať ďalšími zaujímavými námetmi zhruba každý mesiac. Z pripravovaných tém vyberáme: Niekoľko dní v krajine Maurov /Moje dotyky islamu/ Žaby, hady, vtáčence, netopiere a ďalšie potvory - výskumné reminiscencie / Cyprus a Malta - náhľady za opony dovolenkových destinácií.
Pozývame vás na najbližšie stretnutie - vo štvrtok 26. septembra 2019 o 19.00 v Kníhkupectve KnihArt Revúca – Prírodosvet s Marcelom.
Postskriptum: záznam z prvého stretnutia s divákmi nájdete na YouTube.com pod názvom prednášky „Je južná Afrika naozaj rajom zvierat?“
Juraj Genčanský
MsKS Revúca





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a