Za členov Pléna ÚzO DPO boli zvolení: Tibor ALBERTI, Sirk, Zoltán GYŐRI Gemerská Ves, František KASPER Muránska Dlhá Lúka, Miloš KEDER Revúčka, Miroslav KOVÁČ Jelšava, Tibor KOREŇ Magnezitovce, Katarína KRŠTIEŇOVÁ Muráň, pplk.,Mgr. Jozef MIKUDA OR HaZZ Revúca, Milan TAKÁČ Rákoš.
Do Územného výboru DPO SR boli zvolení: Ladislav JAKAB Hucín, Gabriela JAKUBECOVÁ Jelšava, Ján MELICHER Muráň, Ing. Tomáš OGURČÁK Ratková, mjr., Ing. Stanislava ŠUHAJOVÁ OR HaZZ, Ladislav ÜVEGES Držkovce, Ing. Pavol ZAPLETAL tajomník ÚzO DPO.
Kontrolná a revízna komisia ÚzO DPO SR bude pracovať v zložení:
Predseda: Andrej HUDÁK Magnezitovce
Členovia: Ľubomír MESJAR Lubeník, Helena NIŽNÍKOVÁ Kameňany.
Za predsedu ÚzO DPO SR bol zvolený Ján MELICHER Muráň.
Za delegáta na Republikové valné zhromaždenie DPO SR bol delegovaný Ing. Pavol ZAPLETAL Jelšava.
Za zástupcu v Sneme DPO SR bol zvolený Ján MELICHER Muráň.
Valné zhromaždenie zvolilo Aktív Zaslúžilých členov DPO SR Revúca v zložení:
Predseda: Ing. Milan BRDÁRSKY Revúca
Podpredseda: Karol KARÁRO Rákoš
Člen: Ľubomír KISEL Lubeník.
Záver patril rozpracovaniu činnosti ÚzO DPO SR v Revúcej na roky2022 - 2027 – predniesol Ján Melicher a správe mandátnej a volebnej komisie, ktorú predniesol Andrej Hudák.
Na Valnom zhromaždení boli odovzdané aj vyznamenania.
Pamätnú medailu k 100. výročiu založenia ZHJ na Slovensku si prevzali:
Ing. Milan BRDÁRSKY Revúca
Zoltán GYŐRI Gemerská Ves
Andrej HUDÁK Magnezitovce
Ladislav JAKAB Hucín
Gabriela JAKUBECOVÁ Jelšava
Miloš KEDER Revúčka
Karol KARÁRO Rákoš
Ľubomír KISEL Lubeník
Katarína KRŠTIENOVÁ Muráň
Ján MELICHER Muráň
Ľubomír MESJAR Lubeník
pplk., Mgr. Jozef MIKUDA OR HaZZ Revúca
Ing. Michal NIŽNÍK Kameňany
Helena NIŽNÍKOVÁ Kameňany
Ing. Tomáš OGURČÁK
mjr., Ing. Stanislava ŠUHAJOVÁ OR HaZZ Revúca
Tibor VICZÉN Držkovce
Ladislav ÜVEGES Držkovce
Ing. ZAPLETAL Pavol Jelšava
Bronzovú medailu – Čestný funkcionár získali:
Ing. Milan BRDÁRSKY Revúca
Andrej HUDÁK Magnezitovce
Karol KARÁRO Rákoš
Ľubomír KISEL Lubeník
Helena NIŽNÍKOVÁ Kameňany
Tibor VICZÉN Držkovce
Medailu za spoluprácu III. stupňa:
pplk., Mgr. Jozef MIKUDA OR HaZZ Revúca
mjr., Ing. Stanislava ŠUHAJOVÁ OR HaZZ Revúca
Čestné uznanie DPO SR bolo udelené:
Zoltán GYŐRI Gemerská Ves
Helena NIŽNÍKOVÁ Kameňany
Ing. Pavol ZAPLETAL Jelšava
Bronzovú medailu Vojtecha Nemáka:
Zoltán GYŐRI Gemerská Ves
Ján MELICHER Muráň
Bronzovú medailu sv. Floriána:
Gabriela JAKUBECOVÁ Jelšava
Ladislav ÜVEGES Držkovce
Medailu Za príkladnú prácu: Martin NEMOGA Lubeník
Medailu Za mimoriadne zásluhy: Ing. Michal NIŽNÍK Kameňany
Gabriela Jakubecová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.