Pomaly sa už končí „Týždeň slovenských knižníc" v rámci mesiaca knihy, ktorý sa na rôznych miestach našich miest niesol v znamení najrôznejších programov - organizovaných výhradne kolektívmi pracovníkov knižníc. Ak píšeme pár slov až ku koncu tejto kultúrno-osvetovej celoštátnej akcie, tak preto, že aspoň okrajovo chceme tému inkorporovať do nosných už prebiehajúcich a prebehnutých. Samozrejme s tlačeným slovom - knihou súvisia aj "Kalendáre"... Kedysi „veľmi významná“ kniha, veľmi populárna, prijatá masovo, ktorá bola i prostriedkom osvety - vzdelávania, informácií, prístupného rozptýlenia či pobavenia - máme na mysli dobu v čase vzdialenom – dávno predchádzajúcu časy rozhlasu, televízie, či internetu. F. Machold, Z. Štefanová, A. H. Škultéty, L. Medzihradský, J. Kadavý, Viliam Pauliny - Toth, V. Mehner, A. Bucsánsky a mnohí ďalší v neskorších rokoch.. K evidovaným autorom sú uvádzané podrobne i názvy jednotlivých kalendárov. Okrem kalendárov, ktorých tvorcom bol G. Fejérpataky - Belopotocký s názvom „Nový a starý vlastenský kalendár“ (sú z roku 1860 a neskorších) a niekoľkých "Tranovského" zachoval sa v truhlici i kalendár, ktorého existencia ani autor
nie je nikde v literatúre uvádzaná. Jedná sa o autora Karola Martineka, evanjelického farára v Čankove, ktorého kalendár má názov „Nový kalendár pro lid evanjelický“. Z titulnej strany vyplýva, že ide o kalendár na rok 1859, že ide o štvrtý ročník, vytlačený v Pešti švabachom v slovakizovanej bibličtine u Filipa Wodanera. Ako všetky kalendáre tých rokov - v prehľade obsahuje astronomické údaje zatmenia Slnka, východu, západu Slnka, o štvrtiach Mesiaca, mená podľa jednotlivých dní v roku, sviatky, verše pod jednotlivými mesiacmi. Dátumy zaujímavých starých udalostí. Prehľad platnej kolkovej škály. Ďalej údaje o členoch cisárskej rodiny, menoslov všetkých panovníkov európskych štátov podľa náboženstva. Portréty a biografie troch osobností: švédskeho kráľa Gustáva Adolfa, Jána Seberinyho - evanjelického superintendenta tých rokov, Jána Kalvína, a históriu Juraja Lániho, evanjelického kňaza odsúdeného na galeje. Je v ňom publikovaná i báseň D. H. Hroboňa „Národům“. Niekoľko vtipne písaných krátkych textov, ako poučné – zábavné – ironické vložky na rozveselenie čítajúcich - anekdoty pod názvom "Trní a bodlačí". Stať "Rádce a tabulky" na šiestich stranách s informáciami o platnosti nových a starých mincí, o peniazoch v striebre, o nových peniazoch prepočítavaných na strieborné a rôzne iné tabuľky z finančníctva (úroky, dôchodky, mzdy, árendy atď.) - pre obchodníkov, kupcov, remeselníkov, hospodárov a roľníkov. Na konci úplný zoznam výročných trhov v Uhorsku.
Neopakovateľne milým „rustikálným koloritom“ zaujmú roľnícke pranostiky uvádzané pri každom mesiaci, ktoré akoby cez tieto vyblednuté listy starého kalendára vracali uplynulý čas v kolobehoch roka - jarou, letom, jeseňou, zimou - vnímaný zmyslami našich dávnych predkov a takto odovzdávaný cez skúsenostnú empíriu potomkom. (Osobitnú pozornosť by si zaslúžili kalendáre vydávané Gašparom Fejérpatakym - Belopotockým, kde sa nachádzajú staré zápisy zaujímavé z titulu charakteru hospodársko-ekonomických aktivít )rodinných predkov z polovice 19. storočia.)
Roľnícke pranostiky – Leden (Januarius): Jestliže sme v lednu, meli zimu levnau, budeme v jarný čas, nejeden míti mráz, než po chvíli této, pride sparné léto. Unor (Februarius): Navštívilli leden nás svau studeností i v unoru ješte budeš ji mít dosti: neb se malý sečen protivý velkému, a snaží se hanbu učiniti jemu. Březen (Martius): Kolikráte rosa v breznu se zjevuje, tolikráte nás duben s deštem navštevuje, a tolik i srpen mhly dati slibuje. Duben (Aprilis): Kolik dnú před Jiřim žabu slyšíš sskrečet, tolik bude po nem pro zlau chvíli mlčet. Dešť velikonočný, prináši rok močný. Květen (Majus): Jestli v máji chrausty čerstvé poletují- rolníci dobrému roku se radují: A jestli na Ducha přicházi dešť tichý, svine nebudau moc choditi od pýchy (tlustosti.) Červen ( Junius): Slyšetli po Jáne kukučku kukati, drahýho se chleba máme obávati. Jakové počasí na Medarda stojí, takové šest týdnú potom byti strojí. Červenec (Julius): Když pri blesku slunce pršíva v červenci a veliká hnízda delají mravenci: škodlivá rez skazí jetel a ledníky a pro včasnau zimu bude 
strach veliký. Srpen (Augustus): Hojná rosa, v srpnu dobrý čas zvestuje; nenili ji bouře a dešť nasleduje. Pri měsíci novem pozoruj na rožky, spatríšli je tmavé, čekej mnohé pršky. Září (September): Neodletujíli pred Michalem ptáci, do Vánoc nebudau klauzati se žáci: Totéž oznamuje dešť na den Michala, nebo potom teplá jesen býva stála. Řijen (Oktober): Když nechce list v řijnu se stromu padati, máme ostrau zimu a zlau jar čekati; neb se zjeví množství hausenek a hmizu, jenž potom list stromu i s všim květem zhřizau. Listopád (November): Jestli sa v novembri řeky rozvodnují, v nejbližší rok mnohé dešte se zjevují. Na Martina husy stojíli na ledě, budau na Vánoce jistě stat na blatě. Prosinec (December): Vítr od východu v den Adama Evy, dulem tvuj dobytek odnese jak plevy; je li od západu budau páni mríti; je li od poledne, mor nás chce ubíti.
I staré nefunkčné kalendáre akoby u našich predkov žili v úcte, akoby im patril nadčasový status prežívania - utvrdzuje ma v tom poznanie, keď pri likvidácii nielen „papierových artefaktov“ z preplnenej starej rodinnej truhlice pred asi šesťdesiatimi rokmi dostalo sa im „milosti prežitia“. Pokiaľ ide o popisovaný konkrétny "Nový kalendár pro lid evanjelický“ a konkrétneho autora Karola Martineka mali sme záujem v rámci kultúrno-historického významu o jeho zaradenie. O autorovi vieme málo - študoval v Bratislave, potom bol teológom vo Viedni, ev. farárom v Čankove a neskôr vojenským kňazom v Ľvove. Bol rodák z Trenčína a pracoval aj literárne... Toto sme chceli povedať v dňoch mesiaca knihy ako marginálny detail dokresľujúci absenciu v histórii genézy slovenských kalendárov a ich autorov staršieho obdobia.
Miroslav Ďurinda, Košice 28.3.2015
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a