F. Machold, Z. Štefanová, A. H. Škultéty, L. Medzihradský, J. Kadavý, Viliam Pauliny - Toth, V. Mehner, A. Bucsánsky a mnohí ďalší v neskorších rokoch.. K evidovaným autorom sú uvádzané podrobne i názvy jednotlivých kalendárov. Okrem kalendárov, ktorých tvorcom bol G. Fejérpataky - Belopotocký s názvom „Nový a starý vlastenský kalendár“ (sú z roku 1860 a neskorších) a niekoľkých "Tranovského" zachoval sa v truhlici i kalendár, ktorého existencia ani autor
nie je nikde v literatúre uvádzaná. Jedná sa o autora Karola Martineka, evanjelického farára v Čankove, ktorého kalendár má názov „Nový kalendár pro lid evanjelický“. Z titulnej strany vyplýva, že ide o kalendár na rok 1859, že ide o štvrtý ročník, vytlačený v Pešti švabachom v slovakizovanej bibličtine u Filipa Wodanera. Ako všetky kalendáre tých rokov - v prehľade obsahuje astronomické údaje zatmenia Slnka, východu, západu Slnka, o štvrtiach Mesiaca, mená podľa jednotlivých dní v roku, sviatky, verše pod jednotlivými mesiacmi. Dátumy zaujímavých starých udalostí. Prehľad platnej kolkovej škály. Ďalej údaje o členoch cisárskej rodiny, menoslov všetkých panovníkov európskych štátov podľa náboženstva. Portréty a biografie troch osobností: švédskeho kráľa Gustáva Adolfa, Jána Seberinyho - evanjelického superintendenta tých rokov, Jána Kalvína, a históriu Juraja Lániho, evanjelického kňaza odsúdeného na galeje. Je v ňom publikovaná i báseň D. H. Hroboňa „Národům“. Niekoľko vtipne písaných krátkych textov, ako poučné – zábavné – ironické vložky na rozveselenie čítajúcich - anekdoty pod názvom "Trní a bodlačí". Stať "Rádce a tabulky" na šiestich stranách s informáciami o platnosti nových a starých mincí, o peniazoch v striebre, o nových peniazoch prepočítavaných na strieborné a rôzne iné tabuľky z finančníctva (úroky, dôchodky, mzdy, árendy atď.) - pre obchodníkov, kupcov, remeselníkov, hospodárov a roľníkov. Na konci úplný zoznam výročných trhov v Uhorsku.
Neopakovateľne milým „rustikálným koloritom“ zaujmú roľnícke pranostiky uvádzané pri každom mesiaci, ktoré akoby cez tieto vyblednuté listy starého kalendára vracali uplynulý čas v kolobehoch roka - jarou, letom, jeseňou, zimou - vnímaný zmyslami našich dávnych predkov a takto odovzdávaný cez skúsenostnú empíriu potomkom. (Osobitnú pozornosť by si zaslúžili kalendáre vydávané Gašparom Fejérpatakym - Belopotockým, kde sa nachádzajú staré zápisy zaujímavé z titulu charakteru hospodársko-ekonomických aktivít )rodinných predkov z polovice 19. storočia.)
Roľnícke pranostiky – Leden (Januarius): Jestliže sme v lednu, meli zimu levnau, budeme v jarný čas, nejeden míti mráz, než po chvíli této, pride sparné léto. Unor (Februarius): Navštívilli leden nás svau studeností i v unoru ješte budeš ji mít dosti: neb se malý sečen protivý velkému, a snaží se hanbu učiniti jemu. Březen (Martius): Kolikráte rosa v breznu se zjevuje, tolikráte nás duben s deštem navštevuje, a tolik i srpen mhly dati slibuje. Duben (Aprilis): Kolik dnú před Jiřim žabu slyšíš sskrečet, tolik bude po nem pro zlau chvíli mlčet. Dešť velikonočný, prináši rok močný. Květen (Majus): Jestli v máji chrausty čerstvé poletují- rolníci dobrému roku se radují: A jestli na Ducha přicházi dešť tichý, svine nebudau moc choditi od pýchy (tlustosti.) Červen ( Junius): Slyšetli po Jáne kukučku kukati, drahýho se chleba máme obávati. Jakové počasí na Medarda stojí, takové šest týdnú potom byti strojí. Červenec (Julius): Když pri blesku slunce pršíva v červenci a veliká hnízda delají mravenci: škodlivá rez skazí jetel a ledníky a pro včasnau zimu bude
strach veliký. Srpen (Augustus): Hojná rosa, v srpnu dobrý čas zvestuje; nenili ji bouře a dešť nasleduje. Pri měsíci novem pozoruj na rožky, spatríšli je tmavé, čekej mnohé pršky. Září (September): Neodletujíli pred Michalem ptáci, do Vánoc nebudau klauzati se žáci: Totéž oznamuje dešť na den Michala, nebo potom teplá jesen býva stála. Řijen (Oktober): Když nechce list v řijnu se stromu padati, máme ostrau zimu a zlau jar čekati; neb se zjeví množství hausenek a hmizu, jenž potom list stromu i s všim květem zhřizau. Listopád (November): Jestli sa v novembri řeky rozvodnují, v nejbližší rok mnohé dešte se zjevují. Na Martina husy stojíli na ledě, budau na Vánoce jistě stat na blatě. Prosinec (December): Vítr od východu v den Adama Evy, dulem tvuj dobytek odnese jak plevy; je li od západu budau páni mríti; je li od poledne, mor nás chce ubíti.
I staré nefunkčné kalendáre akoby u našich predkov žili v úcte, akoby im patril nadčasový status prežívania - utvrdzuje ma v tom poznanie, keď pri likvidácii nielen „papierových artefaktov“ z preplnenej starej rodinnej truhlice pred asi šesťdesiatimi rokmi dostalo sa im „milosti prežitia“. Pokiaľ ide o popisovaný konkrétny "Nový kalendár pro lid evanjelický“ a konkrétneho autora Karola Martineka mali sme záujem v rámci kultúrno-historického významu o jeho zaradenie. O autorovi vieme málo - študoval v Bratislave, potom bol teológom vo Viedni, ev. farárom v Čankove a neskôr vojenským kňazom v Ľvove. Bol rodák z Trenčína a pracoval aj literárne... Toto sme chceli povedať v dňoch mesiaca knihy ako marginálny detail dokresľujúci absenciu v histórii genézy slovenských kalendárov a ich autorov staršieho obdobia.
Miroslav Ďurinda, Košice 28.3.2015
































Pomaly sa už končí „Týždeň slovenských knižníc" v rámci mesiaca knihy, ktorý sa na rôznych miestach našich miest niesol v znamení najrôznejších programov - organizovaných výhradne kolektívmi pracovníkov knižníc. Ak píšeme pár slov až ku koncu tejto kultúrno-osvetovej celoštátnej akcie, tak preto, že aspoň okrajovo chceme tému inkorporovať do nosných už prebiehajúcich a prebehnutých. Samozrejme s tlačeným slovom - knihou súvisia aj "Kalendáre"... Kedysi „veľmi významná“ kniha, veľmi populárna, prijatá masovo, ktorá bola i prostriedkom osvety - vzdelávania, informácií, prístupného rozptýlenia či pobavenia - máme na mysli dobu v čase vzdialenom – dávno predchádzajúcu časy rozhlasu, televízie, či internetu.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-