Za “dychovkou“ sa vybral sprievod od zbrojnice na Obecný úrad a na ihrisko za úradom, kde pokračovala slávnosť. Starosta obce Jaroslav Horváth a veliteľ DHZ Hucín Ladislav Jakab dekorovali zástavy slávnostnou stuhou pre DHZ – Držkovce, Gemer, Gemerské Teplice, Chyžné, Jelšava, Kameňany, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Nandraž, Rákoš, Ratkovské Bystré, Sirk a pre OR HaZZ Revúca.
Boli odovzdané vyznamenania:
- Vernosť 10 rokov: Bc. Radoslav HAJDÚK, Bc. Michaela HAJDÚKOVÁ, Tibor HOMOLA, Lenka VRBIAROVÁ, Mgr. Ján URVA – DHZ Muráň,
- Vernosť 20 rokov: Ing. Bc. Lucia MELICHEROVÁ, Mgr. Slávka SOJÁKOVÁ – DHZ Muráň,
- Vernosť 30 rokov: Július KELEMEN – DHZ Hucín,
- Vernosť 40 rokov: Ján ABRAHÁM, Vojtech LIPTÁK, Štefan RÉVÉSZ – DHZ Hucín,
- K 100. výročiu Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku: Ján ABRAHÁM, Štefan BALÁŽ, Július HLADON, Mgr. Róbert HORVÁTH, Štefan HORVÁTH, Mgr. Zuzana JAKABOVÁ, Ing. Martin KRNÁČ, Štefan RÉVÉSZ, Adrián ŠILING, Ing. Gabriel TOMŠÍK – DHZ Hucín.
- Čestné uznanie: Ladislav BALCO, Erik LIPTÁK, Tomáš LIPTÁK, Lukáš ŠAFÁRIK, Norbert TÓTH, Dominik ZOMBORY – DHZ Hucín.
- Za príkladnú prácu: Ladislav JAKAB, Zuzana JAKABOVÁ st., Tomáš ŠILING – DHZ Hucín.
- Medaila Vojtecha Nemáka – bronzová: Ladislav ÜVEGES – DHZ Držkovce.
- Medaila sv. Floriána – bronzová: Ladislav JAKAB – DHZ Hucín.
- Pamätný list pri príležitosti 100. výročia založenia DHZ Hucín a pri príležitosti životného jubilea: Helena NIŽNÍKOVÁ – DHZ Kameňany a Gabriela JAKUBECOVÁ – DHZ Jelšava.
Na záver oficiálnej časti sa k prítomným prihovoril Ladislav JAKAB, veliteľ DHZ Hucín a priblížil históriu hasičstva obci.
Potom nadišiel čas súťaženia.
Do previerky pripravenosti hasičských družstiev revúckeho okresu sa prihlásilo 19 družstiev. Súťažilo sa v štafete 8 x 50 m a v požiarnom útoku, po sčítaní lepších časov vzniklo poradie. Prebehol aj pretek jednotlivca, kde sa podľa dosiahnutého času rozdávali výkonnostné triedy pre rok 2022.
VÝSLEDKOVÁ LISTINA:
- ženy:
|
poradie |
DHZ |
štafeta |
požiarny útok |
súčet |
|
1. |
Muráň |
113,11 |
41,84 |
154,85 |
- dorastenci:
|
poradie |
DHZ |
štafeta |
požiarny útok |
súčet |
|
1. |
Rákoš |
95,41 |
22,46 |
117,87 |
|
2. |
Ratkovské Bystré |
97,33 |
26,84 |
124,17 |
|
Nandraž |
99,81 |
NP |
- muži :
|
poradie |
DHZ |
štafeta |
požiarny útok |
súčet |
|
1. |
Chyžné |
88,01 |
23,64 |
111,65 |
|
2. |
Ratková |
89,11 |
23,26 |
112,37 |
|
3. |
Hucín A |
90,53 |
22,05 |
112,58 |
|
4. |
Hucín B |
91,86 |
22,90 |
114,76 |
|
5. |
Ratkovské Bystré |
89,99 |
30,33 |
120,32 |
|
6. |
Muránska Dlhá Lúka |
102,82 |
22,38 |
125,20 |
|
7. |
Lubeník |
97,20 |
28,20 |
125,40 |
|
8. |
Magnezitovce |
95,01 |
31,06 |
126,07 |
|
9. |
Muráň |
95,15 |
38,81 |
133,96 |
|
10. |
Jelšava |
88,21 |
48,97 |
137,18 |
|
11. |
Sirk |
98,62 |
43,36 |
141,98 |
|
12. |
Gemerské Teplice |
114,54 |
40,25 |
154,79 |
|
13. |
Gemer |
115,53 |
50,09 |
165,62 |
|
14. |
Rákoš |
92,95 |
76,98 |
169,93 |
|
15. |
Kameňany |
107,34 |
66,17 |
173,51 |
Umiestnení na prvých troch miestach si prevzali poháre a diplomy a všetky DHZ-ky dostali Osvedčenie za splnenie podmienok účasti na overení fyzickej zdatnosti členov DHZO.
Na Gemerský pohár na Teplý Vrch v septembri postúpili 3 kolektívy mužov s najlepšími časmi na požiarnom útoku – 1. Hucín A 22,05, 2. Muránska Dlhá Lúka 22,38, 3. Hucín B 22,90, ženy z DHZ Muráň a dorastenci z DHZ Rákoš.
Preteku jednotlivca sa zúčastnili:
- DHZ Hucín – Zuzana JAKABOVÁ, Martin KRNÁČ, Ladislav BALCO,
- DHZ Ratkovské Bystré – Miroslav FERENC,
- DHZ Muráň – Tibor HOMOLA, Ferdinand GILK, Zuzana LABOŠOVÁ, Jaroslav ŠVOŇAVEC,
- DHZ Muránska Dlhá Lúka – František KASPER,
- DHZ Nandraž – Marek ĎURIAN, Jakub ČONKA,
- DHZ Chyžné – Peter ČERNÁK ml.,
- DHZ Rákoš – Slavomír SIMAN, Milan TAKÁC ml., Peter FAKLA
- DHZ Ratková – Tomáš OGURČÁK, Benjamín FARKAŠ, Ján BADIN, Michal URBAN, Marek NMOGA.
Po vyhodnotení jednotlivých súťaží pre prítomné deti dobrovoľní hasiči z Jelšavy a z Hucína pripravili hasičskú penu na ochladenie. Bol to príjemne prežitý slávnostný deň.
Poďakovanie patrí:
- Obci Hucín a jej vedeniu za umožnenie zabezpečenia tohto príjemného podujatia,
- OR HaZZ v Revúcej za zapožičanie pretlakového ventila a hasičskej techniky na dodávku vody k požiarnym útokom,
- SMZ, a. s. za poskytnutie dychovej hudby na spríjemnenie slávnostných chvíľ,
- všetkým prítomným, ktorí prispeli k príjemnému priebehu podujatia.
Dúfam, že sa stretneme pri ďalších takýchto podujatiach.
Gabriela Jakubecová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-