v piatok od 18:00 v sále kina Apollo na Betliarskej ulici č. 8 v Rožňave.
„Ak budeme konkrétnejší, spoznáme Švajčiara žijúceho podľa hesla Pura vida. A čo to znamená, zistíme pri jeho pokuse splaviť rieku Amazonku za pomoci bicykla - a lode samozrejme. Stretneme sa s 91 ročnou Britkou, ktorá svoj život zasvätila horskému vodcovstvu. Snímka Projekt Moffat nám celý jej životný príbeh predstaví,” pozýva na projekciu dokumentárnych filmov riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje, „dvaja kamaráti z Ameriky sa rozhodnú pre Návrat do Zanskaru, čo je oblasť, kde pred 30 rokmi spoznali miestne srdečné obyvateľstvo, ale aj silnú väzbu na budhizmus. Poznamená toto doteraz odľahlé miesto výstavba cesty a spojenie s civilizáciou?”
Ani tento rok nebude chýbať české zastúpenie. Bláznivý plán, doplávať z oceánskeho rozvodia na polárny kruh a to ako na nafukovacích lodiach, tak na ručne postavenej plachetnici je pre všetkých členov expedície nezabudnuteľnou súčasťou ich životov. Vo filme uvidíme celú cestu po rieke Alatna vedúcu Divočinou Aljašky.
„Špeciálne len v Rožňave uvedieme v spolupráci s Fakultou dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici dokumentárny film Sparťan Rožňavčana Gabriela Borzyho,” prízvukuje Anežka Kleinová (GOS), „túto príležitosť by si nemali nechať ujsť najmä priaznivci čoraz viac populárneho športu.”
Životný príbeh Petra Žišku (28), ktorý sa 18 rokov vrcholovo venoval behu na lyžiach a v súčasnosti patrí medzi najúspešnejších Slovákov v rámci stredoeurópskej série pretekov Spartan race, umožní nazrieť do zákulisia netradičného a tvrdého športu. Spartan Race je populárny v poslednom období, pretože mnohým umožňuje odhaliť vlastné limity a nájsť samého seba. Inšpiráciou je aj odkaz Petra Žišku: „Úspech má jednoduché pravidlá - nesmieš ostať stáť.”
Okrem hlavných snímok bude možné vidieť aj bonusové filmy, ktoré ukazujú pestrosť možných aktivít. Bežci môžu pri extrémnej súťaži Ultra Trail Gobi Race prehodnotiť svoje doterajšie ciele. Trekári pri Ceste do Kazbegi v gruzínskom Kaukazu spoznajú aké by to bolo vymeniť vibramy za horský bicykel. Horolezci zatúžia po Veľkej skalnej párty v americkom Arkansase, kde sa schádzajú tí najlepší lezci sveta na už tradičných vytrvalostných lezeckých pretekoch. Potápači sa Na jeden nádych pozrú nielen pod morskú hladinu, ale aj pod hladinu svojej vlastnej duše.
Tento rok nám opäť pripomenie, že ľudská kreativita nepozná medze, či už vo vykonávaných aktivitách, či v miestach kde sú ľudia schopní žiť. Uvedomíme si, ako je naša planéta obrovská, koľko neuveriteľných miest poskytuje a koľko na nej žije zaujímavých ľudí, prežívajúcich rôzne osudy. Vstupné: 3.- €.
Anežka Kleinová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.