Po ukončení štúdia pracoval ako architekt a založil si svoju vlastnú firmu v Prahe. Avšak po niekoľkých rokoch nepretržitej práce a v podstate každodenného sedenia za počítacom prišli aj zdravotné problémy, ktoré ho prinútili zmeniť svoju životosprávu. Jedného dňa všetko zanechal, zarezervoval si letenku do New Yorku a s batohom na pleci sa vydal na cestu. Spočiatku cestoval s kamarátmi v prenajatom aute či vlakmi a autobusmi, ale nakoniec po niekoľkých mesiacoch sa rozhodol cestovať prevažne peši či stopom. Dostal sa na zaujímavé miesta sveta kde začal fotiť ľudí. Vznikla z toho vzácna kolekcia portrétov ľudí, z ktorých vyše 1000 zverejnil na sociálnych siatiach, s cieľom sprístupniť ich príbehy ľuďom. Svoje fotky zásadne nepredáva, nakoľko je názoru, že speňažiť portréty ľudí, ktorých stretol je neetické na rozdiel od niektorých iných fotografov. Tvrdí že ho práve to cestovanie vyliečilo a práve počas cestovania sa cíti šťastný.
K jeho fotografiám patria aj príbehy, ktoré nám priblížil zaujímavým spôsobom. Jeho slová zanechali u prítomných študentov Gymnázia P.J. Šafárika pod vedením PaedDr. Gabriely Görgeyovej a zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave pod vedením Ing. Kataríny Mosnej, tak silný dojem, že sa rozhodli príbeh Gábora, ako aj jeho zahraničné architektonické práce, spracovať v rámci tohtoročnej stredoškolskej odbornej činnosti. Táto odborná činnosť na školách sa práve v týchto dňoch začína a preto sa stretnutie s Gáborom stáva znovu aktuálnym.
Stredoškolská odborná činnosť je súťažnou formou odbornej práce, ktorá má viesť nadaných študentov – stredoškolákov k odbornej práci v rôznych oblastiach. Zároveň je pre študentov vynikajúcou možnosťou prejaviť sa v problematike, ktorú chcú prezentovať a ktorej sú ochotní sa hlbšie venovať. Výsledkom práce je konečné dielo, ktoré hodnotí kolektív odborníkov. Študenti sa môžu v súťažiach prebojovať cez regionálne a krajské kolá až na celoštátnu úroveň. Najlepšie práce sa potom zverejňujú a zohrávajú dôležitú úlohu aj pri vysokoškolských prijímacích pohovorov. Príbeh Gábora bude v tejto oblasti pre nich zaiste zaujímavou inšpiráciou.
Gáborovi želáme veľa šťastia na jeho ďalších cestách a dúfame, že naša spolupráca nadobudne nové kontúry aj prostredníctvom jeho ďalšej prednášky, ktorá bude spojená s výstavou fotografií.
Jeho cestu môžete sledovať na nasledovných stránkach:
FACEBOOK - www.facebook.com/thepeopleimeet
INSTAGRAM - https://www.instagram.com/the.peopleimeet
Gabriella Badin
Foto: Gábor a Janka Vaisová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.