Za “dychovkou“ sa vybral sprievod od zbrojnice na Obecný úrad a na ihrisko za úradom, kde pokračovala slávnosť. Starosta obce Jaroslav Horváth a veliteľ DHZ Hucín Ladislav Jakab dekorovali zástavy slávnostnou stuhou pre DHZ – Držkovce, Gemer, Gemerské Teplice, Chyžné, Jelšava, Kameňany, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Nandraž, Rákoš, Ratkovské Bystré, Sirk a pre OR HaZZ Revúca.
Boli odovzdané vyznamenania:
- Vernosť 10 rokov: Bc. Radoslav HAJDÚK, Bc. Michaela HAJDÚKOVÁ, Tibor HOMOLA, Lenka VRBIAROVÁ, Mgr. Ján URVA – DHZ Muráň,
- Vernosť 20 rokov: Ing. Bc. Lucia MELICHEROVÁ, Mgr. Slávka SOJÁKOVÁ – DHZ Muráň,
- Vernosť 30 rokov: Július KELEMEN – DHZ Hucín,
- Vernosť 40 rokov: Ján ABRAHÁM, Vojtech LIPTÁK, Štefan RÉVÉSZ – DHZ Hucín,
- K 100. výročiu Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku: Ján ABRAHÁM, Štefan BALÁŽ, Július HLADON, Mgr. Róbert HORVÁTH, Štefan HORVÁTH, Mgr. Zuzana JAKABOVÁ, Ing. Martin KRNÁČ, Štefan RÉVÉSZ, Adrián ŠILING, Ing. Gabriel TOMŠÍK – DHZ Hucín.
- Čestné uznanie: Ladislav BALCO, Erik LIPTÁK, Tomáš LIPTÁK, Lukáš ŠAFÁRIK, Norbert TÓTH, Dominik ZOMBORY – DHZ Hucín.
- Za príkladnú prácu: Ladislav JAKAB, Zuzana JAKABOVÁ st., Tomáš ŠILING – DHZ Hucín.
- Medaila Vojtecha Nemáka – bronzová: Ladislav ÜVEGES – DHZ Držkovce.
- Medaila sv. Floriána – bronzová: Ladislav JAKAB – DHZ Hucín.
- Pamätný list pri príležitosti 100. výročia založenia DHZ Hucín a pri príležitosti životného jubilea: Helena NIŽNÍKOVÁ – DHZ Kameňany a Gabriela JAKUBECOVÁ – DHZ Jelšava.
Na záver oficiálnej časti sa k prítomným prihovoril Ladislav JAKAB, veliteľ DHZ Hucín a priblížil históriu hasičstva obci.
Potom nadišiel čas súťaženia.
Do previerky pripravenosti hasičských družstiev revúckeho okresu sa prihlásilo 19 družstiev. Súťažilo sa v štafete 8 x 50 m a v požiarnom útoku, po sčítaní lepších časov vzniklo poradie. Prebehol aj pretek jednotlivca, kde sa podľa dosiahnutého času rozdávali výkonnostné triedy pre rok 2022.
VÝSLEDKOVÁ LISTINA:
- ženy:
|
poradie |
DHZ |
štafeta |
požiarny útok |
súčet |
|
1. |
Muráň |
113,11 |
41,84 |
154,85 |
- dorastenci:
|
poradie |
DHZ |
štafeta |
požiarny útok |
súčet |
|
1. |
Rákoš |
95,41 |
22,46 |
117,87 |
|
2. |
Ratkovské Bystré |
97,33 |
26,84 |
124,17 |
|
Nandraž |
99,81 |
NP |
- muži :
|
poradie |
DHZ |
štafeta |
požiarny útok |
súčet |
|
1. |
Chyžné |
88,01 |
23,64 |
111,65 |
|
2. |
Ratková |
89,11 |
23,26 |
112,37 |
|
3. |
Hucín A |
90,53 |
22,05 |
112,58 |
|
4. |
Hucín B |
91,86 |
22,90 |
114,76 |
|
5. |
Ratkovské Bystré |
89,99 |
30,33 |
120,32 |
|
6. |
Muránska Dlhá Lúka |
102,82 |
22,38 |
125,20 |
|
7. |
Lubeník |
97,20 |
28,20 |
125,40 |
|
8. |
Magnezitovce |
95,01 |
31,06 |
126,07 |
|
9. |
Muráň |
95,15 |
38,81 |
133,96 |
|
10. |
Jelšava |
88,21 |
48,97 |
137,18 |
|
11. |
Sirk |
98,62 |
43,36 |
141,98 |
|
12. |
Gemerské Teplice |
114,54 |
40,25 |
154,79 |
|
13. |
Gemer |
115,53 |
50,09 |
165,62 |
|
14. |
Rákoš |
92,95 |
76,98 |
169,93 |
|
15. |
Kameňany |
107,34 |
66,17 |
173,51 |
Umiestnení na prvých troch miestach si prevzali poháre a diplomy a všetky DHZ-ky dostali Osvedčenie za splnenie podmienok účasti na overení fyzickej zdatnosti členov DHZO.
Na Gemerský pohár na Teplý Vrch v septembri postúpili 3 kolektívy mužov s najlepšími časmi na požiarnom útoku – 1. Hucín A 22,05, 2. Muránska Dlhá Lúka 22,38, 3. Hucín B 22,90, ženy z DHZ Muráň a dorastenci z DHZ Rákoš.
Preteku jednotlivca sa zúčastnili:
- DHZ Hucín – Zuzana JAKABOVÁ, Martin KRNÁČ, Ladislav BALCO,
- DHZ Ratkovské Bystré – Miroslav FERENC,
- DHZ Muráň – Tibor HOMOLA, Ferdinand GILK, Zuzana LABOŠOVÁ, Jaroslav ŠVOŇAVEC,
- DHZ Muránska Dlhá Lúka – František KASPER,
- DHZ Nandraž – Marek ĎURIAN, Jakub ČONKA,
- DHZ Chyžné – Peter ČERNÁK ml.,
- DHZ Rákoš – Slavomír SIMAN, Milan TAKÁC ml., Peter FAKLA
- DHZ Ratková – Tomáš OGURČÁK, Benjamín FARKAŠ, Ján BADIN, Michal URBAN, Marek NMOGA.
Po vyhodnotení jednotlivých súťaží pre prítomné deti dobrovoľní hasiči z Jelšavy a z Hucína pripravili hasičskú penu na ochladenie. Bol to príjemne prežitý slávnostný deň.
Poďakovanie patrí:
- Obci Hucín a jej vedeniu za umožnenie zabezpečenia tohto príjemného podujatia,
- OR HaZZ v Revúcej za zapožičanie pretlakového ventila a hasičskej techniky na dodávku vody k požiarnym útokom,
- SMZ, a. s. za poskytnutie dychovej hudby na spríjemnenie slávnostných chvíľ,
- všetkým prítomným, ktorí prispeli k príjemnému priebehu podujatia.
Dúfam, že sa stretneme pri ďalších takýchto podujatiach.
Gabriela Jakubecová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).