Za “dychovkou“ sa vybral sprievod od zbrojnice na Obecný úrad a na ihrisko za úradom, kde pokračovala slávnosť. Starosta obce Jaroslav Horváth a veliteľ DHZ Hucín Ladislav Jakab dekorovali zástavy slávnostnou stuhou pre DHZ – Držkovce, Gemer, Gemerské Teplice, Chyžné, Jelšava, Kameňany, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Nandraž, Rákoš, Ratkovské Bystré, Sirk a pre OR HaZZ Revúca.
Boli odovzdané vyznamenania:
- Vernosť 10 rokov: Bc. Radoslav HAJDÚK, Bc. Michaela HAJDÚKOVÁ, Tibor HOMOLA, Lenka VRBIAROVÁ, Mgr. Ján URVA – DHZ Muráň,
- Vernosť 20 rokov: Ing. Bc. Lucia MELICHEROVÁ, Mgr. Slávka SOJÁKOVÁ – DHZ Muráň,
- Vernosť 30 rokov: Július KELEMEN – DHZ Hucín,
- Vernosť 40 rokov: Ján ABRAHÁM, Vojtech LIPTÁK, Štefan RÉVÉSZ – DHZ Hucín,
- K 100. výročiu Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku: Ján ABRAHÁM, Štefan BALÁŽ, Július HLADON, Mgr. Róbert HORVÁTH, Štefan HORVÁTH, Mgr. Zuzana JAKABOVÁ, Ing. Martin KRNÁČ, Štefan RÉVÉSZ, Adrián ŠILING, Ing. Gabriel TOMŠÍK – DHZ Hucín.
- Čestné uznanie: Ladislav BALCO, Erik LIPTÁK, Tomáš LIPTÁK, Lukáš ŠAFÁRIK, Norbert TÓTH, Dominik ZOMBORY – DHZ Hucín.
- Za príkladnú prácu: Ladislav JAKAB, Zuzana JAKABOVÁ st., Tomáš ŠILING – DHZ Hucín.
- Medaila Vojtecha Nemáka – bronzová: Ladislav ÜVEGES – DHZ Držkovce.
- Medaila sv. Floriána – bronzová: Ladislav JAKAB – DHZ Hucín.
- Pamätný list pri príležitosti 100. výročia založenia DHZ Hucín a pri príležitosti životného jubilea: Helena NIŽNÍKOVÁ – DHZ Kameňany a Gabriela JAKUBECOVÁ – DHZ Jelšava.
Na záver oficiálnej časti sa k prítomným prihovoril Ladislav JAKAB, veliteľ DHZ Hucín a priblížil históriu hasičstva obci.
Potom nadišiel čas súťaženia.
Do previerky pripravenosti hasičských družstiev revúckeho okresu sa prihlásilo 19 družstiev. Súťažilo sa v štafete 8 x 50 m a v požiarnom útoku, po sčítaní lepších časov vzniklo poradie. Prebehol aj pretek jednotlivca, kde sa podľa dosiahnutého času rozdávali výkonnostné triedy pre rok 2022.
VÝSLEDKOVÁ LISTINA:
- ženy:
|
poradie |
DHZ |
štafeta |
požiarny útok |
súčet |
|
1. |
Muráň |
113,11 |
41,84 |
154,85 |
- dorastenci:
|
poradie |
DHZ |
štafeta |
požiarny útok |
súčet |
|
1. |
Rákoš |
95,41 |
22,46 |
117,87 |
|
2. |
Ratkovské Bystré |
97,33 |
26,84 |
124,17 |
|
Nandraž |
99,81 |
NP |
- muži :
|
poradie |
DHZ |
štafeta |
požiarny útok |
súčet |
|
1. |
Chyžné |
88,01 |
23,64 |
111,65 |
|
2. |
Ratková |
89,11 |
23,26 |
112,37 |
|
3. |
Hucín A |
90,53 |
22,05 |
112,58 |
|
4. |
Hucín B |
91,86 |
22,90 |
114,76 |
|
5. |
Ratkovské Bystré |
89,99 |
30,33 |
120,32 |
|
6. |
Muránska Dlhá Lúka |
102,82 |
22,38 |
125,20 |
|
7. |
Lubeník |
97,20 |
28,20 |
125,40 |
|
8. |
Magnezitovce |
95,01 |
31,06 |
126,07 |
|
9. |
Muráň |
95,15 |
38,81 |
133,96 |
|
10. |
Jelšava |
88,21 |
48,97 |
137,18 |
|
11. |
Sirk |
98,62 |
43,36 |
141,98 |
|
12. |
Gemerské Teplice |
114,54 |
40,25 |
154,79 |
|
13. |
Gemer |
115,53 |
50,09 |
165,62 |
|
14. |
Rákoš |
92,95 |
76,98 |
169,93 |
|
15. |
Kameňany |
107,34 |
66,17 |
173,51 |
Umiestnení na prvých troch miestach si prevzali poháre a diplomy a všetky DHZ-ky dostali Osvedčenie za splnenie podmienok účasti na overení fyzickej zdatnosti členov DHZO.
Na Gemerský pohár na Teplý Vrch v septembri postúpili 3 kolektívy mužov s najlepšími časmi na požiarnom útoku – 1. Hucín A 22,05, 2. Muránska Dlhá Lúka 22,38, 3. Hucín B 22,90, ženy z DHZ Muráň a dorastenci z DHZ Rákoš.
Preteku jednotlivca sa zúčastnili:
- DHZ Hucín – Zuzana JAKABOVÁ, Martin KRNÁČ, Ladislav BALCO,
- DHZ Ratkovské Bystré – Miroslav FERENC,
- DHZ Muráň – Tibor HOMOLA, Ferdinand GILK, Zuzana LABOŠOVÁ, Jaroslav ŠVOŇAVEC,
- DHZ Muránska Dlhá Lúka – František KASPER,
- DHZ Nandraž – Marek ĎURIAN, Jakub ČONKA,
- DHZ Chyžné – Peter ČERNÁK ml.,
- DHZ Rákoš – Slavomír SIMAN, Milan TAKÁC ml., Peter FAKLA
- DHZ Ratková – Tomáš OGURČÁK, Benjamín FARKAŠ, Ján BADIN, Michal URBAN, Marek NMOGA.
Po vyhodnotení jednotlivých súťaží pre prítomné deti dobrovoľní hasiči z Jelšavy a z Hucína pripravili hasičskú penu na ochladenie. Bol to príjemne prežitý slávnostný deň.
Poďakovanie patrí:
- Obci Hucín a jej vedeniu za umožnenie zabezpečenia tohto príjemného podujatia,
- OR HaZZ v Revúcej za zapožičanie pretlakového ventila a hasičskej techniky na dodávku vody k požiarnym útokom,
- SMZ, a. s. za poskytnutie dychovej hudby na spríjemnenie slávnostných chvíľ,
- všetkým prítomným, ktorí prispeli k príjemnému priebehu podujatia.
Dúfam, že sa stretneme pri ďalších takýchto podujatiach.
Gabriela Jakubecová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-