Potvrdzujú to aj štatistiky portálu Platy.sk, podľa ktorých má Košický kraj po Bratislavskom najvyšší počet pracovníkov, ktorí majú od svojej firmy k dispozícii zamestnanecké benefity.
Záujem firiem a ľudí o Profesia days Košice
| Počet vystavovateľov | Počet návštevníkov | |
| 2017 | 70 | 4971 |
| 2018 | 100 | 5098 |
Zaujímavosťou je, že počet uchádzačov sa neznížil aj napriek tomu, že nezamestnanosť v Košickom kraji výrazne klesla. Kým v septembri 2017 bola v tomto regióne podľa ústredia práce miera nezamestnanosti 10,48 percenta, o rok neskôr už predstavovala 7,65 percent.
Košičanov zaujímajú trendy aj keď prácu majú
To, že Košičanov tak zaujímajú informácie a trendy z trhu práce aj vtedy, keď aktuálne prácu nehľadajú, potvrdzujú aj získané štatistiky z Profesia days. V roku 2017 bola najpočetnejšia skupina návštevníkov bez práce. Tvorili 31 percent. V roku 2018 to boli, naopak, zamestnaní. Išlo o 34 percent z celkového počtu ľudí, ktorí sa zúčastnili.
| 2017 | 2018 |
| Nezamestnaní | 31 % | Zamestnaní | 34 % |
| Zamestnaní | 30 % | Študenti | 28,50 % |
| Študenti | 26 % | Nezamestnaní | 28 % |
Získané štatistiky potvrdzujú v prvom rade to, že festival Profesia days nie je iba o hľadaní novej práce. Na svoje si prídu aj študenti, zamestnaní, či iné skupiny, ktorých zaujímajú inšpiratívne prednášky, náučné workshopy, vzdelávanie a mnoho ďalšieho.
Účasť firiem z prevažne východného Slovenska tak nie je iba o tom, aby získali nových uchádzačov. Ukazuje sa, že vystavovanie na takomto podujatí je často aj o tom, aby získali zaujímavé informácie od ľudí. Na čo sa pýtajú, ako vnímajú firmu a podobne. Účasť preto priamo podporuje aj dobré meno spoločnosti.
V Košiciach stúpa záujem o marketing
Keď sa pozrieme na ľudí, ktorí prichádzali do Košíc kvôli pracovných príležitostiach, môžeme vidieť, že najväčší záujem prejavovali o administratívu.
TOP 5 odvetví, ktoré účastníkov
zaujímali najviac
| 2017 | 2018 | zmena |
| Administratíva | Administratíva | - |
| Informačné technológie | Informačné technológie | - |
| Ekonomika, financie, bankovníctvo | Marketing | 5 |
| Obchod | Obchod | - |
| Marketing | Služby | 5 |
Za posledné obdobie však môžeme konštatovať, že na východnom Slovensku stúpol záujem o marketing. Kým v roku 2017 bolo toto odvetvie na piatom mieste, vlani sa už posunulo do TOP 3.
Nikola Richterová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.