Po ukončení štúdia pracoval ako architekt a založil si svoju vlastnú firmu v Prahe. Avšak po niekoľkých rokoch nepretržitej práce a v podstate každodenného sedenia za počítacom prišli aj zdravotné problémy, ktoré ho prinútili zmeniť svoju životosprávu. Jedného dňa všetko zanechal, zarezervoval si letenku do New Yorku a s batohom na pleci sa vydal na cestu. Spočiatku cestoval s kamarátmi v prenajatom aute či vlakmi a autobusmi, ale nakoniec po niekoľkých mesiacoch sa rozhodol cestovať prevažne peši či stopom. Dostal sa na zaujímavé miesta sveta kde začal fotiť ľudí. Vznikla z toho vzácna kolekcia portrétov ľudí, z ktorých vyše 1000 zverejnil na sociálnych siatiach, s cieľom sprístupniť ich príbehy ľuďom. Svoje fotky zásadne nepredáva, nakoľko je názoru, že speňažiť portréty ľudí, ktorých stretol je neetické na rozdiel od niektorých iných fotografov. Tvrdí že ho práve to cestovanie vyliečilo a práve počas cestovania sa cíti šťastný.
K jeho fotografiám patria aj príbehy, ktoré nám priblížil zaujímavým spôsobom. Jeho slová zanechali u prítomných študentov Gymnázia P.J. Šafárika pod vedením PaedDr. Gabriely Görgeyovej a zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave pod vedením Ing. Kataríny Mosnej, tak silný dojem, že sa rozhodli príbeh Gábora, ako aj jeho zahraničné architektonické práce, spracovať v rámci tohtoročnej stredoškolskej odbornej činnosti. Táto odborná činnosť na školách sa práve v týchto dňoch začína a preto sa stretnutie s Gáborom stáva znovu aktuálnym.
Stredoškolská odborná činnosť je súťažnou formou odbornej práce, ktorá má viesť nadaných študentov – stredoškolákov k odbornej práci v rôznych oblastiach. Zároveň je pre študentov vynikajúcou možnosťou prejaviť sa v problematike, ktorú chcú prezentovať a ktorej sú ochotní sa hlbšie venovať. Výsledkom práce je konečné dielo, ktoré hodnotí kolektív odborníkov. Študenti sa môžu v súťažiach prebojovať cez regionálne a krajské kolá až na celoštátnu úroveň. Najlepšie práce sa potom zverejňujú a zohrávajú dôležitú úlohu aj pri vysokoškolských prijímacích pohovorov. Príbeh Gábora bude v tejto oblasti pre nich zaiste zaujímavou inšpiráciou.
Gáborovi želáme veľa šťastia na jeho ďalších cestách a dúfame, že naša spolupráca nadobudne nové kontúry aj prostredníctvom jeho ďalšej prednášky, ktorá bude spojená s výstavou fotografií.
Jeho cestu môžete sledovať na nasledovných stránkach:
FACEBOOK - www.facebook.com/thepeopleimeet
INSTAGRAM - https://www.instagram.com/the.peopleimeet
Gabriella Badin
Foto: Gábor a Janka Vaisová





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a