Už vo štvrtok 28. septembra v košickom Spoločenskom pavilóne zažije najobľúbenejší veľtrh Profesia days svoju premiéru na východnom Slovensku. Návštevníci sú vítaní od 9. do 20. hodiny. Vstup je úplne zadarmo. Podmienka je iba bezplatná registrácia. Tá bude prebiehať na mieste. Ľudia, ktorí sa však chcú vyhnúť prípadným radom, sa môžu zaregistrovať už vopred.
Návštevníkom sa registrácia určite vyplatí. Vďaka tomu, že zadajú svoje meno a e-mailovú adresu, sú totiž automaticky zaradení do súťaže o žiadaný iPhone7, jedinečnú GoPro kameru, či FitBit náramok. Víťazi budú vyžrebovaní 4. októbra.
Profesia days pomôže uchádzačom zaujať personalistov
Do Košíc príde na konci septembra 70 zamestnávateľov. Ponúkať budú stovky voľných pracovných miest a stáží. Na to, aby uchádzači o prácu zaujali firmy a získali svoje vyhľadávané povolanie, im pomôže aj organizátor. Záujemcovia si totiž budú môcť vytlačiť svoj životopis priamo na mieste. Následne s nimi môžu ísť za zamestnávateľmi, ktorí ich zaujali.
Spoločnosť Profesia vo svojom stánku navyše poskytne návštevníkom aj možnosť odfotografovania sa na svoj životopis. Profesionálna fotografia bude pre nich navyše úplne zadarmo. Personalisti totiž už neraz potvrdili, že uchádzači s fotografiami majú často výhodu, že si ich vedia lepšie zapamätať.
Podujatie myslí aj na deviatakov, ktorí majú vo svojej budúcnosti ešte nejasno
Podujatie Profesia days dokazuje, že pracovný veľtrh nie je len o hľadaní si práce. Do spoločenského pavilónu sa totiž rozhodne oplatí ísť aj žiakom základnej školy. Občianske združenie EDUPLEX totiž pre školákov posledných ročníkov vytvoril inovatívny vzdelávací program s názvom Čím chceš byť.
Siedmaci, ôsmaci, či deviataci sa vďaka nemu môžu jednoduchšie rozhodnúť, na akú školu ísť ďalej. Vďaka programu môžu záujemcovia zistiť, v čom vynikajú a v čo sú naopak ich slabé stránky. Hlavnými aktivitami projektu sú skupinové a individuálne úlohy, ktorými u detí prehlbujú orientáciu na svet profesií, firiem a stredných odborných škôl.
Vítaní sú aj zamestnaní profesionáli, priestor na zlepšenie je tu vždy
Záujemcovia majú tiež možnosť otestovať sa, ako sú na tom so svojimi znalosťami cudzích jazykov. Vďaka spoločnosti Empire môžu tiež s vyplnením testu počas celého dňa získať certifikát o dosiahnutej jazykovej úrovni podľa SERR (Spoločenského európskeho referenčného rámca pre jazyky). Ľudia majú k dispozícií testovanie z angličtiny a nemčiny.
Na veľtrhu v Košiciach sa bude vo väčšom venovať tiež IT sektoru. Ten je totiž momentálne na Slovensku vôbec najnedostatkovejším odvetvím. Užitočné vedomosti získajú úplní začiatočníci, pre ktorých bude program doobeda, ale aj pokročilí informatici. Pre tých bude program určený v poobedňajších hodinách. Pripravené sú napríklad workshopy základov programovania pre Android, či iOS, zdokonalenie sa v Exceli, ale aj vylepšenie znalostí z Powerpointu. Poslednou prednáškou bude školenie, ako vytvoriť a zdokonaliť webovú stránku. Návštevníci tiež budú môcť otestovať svoje IT zručnosti a zistiť, aký level zdatností majú pri používaní jednotlivých programov.
Najlepší IT expert sa zúčastní prestížnej akcie
Hlavné pódium zažije o 18:30 aj zaujímavú IT súťaž v kódovaní. Zapojiť sa môžu aj diváci, ktorí rozhodnú o tom, ktorí z deviatich šikovných programátorov sa prebojuje až do finále súťaže s názvom IT Battle. Tí najlepší z najlepších sa nakoniec stretnú vo finále, kde hrajú o vstupenku na prestížnu konferenciu Amuse v Budapešti.
Cesta vlakom vyjde návštevníkov iba polovicu
Cesta na podujatie bude vďaka spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko s polovičnou zľavou. Ak si uchádzač vyberie cestu vlakom, zaplatí len obyčajné cestovné do Košíc. Domov sa môže odviezť bezplatne. Ponuka platí od 27. do 29. septembra 2017. Podmienkou je, aby cestovný lístok označil organizátor podujatia pečiatkou potvrdzujúcou účasť na Profesia days Košice.
( NR)
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.