člena DPO SR a predsedu DHZ Silica Ing. Tomáša Varádyho, PhD., tiež s ochotnými členmi DHZ Silica a poslancami obecného zastupiteľstva. Všetkým za každú vynaloženú prácu ďakujeme. Ráno 7.7.2018 všetky DHZO prichádzali po nahlásení sa na operačné stredisko HaZZ v Košiciach, do sústredeného miesta v Silici, odkiaľ pokračovali na miesto zásahu po povolaní veliteľom zásahu Mgr. Petrom Mátém (územný veliteľ ÚzO DPO SR Rožňava a veliteľ DHZ Rožňava). Všetky povolané DHZO boli včas na správnom mieste. Všetci sa ihneď ujali svojej práce na pridelenom stanovišti a vedeli, čo sa od nich požaduje, po dohovore cez spojovaciu techniku - vysielačky s veliteľom zásahu. Rozhodilo sa B-ečkové hadicové vedenie, ktorým sa prívod vody začal z vodného zdroja - Farárovej jamy. Na prvom úseku, teda pri čerpaní z vodného zdroja sa DHZ Rožňava a DHZ Lúčka rozhodli použiť plávajúce koše, ktoré im boli veľmi nápomocné.
Voda pokračovala vedením hadicami, cez čerpadlá Tohatsu v Iveco Daily, ktoré DHZ Gemerská Poloma, DHZ Čierna Lehota, ďalej DHZ Ochtiná a DHZ Betliar svojimi útočnými vedeniami tlačili ďalej a do útoku. DHZ Hrhov a na druhom útočnom vedení pokračovalo DHZ Jablonov nad Turňou, spolu s DHZ Rejdová a DHZ Slavošovce tlačili vodu cez vedenia do ďalších útočných vedení a CAS, ktoré už na požiarovisku hasili pomyselný oheň v poli. Hasiace práce realizovali svojimi CAS DHZ Plešivec, DHZ Silica, ktoré vlastne spozorovali oheň a ako prví boli na požiarovisku, ďalej hasenie vykonávali CAS-kami Tatrami 148 a 815 DHZ Vyšná Slaná a DHZ Vlachovo. Až do ukončenia potrebných prác pre uhasenie horiaceho poľa, všetko bolo pozorované VZ, ktorý cez vysielačky všetko koordinoval. Všetci zvládli svoju prácu bravúrne, a svoju pripravenosť pre takúto potrebnú prácu v prípade reálneho zásahu dokázali. Môžeme povedať, že súčinnosť DHZO je na výbornej úrovni. Na zhodnotení útokov a hasebných prác sa podieľali určení rozhodcovia SR - Štefan Máte, Mgr. Štefan Hronec, Ing. Slavomír Labuzík, Ladislav Jánošdeák a odborným okom riaditeľ OR HaZZ Rožňava pplk. Ing. Martin Kaprál a mjr. Ing. Radovan Ružik. Po vyslovených postrehoch a pripomienkach, ktoré si rozhodcovia na svojich úsekoch všimli, predseda ÚzO DPO SR Rožňava pán Marián Kapusta poďakoval a odovzdal Ďakovný list starostovi obce Silica Ing. Tomášovi Varádymu, PhD., tiež za organizáciu DHZ Silica, a za prípravu a spracovanie námetu pánovi Filipovi Revúckemu. Už teraz vieme, že nás takéto preverenie našich síl, prostriedkov a spolupráce čaká aj na budúci rok. Všetci si to pochvaľovali a túto účasť si každý zúčastnený DHZO začlení do svojho povinného ročného plánu vykonania TC na svojich zboroch, a považuje to za vykonané. Tešíme sa na takéto spoločné súčinnostné stretnutie a realizáciu, radšej nie reálnych zásahov (nech radšej viac iba cvičíme, ako musíme hasiť).
Mgr. Michal Terrai,
tajomník ÚzO DPO SR Rožňava
Foto: autor textu + Bc. Janka Ferenčíková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.