štítnickej čipky, ktorej techniku si osvojila podľa brožúry z roku 1907. Budúca návrhárka štítnickú čipku aplikuje do súčasnej módnej tvorby. V novembri roku 2014 sa Julianna Máté stala absolútnou víťazkou súťaže „TUDOK“, slovenského kola medzinárodnej vedeckej konferencie mladých talentov.
Skúsená, dlhoročná paličkárka Lýdia Dejlová z Banskej Bystrice účastníkov zavedie do tajov stredoslovenskej paličkovanej čipky. Táto profesionálna čipkárka sa paličkovanej čipke venuje už 40 rokov a je autorkou knihy Čipka z banskobystrického regiónu, z ktorej možno čerpať mnoho inšpirácií k tvorbe vzorov paličkovanej čipky.
Malebná obec Rejdová, ktorá sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria je charakteristická svojou ľudovou kultúrou – ľudovými zvykmi, tradíciami, krojmi, tancami a hlavne remeslami – medzi nimi i paličkovanou čipkou. Získané skúsenosti a dokumenty prítomným priblíži Ing. Ondrej Kračún, autor knihy Remeselníci z Rejdovej. Akýmsi protipólom k obsahu knihy, ktorá sa zaoberá históriou remesiel, sú krátke dokumentárne filmy z tvorby Emila Gallíka. Mladý kameraman v nich zachytáva portréty čipkárky a kováča, ktorí žijú a tvoria v našom regióne.
Počas konania medzinárodného podujatia široká odborná aj laická verejnosť môžu navštíviť medzinárodnú výstavu paličkovanej čipky, kde nebudú chýbať jemné práce čipkárok z Maďarska, prekrásne dečky z Poľska, paličkované diela slovenských čipkárok a od domácich čipkárok „ inšpirácie z gemerských čepcov“. V tomto roku sme sa rozhodli rozšíriť výstavu o ďalšiu remeselnícku techniku. Popri dielach paličkovanej čipky budú vystavené drevené sochy, reliéfy od sochárky Magdalény Palencsárovej z Čečejoviec, ktorá je hrdá na to, že navštevovala ateliér známeho košického umelca Vojtecha Löfflera.
Organizátorom podujatia je Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Podujatie sa koná s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v Bratislave.
„Všetci ste srdečne vítaní v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej č. 8 v Rožňave a kto dňa 19. 9. v čase od 9.00 do 19.00 hod. a 20. 9. 2015 v čase od 9.00 do 12.00 hod. navštívi tento kultúrny stánok, spozná krásu a rôznorodosť paličkovanej čipky“ – dodala Valéria Munková.
Bc. Valéria Munková
































Pletenie čipiek patrí medzi najstarobylejšie textilné techniky na Slovensku. Región východného Gemera je známy bohatou históriou výroby paličkovanej čipky, ktorá sa na územie dostala takmer pred 200 rokmi.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa -MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-