„Rovnako ako si vo velkopopovickom pivovare ceníme dobre vykonanú prácu, ktorej výsledkom je poctivo uvarené pivo, cítime úctu aj voči ďalším, ktorí si ju bezpochyby zaslúžia. A tými sú aj dobrovoľní hasiči, ktorých úloha je náročná, no často nedocenená. Chceme, aby si aj ostatní uvedomili, že v ich okolí žijú ľudia, ktorí neváhajú riskovať svoje životy pre záchranu iných a pritom si ich len málokto všimne. Preto sme ich odmenili pivom Kozel 11%, ktoré vám dopraje o stupeň bohatšiu chuť,“ vysvetlil zámer projektu sládok Velkopopovického Kozla Vojta Homolka.
Dva týždne zástupcovia značky v pivovare aktívne prechádzali množstvo nominácií hasičov z celého Slovenska, ktorých navrhli okresní funkcionári Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky. „Vybrať troch jednotlivcov a jeden hasičský tím bolo skutočne veľmi náročné. Ich príbehy boli plné emócií a nasadzovania vlastných životov. Skláňame sa pred ich hrdinskými činmi. Odmenu a uznanie si zaslúži každý, kto dobrovoľne a nezištne pomáha a svoju prácu vykonáva dobre a poctivo,“ doplnil sládok Vojta Homolka.
Hasičov odmenili v stredu 22. augusta na tlačovej konferencií v bratislavskej Kozlovni na Lazaretskej ulici. Okrem ročnej spotreby vo forme 80 litrov piva pre jednotlivcov a 160 litrov piva pre tím im Velkopopovický Kozel udelil aj Kozlovu hasičskú helmu, ktorá je symbolom poctivosti, nezištnosti a nadšenia, s akými velkopopovickí sládkovia, rovnako ako hasiči, vykonávajú svoje remeslo.
„Sme veľmi radi, že môžeme spolupracovať s Velkopopovickým Kozlom, ktorý si váži dobrú a poctivo odvedenú robotu. Títo hasiči robia túto prácu dobrovoľne, nezištne, na úkor svojho voľna a času stráveného s rodinou. Nikto ich do toho nenúti a predsa radi trávia čas v hasičských zbrojniciach, kde pripravujú techniku na to, aby mohli kedykoľvek zasiahnuť. Ich srdce bije pre pomoc druhým a spolupatričnosť je ich zmyslom života,“ uzavrel prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR Pavol Ceľuch.
Ocenení hasiči
1. Vojtech Rézmüves ratoval ľudí z havarovaného autobusu
Vojtech Rézmüves (37) je členom Dobrovoľného hasičského zboru v Ožďanoch (okr. Rimavská Sobota) už viac ako 10 rokov. V obci došlo k dopravnej nehode autobusu, ktorého vodič počas jazdy pravdepodobne dostal infarkt a zišiel z cesty. Vojtech Rézmüves bol v práci, neďaleko miesta, kde sa nehoda stala. Začul spolu s kolegom veľký buchot a zbadali autobus na multifunkčom ihrisku. Ani sekundu nezaváhal a ponáhľa sa pomôcť šoférovi autobusu, ako aj ostatným cestujúcim dostať sa von z rozbitého vozidla. Nehoda bola o to horšia, že v autobuse sa nachádzali aj deti. Šoféra, ktorý už bol v bezvedomí, začal oživovať až do príchodu RZP. Šofér však aj napriek obrovskej snahe a okamžitej profesionálnej pomoci, žiaľ, v RZP zomrel.
2. Hasiči z Jelšavy trom rodinám zachránili strechu nad hlavou
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (okr. Revúca) pôsobí v jednej z najchudobnejších oblastí na Slovensku. Napriek tomu sú vynikajúci v akomkoľvek zásahu. Na mieste sú do 10 minút od vyhlásenia poplachu. Medzi členmi je cítiť obrovskú spolupatričnosť a podporu. Pre mnohých z nich je dobrovoľný zbor jediným spôsobom realizácie a zmyslom života.
Hasičský zbor mal v roku 2017 spolu 64 zásahov, z toho zasahovali pri 42 požiaroch, mali 20 technických zásahov a dva iné zásahy. Najviac práce mali pri hasení suchej trávy často aj v náročnom teréne, lúčnych porastov, horiacich kontajnerov a dokonca trikrát ratovali horiaci rodinný dom. Rovnako boli privolaní aj k vážnym dopravným nehodám. Vďaka ich zásahom boli vyčíslené uchránené hodnoty za 46 900 EUR.
Medzi najdramatickejší zásah patril požiar rodinných domov v obci Turčok 20. júna 2017. Zasahovalo 9 členov. Evakuovali 23 obyvateľov rodinného domu, následne likvidovali požiar rodinného domu a rozoberali konštrukcie, keďže išlo o komplikovaný požiar celého objektu. Hasiči museli byť obzvlášť opatrní, pretože v horiacom dome boli obyvatelia v karanténe pre infekčnú žltačku typu A.
Hasiči z Jelšavy sa pravidelne zúčastňujú na okresných hasičských súťažiach. Minulý rok dokonca získali prvé miesto.
3. Ján Švajčiak zachránil topiace sa batoľa
Ján Švajčiak (59) z obce Medzibrod (okr. Banská Bystrica) je členom DHZ (Dobrovoľný hasičský zbor) od roku 1983. Je dlhoročný aktívny člen, pracoval ako preventivár. Od roku 2005 pracuje ako veliteľ DHZ. Vykonáva aj funkciu okrskového veliteľa. V roku 2004 mu bola udelená medaila „Za príkladnú prácu" a v roku 2014 „Za zásluhy". Svoje skúsenosti odovzdáva členom na pravidelných cvičeniach.
Spomedzi mnohých zásahov je výnimočný práve jeden, pri ktorom zachránili len 14 mesačného chlapčeka Samka pred utopením. V júni sa Samko hral v blízkosti požiarnej nádrže v Medzibrode. Na svojho brata mala dávať pozor staršia sestra. V požiarnej nádrži bola po dažďoch mútna voda, hlboká asi 2 metre. Ján Švajčiak bol náhodou v blízkosti nádrže a intuitívne pozoroval Samka, ktorý sa dostal až na okraj nádrže, do ktorej v určitom momente spadol. Ján neváhal ani sekundu, dobehol ku nádrži a zbadal mikinu pod vodou, za ktorú chlapca vytiahol na breh. Okamžite mu poskytol profesionálnu prvú pomoc. Po malej chvíli z chlapca vyprskla voda a začal normálne dýchať.
4. Juraj Barta vzdeláva budúcich hasičov
Juraj Barta (35) z obce Bystričany (okr. Prievidza) je dobrovoľným hasičom už 18 rokov. Na začiatku svojej kariéry sa zapájal do činností Dobrovoľného hasičského zboru v Bystričanoch ako súťažiaci, rozhodca, člen výboru, preventivár obce či veliteľ družstva zásahovej jednotky. Jeho hlavným záujmom bola práca a vzdelávanie budúcich hasičov v Dobrovoľnom hasičskom zbore Bystričany. Niekoľkokrát sa prebojoval na krajské kolo hry Plameň Trenčianskeho kraja. V roku 2007 založil Ligu mladých hasičov.
Juraj Barta dnes u dobrovoľných hasičov zastáva celý rad funkcií. Je napríklad členom Republikovej komisie mládeže DPO SR a zároveň aj predseda Dobrovoľného hasičského zboru Bystričany. Je držiteľom odznakov odbornosti a pravidelne sa zdokonaľuje na rôznych školeniach. V neposlednom rade je aj členom Dobrovoľného hasičského zboru obce, ktorý je zaradený v celoplošnom rozmiestnení síl a prostriedkov v A kategórii, kde zastáva funkciu veliteľa družstva hasičskej jednotky. Medzi najkomplikovanejší zásah, ktorého sa zúčastnil, bol požiar chaty v obci Veľké Uherce, pri ktorom sa museli používať aj autonómne dýchacie prístroje a celkový zásah trval približne 7 hodín.
Alexandra Gallisová

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-