(sviatok nového chleba). V roku 1949 bola v tento deň prijatá komunistická ústava a od toho momentu to bol Deň ústavy. Od roku 1989 sa znovu oslavuje deň Svätého Štefana, zakladateľa maďarskej štátnosti.
Tak, ako vo väčšine miest v Maďarsku sa konajú slávnosti pri tejto príležitosti, nie je to iné ani v našom partnerskom meste Tótkomlós – Slovenský Komlóš. V tomto roku sme dostali pozvanie na XVIII. Tótkomlóšske dni v dňoch 18. – 20. 08. 2018. Mesto Jelšava zastupovali štyria zamestnanci mesta.
V sobotu, po príchode do Tótkomlósa, nás privítala na mestskom úrade primátorka dr. Rita Garay. Zúčastnili sme sa Gastronomického dňa, ktorý v slovenskej škole zorganizovali Slováci žijúci v Tótkomlósi. Ochutnali sme množstvo typických špecialít a pozreli sme si pestrý kultúrny program. Po ubytovaní sa na hasičskej zbrojnici sme sa zúčastnili koncertu mládežníckej dychovky z Tótkomlósa v evanjelickom kostole. Ako vždy, bol to krásny zážitok. Večer sme navštívili termálne kúpalisko Ruža.
V nedeľu bol voľnejší program. Doobeda sme uložili venček pri pomníku padlých v I. svetovej vojne v záhrade evanjelického kostola. Na počesť výročia osídľovania bol v roku 2008 vytvorený pamätník, na ktorom je napísané:
Došli sme...
Kde, otecko?
Do novej domoviny,
syn môj drahý.
Tu niet domu, otecko!
Ešte nieto, decko moje.
A zašli sme aj ku pamätníku Pavla Walaského, evanjelického farára, ktorý pôsobil aj v Jelšave a aj v Tótkomlósi. Pri oboch pamätníkoch sme uložili venček. Navštívili sme aj Slovenské regionálne kultúrne centrum. Večer sme si nenechali ujsť 12-minútový ohňostroj.
Pondelok patril slávnostnej spomienke pri soche svätého Štefana. Po maďarskej a slovenskej hymne, ktoré zahrala mládežnícka dychovka, sa prítomným prihovorila primátorka dr. Rita Garay. Všetci prítomní uložili vence ku soche sv. Štefana.
Vedľa sochy sv. Štefana je pamätník, ktorý bol vytvorený za pomoci slovenských partnerských miest Jelšava a Galanta, zobrazujúci ruku a zároveň aj nohu s textom: Pane, požehnaj túto zem a každý jej národ. Ku tomuto pamätníku okrem jelšavskej delegácie položil venček aj evanjelický pán farár z Tótkomlósa Attila Spišák. Poslednou pietnou zastávkou bola pamätná tabuľa na budove mestského úradu. Po slávnostnom obede sme sa rozlúčili s našimi hostiteľmi a s množstvom zážitkov sme sa vybrali z Dolnej zeme späť na Slovensko.
Gabriela Jakubecová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.