Kurz vtáčieho spevu pozostáva zo 4 lekcií, ktoré sa budú konať v termínoch – 7. apríla (štvrtok), 14. apríla (štvrtok), 21. apríla (štvrtok) a 27. apríla (streda) 2016 v čase od 16:00 do 17:00. Počas týchto štyroch hodín sa naučíte ako vtáky komunikujú, prečo a čím spievajú a z akých častí sa skladá vtáčí spev. Naučíte sa rozpoznávať spev rôznych druhov vtákov, ako napr. sova, drozd, škovránok, sýkorka, slávik, kolibiarik alebo strnádka a trsteniarik. Kurz vedie RNDr. Monika Gálffyová, biologička a kurátorka prírodovedného fondu Gemersko-malohontského múzea.
Nadobudnuté vedomosti si v závere kurzu overíte v teréne počas exkurzie, ktorá je naplánovaná na 30. apríla (sobota) v čase od 7:00 do 12:00. Pôjde o nenáročnú vychádzku za vtákmi okolia Rimavskej Soboty a spoznávanie vtáčieho spevu v teréne. V prípade nepriaznivého počasia sa exkurzia presúva na 7. mája.
Kurz vtáčieho spevu je určený všetkým, čo majú radi prírodu a chcú sa o živote jej obyvateľov, ktorými sú aj vtáky, dozvedieť čo najviac. Užitočný je pre žiakov a študentov so záujmom o štúdium zamerané na zoológiu, biológiu, ekológiu, lesníctvo a pod. Vstupné na jednu lekcie a exkurziu je 1 €. Na exkurziu je potrebné sa prihlásiť vopred. Prihlásiť sa môžete u Moniky Gálffyovej – mailom: alebo telefonicky: 047/56 32 741.
Program:
1. lekcia
7. apríl 2016 (štvrtok), 16:00 – 17:00
Trochu teórie na začiatok: Ako komunikujú vtáky?
Sovy a 1. speváci – sova obyčajná, myšiarka ušatá, výrik lesný, škovránok poľný, drozd čierny, sýkorka veľká, žltochvost domový, pŕhľaviar čiernohlavý, brhlík obyčajný
2. lekcia
14. apríl 2016 (štvrtok), 16:00 – 17:00
Opakovanie
Trochu teórie na začiatok: Prečo spievajú vtáky?
Vtáky parkov a záhrad – zelienka obyčajná, stehlík obyčajný, kanárik poľný, pinka obyčajná, červienka obyčajná, strnádka obyčajná, oriešok obyčajný, drozd plavý, sýkorka belasá
3. lekcia
21. apríl 2016 (štvrtok), 16:00 – 17:00
Opakovanie
Trochu teórie na začiatok: Z akých častí sa skladá vtáčí spev?
„Neviditeľní“ speváci – penica čiernohlavá, penica popolavá, kolibiarik čipčavý, kolibiarik sykavý, kolibiarik spevavý, slávik obyčajný, svrčiak riečny, ľabtuška hôrna
4. lekcia
27. apríl 2016 (streda), 16:00 – 17:00
Opakovanie
Trochu teórie na začiatok: Čím spievajú vtáky?
Z každého rožka troška – muchárik bielokrký, muchárik malý, sedmohlások obyčajný, vlha obyčajná, strnádka lúčna, strnádka trstinová, trsteniarik bahenný, trsteniarik veľký, svrčiak slávikovitý
Exkurzia
30. apríl 2016 (sobota), 7:00 – 12:00
Nenáročná vychádzka za vtákmi okolia Rimavskej Soboty a spoznávanie vtáčieho spevu v teréne
Pre vopred prihlásených záujemcov bude zraz pred budovou múzea. (V prípade nepriaznivého počasia sa exkurzia presúva na 7. máj).
Mgr. Martina Mareková
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.