Z tejto krátkej state sa dajú vyčítať najzákladnejšie vlastnosti dobrého fotografa, bez ktorých nemožno v branži uspieť: usilovnosť, pracovitosť, až tvrdohlavé zameranie na cieľ, ale aj odvaha, trochu ducha dobrodruha, a pritom všetkom osobná poctivosť a profesionalita.
A to všetko nepochybne v sebe nosí aj Miqo Cash, alias Miroslav Kaša, rodák z Revúcej, ktorý už niekoľko rokov zbiera ceny na prestížnych medzinárodných fotografických výstavách v Európe i Amerike. Prvou bola medzinárodná súťaž Monochrome Photography Awards, v ktorej získal 1. miesto a zároveň sa stal fotografom roka 2015 v kategórii Fashion/Beauty v Londýne. V tom istom roku získal titul Európsky fotograf od Federácie európskych profesionálnych fotografov.
Miqo o sebe prezrádza, že v mladosti mal málo sebavedomia a veľa pochybností o svojom mieste vo svete. Najskôr skúšal hrať na klavíri, no po absolvovaní elektrotechnickej fakulty v Žiline sa zamestnal ako grafik. Až tam dozrel čas a Miqo sa vydal za svojím snom – stal sa fotografom. Hoci na začiatku nevedel o fotografii takmer nič, dnes patrí k vyhľadávaným profesionálom v branži a od roku 2016 získal štyri desiatky medzinárodných ocenení. Vo svojej tvorbe sa venuje umeleckej, reklamnej a svadobnej fotografii.
Fotograf – Revúčan
V roku 2018 talentovaného umelca ocenili v rodnom meste – Miqo Cash bol medzi výročnými ocenenými osobnosťami pri príležitosti Dní mesta Revúca a prevzal si Cenu primátorky mesta za šírenie dobrého mena Revúcej a vynikajúce umelecké úspechy v prestížnych medzinárodných súťažiach. Ešte v tom roku predstavil umelec vo výstavnej sieni miestneho Mestského domu kultúry na samostatnej výstave sériu fotografií NÁVRATY DO SÚČASNOSTI, ktorú venoval mestu Revúca. „Pohľad na mrazivé udalosti a dychberúce momenty dávnej histórie, ktoré postihli mesto
Revúca, ako sa v jednom momente spájajú so súčasnosťou“ – tak charakterizuje diela z tejto série sám autor. Fotografie dnes zdobia reprezentatívne priestory Mestského úradu i Mestského domu kultúry v Revúcej.
 |
 |
 |
||
 |
 |
V tomto roku sa Miqo Cash dal nahovoriť na spoluprácu, ktorá už od začiatku sľubovala originálny kreatívny proces i výsledok – spojili sa dva múzické subjekty: originálny fotograf a aktívny revúcky klub amatérskych výtvarníkov.
Kreatívni a aktívni výtvarní umelci
Výtvarný klub PLÁNKA pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej vznikol po roku 2000, keď zastrešil výtvarníkov z Revúcej a okolia. Tí sa od deväťdesiatych rokov neformálne združovali, aby sa navzájom inšpirovali, povzbudzovali v tvorbe a vymieňali si skúsenosti.
Dnes Klub združuje zhruba 15 výtvarníkov, ktorí sa umeleckou tvorbou zaoberajú profesionálne, poloprofesionálne alebo zo záľuby. Sú to maliari, grafici, keramikári, rezbári či tvorcovia tapisérií. Pravidelnú spoločnú prezentáciu svojich diel mávajú v období Dní mesta Revúca každoročne v júni a júli. Okrem toho usporadúvajú individuálne výstavy tým, ktorí sú plodnejší a majú dostatok diel na samostatnú prezentáciu. Výtvarníci z Klubu boli v ostatných dvoch rokoch napríklad aj tvorcami veľkoformátových obrazov na streche revúckeho Mestského domu kultúry...
Fotograf – tvorca
Toto leto Mestské kultúrne stredisko iniciovalo spoločný projekt Klubu so skvelým fotografom Miqo Cashom. Umelec sa podujal vytvoriť spoločnú fotografiu všetkých výtvarníkov v jednom obraze. Ochotne spolupracujúci výtvarníci obetovali svoj čas, Mestský dom kultúry poskytol priestory, dekorácie i šikovný technický personál a v jeden letný deň sa konečne podarilo všetkých dostať na jedno miesto...
Po viacerých exotických destináciách a popri mnohých exkluzívnych príležitostiach si Miqo našiel čas na kreatívny projekt vo svojom rodnom meste a s domácimi výtvarníkmi usilovne pracovali na unikátnej fotografii – prezradíme, že pred objektívom bolo naraz 15 účinkujúcich...!
Po „ostrom ateliérovom dni“ si výsledok vyžadoval ešte mnoho tvorivých postprodukčných hodín, kým sa Miqo Cash rozhodol predstaviť výsledok verejnosti. Býva totiž na seba veľmi prísny a v tvorbe sa riadi jasnými zásadami: „Najväčším motorom pre mňa je inšpirácia. Nemať túžbu znamená nežiť svoj sen. Mať otvorenú myseľ a nezastať na jednom mieste.“ To sú ambície, ktoré umelca poháňajú vpred. Pozrite, ako sa to Miqo Cashovi podarilo tentoraz na domácej pôde...
link na video o vzniku fotografie – https://www.facebook.com/362993250545855/videos/793106977905393
finálne foto v prílohe –
Ak sa chcete o umelcovi vedieť viac:
https://www.facebook.com/MiqoCashEuropeanPhotographer/
https://www.instagram.com/miqocashphotography
https://www.miqocash.com/
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.