Zásahy a záchranné práce vykonávajú okrem iného:
- HaZZ – ktorý je zložený z príslušníkov,
- Dobrovoľný hasičský zbor obce (DHZO), respektíve Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) – ktoré sú zložení z členov, ktorí sú menovaní obcou po absolvovaní základnej odbornej prípravy.
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) je základným článkom DPO SR, ktorá je občianskym združením. Všetci členovia vykonávajú povinnosti bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase.
Dobrovoľník je osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť mimo svojich pracovných činností.
DHZM Jelšava bol v roku 2021 zaradený do kategórie A1. Kategórie sa každý rok prehodnocujú.
Všetci členovia DHZM Jelšava sú aj členmi DHZ Jelšava a vykonávajú rôznorodú dobrovoľnú činnosť v prospech hlavne obyvateľov nášho mesta, ale čo sa týka zásahovej činnosti, aj mimo neho.
V tomto neľahkom období život dobrovoľných hasičov je o to náročnejší, že okrem povinností zdolávať mimoriadne situácie pomáhajú aj pri riešení núdzovej situácie s koronavírusom.
DHZM Jelšava eviduje k 31. 12. 21 spolu 30 zásahov, z toho 20 požiarov, 4 technické zásahy a 6 iných zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo v piatok a v nedeľu po 8-krát, v sobotu 6-krát, v utorok 4-krát a najmenej v stredu a vo štvrtok po 2-krát. Najviac horela suchá tráva 7-krát, potom rodinný dom 3-krát, strecha rodinného domu a kontajner po 2-krát, odpad v rodinnom dome, stodola, senník, lúčny porast, banský stroj po raz a raz bolo vykonané previerkové cvičenie OR HaZZ v Revúcej.
Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave - 14. Zásahy v Jelšave podľa ulíc boli nasledovné:
- Jesenského – 3 – krát
- Pri Odkalisku, Teplá Voda, 9. mája po 2-krát,
- Tomášikova, Za vodou, Hradovisko, Odkalisko – Hradovisko, Mníšanská po jednom.
Okrem mesta Jelšava sme zasahovali aj v nasledovných obciach na vyzvanie KR HaZZ:
Nandraž 2-krát, Kameňany, Chyžné, Muránska Dlhá Lúka, Turčok po jednom.
Počas technických zásahov sa odstraňoval strom zo štátnej cesty, odčerpávala sa voda zo šachty, spiľoval sa gaštan, čistil sa Žliabok po jednom. Tri technické zásahy boli vykonané v Jelšave na uliciach Jesenského, Teplickej a na Mníšanskej a jeden pred obcou Turčok.
Iné technické zásahy – odhŕňanie snehu 2-krát, sledovanie vodných tokov, únik plynu, spadnutá mačka, kropenie stromčekov po jednom.
Na zásahy bola použitá technika:
- CAS 32 TATRA T 815 16-krát,
- CAS 15 IVECO DAILY 6-krát,
- PP 20 1-krát
- DA MITSUBISHI 10-krát,
- Štvorkolka 3-krát.
Počas roku 2021 zasahovalo 20 členov DHZM Jelšava. Spolu zasahovali 121,35 hodín.
Počas zásahov boli vyčíslené priame škody vo výške 5.0 00,- EUR, uchránené hodnoty boli za 15.000,- EUR a náklady na PHM boli 1.022,72 EUR. Priame škody a uchránené hodnoty v zásahoch, kde sa zasahovalo v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej, vyčíslovalo OR a tieto hodnoty nie sú zahrnuté v tejto štatistike.
Gabriela Jakubecová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.