Táto novorenesančná budova sa stala impozantným výrazom sebavedomia mesta. V piatok v skorých ranných hodinách sme vyrazili do partnerského mesta Litovel. Dlhá cesta a ani pochmúrne počasie nás neodradilo od dobrej nálady, tešili sme sa na skvelé zážitky a odpočinok. Do tohto malebného mesta sme dorazili v podvečerných hodinách, po ubytovaní v luxusných hotelových izbách sme sa s nadšením vystrojili na slávnostný večer. V budove kultúrneho domu sa konal ceremoniál. Večerom nás sprevádzal místostarosta mesta Viktor Kohout. Po slávnostnom prípitku nasledovalo vystúpenie kapely Crazy sticks. Litovelčania boli veľmi pohostinní, milí a zhovievaví. Ak niekomu za ten čas vyhladlo, výsostné pohostenie bolo umiestnené v zadnej časti sály. Medzičasom pár pekných slov povedal pán starosta mesta Litovel Ing. Zdeněk Potužák, spolu s primátorkou mesta Revúca MVDr. Evou CIreňovou. Rozdali si krásne dary a utvrdili naše viacročné partnerstvo. Tichú chvíľku sme si mohli vychutnať pri biblických obrazoch vo výstavnej sieni kultúrneho domu. Mesto priam prekypovalo krásou histórie. Budovy dýchali pokorou a my sme sa kochali aj inými historickými pamiatkami. Návštevou múzea harmoník sme si precvičili hru na harmonike, urobili si prehľad v rôznosti a pestrosti vývoja tohto nástroja. Pán Jiří Sedláček vlastní do 300 druhov harmoník a heligóniek, niektoré kusy sú staré dokonca až 150 rokov. Ako sám tvrdí, nikto mu nedal nič zadarmo a preto si na všetky našetril opravou starých kusov, aby si mohol kúpiť ďalšie skvostné nástroje. Múzeum je zriadené v jeho súkromnom dome. Po prezentovaní tancov FS Lykovec a FS Lykovček z Revúcej nás zaujímal pohľad z veže radnice. Veža zahŕňala kapacitu 30 ľudí, a preto sme si museli počkať pekne v rade. Pohľad stál za to. Poslednou večernou zastávkou bolo staré gymnázium Jana Opletala. Ako nás informoval pracovník Turistického Informačného centra v Litovli, najviac si ho užijeme v noci, keď sa gymnázium odráža v rybníku miestneho parku. Historickú budovu dookola zdobila busta Jána Opletala - študenta gymnázia, sochy T. G. Masaryka a G. Frištenského. Na lavičkách parku zamilovane sedeli páry, dívajúc sa na tú krásu v odraze vody. Expozíciu venovanú G. Frištenskému si môžete pozrieť v Múzeu Litovel – budove bývalej strelnice. Posledný deň bol venovaný slzám šťastia. Také krásne privítanie a lúčenie sme dlho nezažili. Je vidno aké úsilie zanechávajú naši predkovia a samozrejme vedenie miest Litovel a Revúca, aby sme si ctili súdržnosť krajín. Po odznení piesne „Ej Rozmajrín, rozmajrín“ podaného FS Lykovec, sme s vrelým podaním ruky pánom starostom dostali aj výslužku. S úsmevom na tvári sme si sadli do autobusu, hlboko sa nadýchli, a aj keď Česko je nádherné, tešili sme sa na príchod do rodného mesta Revúca. Tešíme sa na ďalšie stretnutie pri príležitosti osláv mesta.
Mgr. Petra Oravcová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-