„Rovnako ako si vo velkopopovickom pivovare ceníme dobre vykonanú prácu, ktorej výsledkom je poctivo uvarené pivo, cítime úctu aj voči ďalším, ktorí si ju bezpochyby zaslúžia. A tými sú aj dobrovoľní hasiči, ktorých úloha je náročná, no často nedocenená. Chceme, aby si aj ostatní uvedomili, že v ich okolí žijú ľudia, ktorí neváhajú riskovať svoje životy pre záchranu iných a pritom si ich len málokto všimne. Preto sme ich odmenili pivom Kozel 11%, ktoré vám dopraje o stupeň bohatšiu chuť,“ vysvetlil zámer projektu sládok Velkopopovického Kozla Vojta Homolka.
Dva týždne zástupcovia značky v pivovare aktívne prechádzali množstvo nominácií hasičov z celého Slovenska, ktorých navrhli okresní funkcionári Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky. „Vybrať troch jednotlivcov a jeden hasičský tím bolo skutočne veľmi náročné. Ich príbehy boli plné emócií a nasadzovania vlastných životov. Skláňame sa pred ich hrdinskými činmi. Odmenu a uznanie si zaslúži každý, kto dobrovoľne a nezištne pomáha a svoju prácu vykonáva dobre a poctivo,“ doplnil sládok Vojta Homolka.
Hasičov odmenili v stredu 22. augusta na tlačovej konferencií v bratislavskej Kozlovni na Lazaretskej ulici. Okrem ročnej spotreby vo forme 80 litrov piva pre jednotlivcov a 160 litrov piva pre tím im Velkopopovický Kozel udelil aj Kozlovu hasičskú helmu, ktorá je symbolom poctivosti, nezištnosti a nadšenia, s akými velkopopovickí sládkovia, rovnako ako hasiči, vykonávajú svoje remeslo.
„Sme veľmi radi, že môžeme spolupracovať s Velkopopovickým Kozlom, ktorý si váži dobrú a poctivo odvedenú robotu. Títo hasiči robia túto prácu dobrovoľne, nezištne, na úkor svojho voľna a času stráveného s rodinou. Nikto ich do toho nenúti a predsa radi trávia čas v hasičských zbrojniciach, kde pripravujú techniku na to, aby mohli kedykoľvek zasiahnuť. Ich srdce bije pre pomoc druhým a spolupatričnosť je ich zmyslom života,“ uzavrel prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR Pavol Ceľuch.
Ocenení hasiči
1. Vojtech Rézmüves ratoval ľudí z havarovaného autobusu
Vojtech Rézmüves (37) je členom Dobrovoľného hasičského zboru v Ožďanoch (okr. Rimavská Sobota) už viac ako 10 rokov. V obci došlo k dopravnej nehode autobusu, ktorého vodič počas jazdy pravdepodobne dostal infarkt a zišiel z cesty. Vojtech Rézmüves bol v práci, neďaleko miesta, kde sa nehoda stala. Začul spolu s kolegom veľký buchot a zbadali autobus na multifunkčom ihrisku. Ani sekundu nezaváhal a ponáhľa sa pomôcť šoférovi autobusu, ako aj ostatným cestujúcim dostať sa von z rozbitého vozidla. Nehoda bola o to horšia, že v autobuse sa nachádzali aj deti. Šoféra, ktorý už bol v bezvedomí, začal oživovať až do príchodu RZP. Šofér však aj napriek obrovskej snahe a okamžitej profesionálnej pomoci, žiaľ, v RZP zomrel.
2. Hasiči z Jelšavy trom rodinám zachránili strechu nad hlavou
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (okr. Revúca) pôsobí v jednej z najchudobnejších oblastí na Slovensku. Napriek tomu sú vynikajúci v akomkoľvek zásahu. Na mieste sú do 10 minút od vyhlásenia poplachu. Medzi členmi je cítiť obrovskú spolupatričnosť a podporu. Pre mnohých z nich je dobrovoľný zbor jediným spôsobom realizácie a zmyslom života.
Hasičský zbor mal v roku 2017 spolu 64 zásahov, z toho zasahovali pri 42 požiaroch, mali 20 technických zásahov a dva iné zásahy. Najviac práce mali pri hasení suchej trávy často aj v náročnom teréne, lúčnych porastov, horiacich kontajnerov a dokonca trikrát ratovali horiaci rodinný dom. Rovnako boli privolaní aj k vážnym dopravným nehodám. Vďaka ich zásahom boli vyčíslené uchránené hodnoty za 46 900 EUR.
Medzi najdramatickejší zásah patril požiar rodinných domov v obci Turčok 20. júna 2017. Zasahovalo 9 členov. Evakuovali 23 obyvateľov rodinného domu, následne likvidovali požiar rodinného domu a rozoberali konštrukcie, keďže išlo o komplikovaný požiar celého objektu. Hasiči museli byť obzvlášť opatrní, pretože v horiacom dome boli obyvatelia v karanténe pre infekčnú žltačku typu A.
Hasiči z Jelšavy sa pravidelne zúčastňujú na okresných hasičských súťažiach. Minulý rok dokonca získali prvé miesto.
3. Ján Švajčiak zachránil topiace sa batoľa
Ján Švajčiak (59) z obce Medzibrod (okr. Banská Bystrica) je členom DHZ (Dobrovoľný hasičský zbor) od roku 1983. Je dlhoročný aktívny člen, pracoval ako preventivár. Od roku 2005 pracuje ako veliteľ DHZ. Vykonáva aj funkciu okrskového veliteľa. V roku 2004 mu bola udelená medaila „Za príkladnú prácu" a v roku 2014 „Za zásluhy". Svoje skúsenosti odovzdáva členom na pravidelných cvičeniach.
Spomedzi mnohých zásahov je výnimočný práve jeden, pri ktorom zachránili len 14 mesačného chlapčeka Samka pred utopením. V júni sa Samko hral v blízkosti požiarnej nádrže v Medzibrode. Na svojho brata mala dávať pozor staršia sestra. V požiarnej nádrži bola po dažďoch mútna voda, hlboká asi 2 metre. Ján Švajčiak bol náhodou v blízkosti nádrže a intuitívne pozoroval Samka, ktorý sa dostal až na okraj nádrže, do ktorej v určitom momente spadol. Ján neváhal ani sekundu, dobehol ku nádrži a zbadal mikinu pod vodou, za ktorú chlapca vytiahol na breh. Okamžite mu poskytol profesionálnu prvú pomoc. Po malej chvíli z chlapca vyprskla voda a začal normálne dýchať.
4. Juraj Barta vzdeláva budúcich hasičov
Juraj Barta (35) z obce Bystričany (okr. Prievidza) je dobrovoľným hasičom už 18 rokov. Na začiatku svojej kariéry sa zapájal do činností Dobrovoľného hasičského zboru v Bystričanoch ako súťažiaci, rozhodca, člen výboru, preventivár obce či veliteľ družstva zásahovej jednotky. Jeho hlavným záujmom bola práca a vzdelávanie budúcich hasičov v Dobrovoľnom hasičskom zbore Bystričany. Niekoľkokrát sa prebojoval na krajské kolo hry Plameň Trenčianskeho kraja. V roku 2007 založil Ligu mladých hasičov.
Juraj Barta dnes u dobrovoľných hasičov zastáva celý rad funkcií. Je napríklad členom Republikovej komisie mládeže DPO SR a zároveň aj predseda Dobrovoľného hasičského zboru Bystričany. Je držiteľom odznakov odbornosti a pravidelne sa zdokonaľuje na rôznych školeniach. V neposlednom rade je aj členom Dobrovoľného hasičského zboru obce, ktorý je zaradený v celoplošnom rozmiestnení síl a prostriedkov v A kategórii, kde zastáva funkciu veliteľa družstva hasičskej jednotky. Medzi najkomplikovanejší zásah, ktorého sa zúčastnil, bol požiar chaty v obci Veľké Uherce, pri ktorom sa museli používať aj autonómne dýchacie prístroje a celkový zásah trval približne 7 hodín.
Alexandra Gallisová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.