v ideálnom spojení s možnosťou pozorovania s odborným astronomickým výkladom. Kino prešlo za toto obdobie samozrejme určitým vývojom, jednak v oblasti technického zázemia, ale tiež čo sa týka dramaturgie.
„Zo začiatku sme premietali na doslova plátno - vlastnoručne ušité na šírku 3 metre, ale 800 divákov, ktorí sa prišli pozrieť na program v roku 2010, nás povzbudilo k inováciám," približuje históriu autorka projektu Anežka Kleinová, manažérka GOS, a pokračuje: „V roku 2011 sme vypracovali projekt kočovného kinematografu, vďaka ktorému sme získali špeciálne skladacie rámové plátno vhodné aj na zadnú projekciu so šírkou 4 metre, takže sme absolvovali 15 premietaní na hvezdárni a 5 v okolitých obciach. V začiatkoch sme prezentovali aj krátke filmy členov amatérskeho filmového klubu Gemerfilm, ktorý pôsobí pri GOS už vyše 40 rokov, a premietanie realizovali dobrovoľníci - členovia klubu. Ponuka filmov na takéto verejné projekcie bola v tom čase dosť obmedzená, na výber boli len staršie filmy, takže sme ponúkali tématické večery - český, rodinný, hudobný, tanečný, orientálny, obohatené o sprievodné programy."
„Našou ambíciou bolo aspoň čiastočne suplovať neexistujúce kino v našom meste a poskytnúť prázdninujúcej mládeži, ale aj dovolenkujúcim Rožňavčanom, či návštevníkom nášho regiónu možnosť trávenia letných večerov v príjemnom prostredí pod lesom s atraktívnym filmovým programom, ktorý je obohatený o astronomické pozorovania," hodnotí riaditeľka GOS Helena Novotná, a dodáva: „A že sa nám naše zámery podarilo naplniť dokazuje každoročný divácky záujem, veď v tejto sezóne nás navštívilo už vyše 500 divákov a program letného kina pokračuje. Srdečne pozývame!"
„Skladbou programu sa snažíme osloviť celé spektrum návštevníkov. Ako prvý v augustovej ponuke, pre najmenších prázdninujúcich divákov spolu s rodičmi, je pripravený rodinný film a postupne vystriedame hudobný, romantický film, trochu mystérie a fantasy v slovenskom filme a na záver aj romantickú drámu," informuje o dramaturgii Anežka Kleinová (GOS).
Program august 2019
1. august
Ako si vycvičiť draka 3
Animovaný/rodinný USA 2019 104 min. MP
Epický záver inteligentnej a veľmi ľudskej trilógie z vikingského raja. Nádherná animácia, pôsobivé aranžmá, dychberúce akčné scény, hravá hudba a výrazné záverečné posolstvo o význame priateľstva, lásky a slobody.
Dôležité nielen pre malých, ale aj pre dospelých divákov.
8. august
Zrodila sa hviezda
Hudobný/romantický USA 2018 135 min. MP12
Bradley Cooper a Lady Gaga ako charizmatické herecké a spevácke duo v romantickej dráme so skvelými skladbami zasiahnu emóciami divácke duše. Kto by nepoznal pilotnú skladbu Shallow, soundtrackového albumu A Star Is Born, ktorá získala Oscara 2019 za najlepšiu pôvodnú filmovú pieseň. Ale aj ostatné skladby, a tiež herecké a spevácke výkony hlavných protagonistov stoja za celosvetovým úspechom filmu.
15. august
Trhlina
Mysteriózny thriller Slovensko 2019 111 min. MP12
Režisér Peter Bebjak (Čistič, Čiara) spracoval znepokojivý námet knižného bestselleru Juraja Kariku - tajomný, tragický a hrôzostrašný prípad vyrozprávaný reálnym človekom. Zároveň odhaľuje jednu z najväčších záhad Slovenska – nevysvetliteľné miznutie ľudí v pohorí Tribeč. Je to len legenda, zámerná mystifikácia alebo desivá skutočnosť? Práve táto otázka ostáva nezodpovedaná a je na divákovi ako sa s tým vysporiada.
22. august
Taguj
Komédia USA 2018 94 min. MP15
Feel good komédia s bizarným námetom najmä preto, že je inšpirovaná skutočnými udalosťami. Keď sa dospelí muži stále hrajú na naháňačku, prináša to scény plné situačného humoru ale aj nostalgiu za detstvom a výpoveď o sile priateľstva. Niektoré scény pripomínajú slušné akčné filmy, ale celok je hlavne vtipný a hravý.
29. august
Zranené srdcia
Romantická dráma Veľká Británia/USA/Nemecko 2019 109 min. MP12
Povojnové Nemecko v roku 1946, netuctové prostredie a vydarená dobová výprava filmu vykresľujúca chaos a beznádej. Keira Knightley ako privilegovaná manželka britského dôstojníka - Jason Clarke a Alexander Skarsgård v úlohe nemeckého spolubývajúceho - najprv nepriateľa, neskôr milenca. Príbeh je adaptáciou knižnej predlohy plný vášne, bolesti, výčitiek svedomia a nových začiatkov.
Premietanie začína po zotmení cca 20:30 na rožňavskej hvezdárni (Lesná 1, Rožňava).
Vstupné je 2 € (prijímame aj kultúrne poukazy)
Organizátori si vyhradzujú právo na zmenu programu.
Aktuálne a podrobné informácie na www.gos.sk, alebo na fb.me/kino.apollo.roznava
Info: Anežka Kleinová, , 0905 919 431
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.