štítnickej čipky, ktorej techniku si osvojila podľa brožúry z roku 1907. Budúca návrhárka štítnickú čipku aplikuje do súčasnej módnej tvorby. V novembri roku 2014 sa Julianna Máté stala absolútnou víťazkou súťaže „TUDOK“, slovenského kola medzinárodnej vedeckej konferencie mladých talentov.
Skúsená, dlhoročná paličkárka Lýdia Dejlová z Banskej Bystrice účastníkov zavedie do tajov stredoslovenskej paličkovanej čipky. Táto profesionálna čipkárka sa paličkovanej čipke venuje už 40 rokov a je autorkou knihy Čipka z banskobystrického regiónu, z ktorej možno čerpať mnoho inšpirácií k tvorbe vzorov paličkovanej čipky.
Malebná obec Rejdová, ktorá sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria je charakteristická svojou ľudovou kultúrou – ľudovými zvykmi, tradíciami, krojmi, tancami a hlavne remeslami – medzi nimi i paličkovanou čipkou. Získané skúsenosti a dokumenty prítomným priblíži Ing. Ondrej Kračún, autor knihy Remeselníci z Rejdovej. Akýmsi protipólom k obsahu knihy, ktorá sa zaoberá históriou remesiel, sú krátke dokumentárne filmy z tvorby Emila Gallíka. Mladý kameraman v nich zachytáva portréty čipkárky a kováča, ktorí žijú a tvoria v našom regióne.
Počas konania medzinárodného podujatia široká odborná aj laická verejnosť môžu navštíviť medzinárodnú výstavu paličkovanej čipky, kde nebudú chýbať jemné práce čipkárok z Maďarska, prekrásne dečky z Poľska, paličkované diela slovenských čipkárok a od domácich čipkárok „ inšpirácie z gemerských čepcov“. V tomto roku sme sa rozhodli rozšíriť výstavu o ďalšiu remeselnícku techniku. Popri dielach paličkovanej čipky budú vystavené drevené sochy, reliéfy od sochárky Magdalény Palencsárovej z Čečejoviec, ktorá je hrdá na to, že navštevovala ateliér známeho košického umelca Vojtecha Löfflera.
Organizátorom podujatia je Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Podujatie sa koná s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v Bratislave.
„Všetci ste srdečne vítaní v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej č. 8 v Rožňave a kto dňa 19. 9. v čase od 9.00 do 19.00 hod. a 20. 9. 2015 v čase od 9.00 do 12.00 hod. navštívi tento kultúrny stánok, spozná krásu a rôznorodosť paličkovanej čipky“ – dodala Valéria Munková.
Bc. Valéria Munková

































Pletenie čipiek patrí medzi najstarobylejšie textilné techniky na Slovensku. Región východného Gemera je známy bohatou históriou výroby paličkovanej čipky, ktorá sa na územie dostala takmer pred 200 rokmi. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a