v ideálnom spojení s možnosťou pozorovania s odborným astronomickým výkladom. Kino prešlo za toto obdobie samozrejme určitým vývojom, jednak v oblasti technického zázemia, ale tiež čo sa týka dramaturgie.
„Zo začiatku sme premietali na doslova plátno - vlastnoručne ušité na šírku 3 metre, ale 800 divákov, ktorí sa prišli pozrieť na program v roku 2010, nás povzbudilo k inováciám," približuje históriu autorka projektu Anežka Kleinová, manažérka GOS, a pokračuje: „V roku 2011 sme vypracovali projekt kočovného kinematografu, vďaka ktorému sme získali špeciálne skladacie rámové plátno vhodné aj na zadnú projekciu so šírkou 4 metre, takže sme absolvovali 15 premietaní na hvezdárni a 5 v okolitých obciach. V začiatkoch sme prezentovali aj krátke filmy členov amatérskeho filmového klubu Gemerfilm, ktorý pôsobí pri GOS už vyše 40 rokov, a premietanie realizovali dobrovoľníci - členovia klubu. Ponuka filmov na takéto verejné projekcie bola v tom čase dosť obmedzená, na výber boli len staršie filmy, takže sme ponúkali tématické večery - český, rodinný, hudobný, tanečný, orientálny, obohatené o sprievodné programy."
„Našou ambíciou bolo aspoň čiastočne suplovať neexistujúce kino v našom meste a poskytnúť prázdninujúcej mládeži, ale aj dovolenkujúcim Rožňavčanom, či návštevníkom nášho regiónu možnosť trávenia letných večerov v príjemnom prostredí pod lesom s atraktívnym filmovým programom, ktorý je obohatený o astronomické pozorovania," hodnotí riaditeľka GOS Helena Novotná, a dodáva: „A že sa nám naše zámery podarilo naplniť dokazuje každoročný divácky záujem, veď v tejto sezóne nás navštívilo už vyše 500 divákov a program letného kina pokračuje. Srdečne pozývame!"
„Skladbou programu sa snažíme osloviť celé spektrum návštevníkov. Ako prvý v augustovej ponuke, pre najmenších prázdninujúcich divákov spolu s rodičmi, je pripravený rodinný film a postupne vystriedame hudobný, romantický film, trochu mystérie a fantasy v slovenskom filme a na záver aj romantickú drámu," informuje o dramaturgii Anežka Kleinová (GOS).
Program august 2019
1. august
Ako si vycvičiť draka 3
Animovaný/rodinný USA 2019 104 min. MP
Epický záver inteligentnej a veľmi ľudskej trilógie z vikingského raja. Nádherná animácia, pôsobivé aranžmá, dychberúce akčné scény, hravá hudba a výrazné záverečné posolstvo o význame priateľstva, lásky a slobody.
Dôležité nielen pre malých, ale aj pre dospelých divákov.
8. august
Zrodila sa hviezda
Hudobný/romantický USA 2018 135 min. MP12
Bradley Cooper a Lady Gaga ako charizmatické herecké a spevácke duo v romantickej dráme so skvelými skladbami zasiahnu emóciami divácke duše. Kto by nepoznal pilotnú skladbu Shallow, soundtrackového albumu A Star Is Born, ktorá získala Oscara 2019 za najlepšiu pôvodnú filmovú pieseň. Ale aj ostatné skladby, a tiež herecké a spevácke výkony hlavných protagonistov stoja za celosvetovým úspechom filmu.
15. august
Trhlina
Mysteriózny thriller Slovensko 2019 111 min. MP12
Režisér Peter Bebjak (Čistič, Čiara) spracoval znepokojivý námet knižného bestselleru Juraja Kariku - tajomný, tragický a hrôzostrašný prípad vyrozprávaný reálnym človekom. Zároveň odhaľuje jednu z najväčších záhad Slovenska – nevysvetliteľné miznutie ľudí v pohorí Tribeč. Je to len legenda, zámerná mystifikácia alebo desivá skutočnosť? Práve táto otázka ostáva nezodpovedaná a je na divákovi ako sa s tým vysporiada.
22. august
Taguj
Komédia USA 2018 94 min. MP15
Feel good komédia s bizarným námetom najmä preto, že je inšpirovaná skutočnými udalosťami. Keď sa dospelí muži stále hrajú na naháňačku, prináša to scény plné situačného humoru ale aj nostalgiu za detstvom a výpoveď o sile priateľstva. Niektoré scény pripomínajú slušné akčné filmy, ale celok je hlavne vtipný a hravý.
29. august
Zranené srdcia
Romantická dráma Veľká Británia/USA/Nemecko 2019 109 min. MP12
Povojnové Nemecko v roku 1946, netuctové prostredie a vydarená dobová výprava filmu vykresľujúca chaos a beznádej. Keira Knightley ako privilegovaná manželka britského dôstojníka - Jason Clarke a Alexander Skarsgård v úlohe nemeckého spolubývajúceho - najprv nepriateľa, neskôr milenca. Príbeh je adaptáciou knižnej predlohy plný vášne, bolesti, výčitiek svedomia a nových začiatkov.
Premietanie začína po zotmení cca 20:30 na rožňavskej hvezdárni (Lesná 1, Rožňava).
Vstupné je 2 € (prijímame aj kultúrne poukazy)
Organizátori si vyhradzujú právo na zmenu programu.
Aktuálne a podrobné informácie na www.gos.sk, alebo na fb.me/kino.apollo.roznava
Info: Anežka Kleinová, , 0905 919 431
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale