Dobrovoľný hasičský zbor obce (DHZO), respektíve Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) – ktorý je zložený z členov, ktorí sú menovaní obcou po absolvovaní základnej odbornej prípravy.
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) je základným článkom DPO SR, ktorá je občianskym združením. Všetci členovia vykonávajú povinnosti bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase.
Dobrovoľník je osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť mimo svojich pracovných povinností.
Všetci členovia DHZM Jelšava sú aj členmi DHZ Jelšava a vykonávajú rôznorodú dobrovoľnú činnosť hlavne v prospech obyvateľov nášho mesta, čo sa týka zásahovej činnosti, ale aj mimo neho.
V tomto neľahkom období život dobrovoľných hasičov je o to náročnejší, že okrem bežných povinností pomáhajú aj pri riešení núdzovej situácie s koronavírusom.
V mesiaci apríl 2020 jednotka DHZM Jelšava zasahovala 5-krát. Trikrát v meste Jelšava pri požiari suchej trávy na prelome ulíc 9. mája a Armádnej, požiari čiernej skládky na Kejďáku a pri požiari nosnej konštrukcie strechy na Tomášikovej ulici. Jeden zásah bol v obci Magnezitovce pri požiari garáže, jeden zásah v Revúcej pri požiari drevenej hospodárskej budovy. Na oba zásahy mimo mesta členovia DHZM vyslalo krajské operačné stredisko Banská Bystrica.
Okresné riaditeľstvo HaZZ v Revúcej vyhlásilo čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru na lesných pozemkoch a v ich ochrannom pásme (50 m od hranice lesného pozemku) v územnom obvode okresu Revúca od 9. apríla 2020 od 15.00 hod. do odvolania. V čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru je každý povinný dodržiavať zásady protipožiarnej bezpečnosti. Fyzickým osobám sa na lesných pozemkoch a v ich ochrannom pásme zakazuje najmä:
- fajčiť, odhadzovať horiace alebo tlejúce predmety, alebo používať otvorený oheň,
- vypaľovať porasty bylín, kríkov, stromov,
- spaľovať horľavé látky.
Dňa 17. 04. 2020 členovia DHZ Jelšava vykonali preventívne protipožiarne kontroly v bytových domoch 331, 332, 333 a 334 na Ulici 9. mája. Okrem zistených nedostatkov, ktoré odstráni správca bytových domov, vyzývame nájomcov, respektíve vlastníkov, aby udržiavali poriadok v spoločných a pivničných priestoroch, čím uvoľnia únikové cesty v prípade požiaru.
- Dňa 25. 04. 2020 boli vykonané dohliadky po požiaroch na Kejďáku a na uliciach Tomášikovej a Muránskej.
- Od 27. 03. 2020 sa vykonáva hliadkovacia činnosť 2-krát denne.
Mesto Jelšava prijalo rôzne opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu. Jednou z opatrení bolo aj vykonávanie preventívneho dezinfekčného postreku, ktorý vykonávali dobrovoľní hasiči v Zariadení opatrovateľskej služby a na autobusových zastávkach a detských ihriskách – 31. 03., 03. 04., 09. 04., 15. 04., 20. 04., 23. 04. a 27. 04.
Mesto Jelšava má zriadenú ohlasovňu požiarov na telefónnych číslach:
- Mestský úrad, Námestie republiky 499
- počas úradných hodín 058/44 82 631
- mimo úradných hodí 0908 250 333
- Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava, Hasičská zbrojnica, Tomášikova 470, 0907 358 784
Tieto kontakty sú zverejňované v mesačníku JELŠAVAN každý mesiac.
Grabriela Jakubecová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.