4. stanovište: okolo Hotela Hrádok a pri priľahlých budovách bola vytvorená obrana vytvorením dopravného vedenia a etážami útočné prúdy, voda sa čerpala aj z blízkeho bazéna
5. stanovište: vodný zdroj – požiarna nádrž v lokalite Jelšava, Pajácov košiar, kyvadlovou dopravou dopĺňanie vody pre DHZO okresu Revúca
6. stanovište: vodný zdroj Gočaltovo na dopĺňanie CAS kyvadlovou dopravou pre DHZO okresu Rožňava
7. stanovište: neďaleká diskotéka, kde bol spozorovaný požiar, pohotovostný pátrací tím v spolupráci s kynologickou záchrannou jednotkou a hypojednotkou a členmi DHZO s ADP vyhľadávali v priestore ľudí. Zároveň dronmi, so psami a s koňmi boli nápomocní pri vyhľadávaní ranených na požiarovisku. Druhá pátracia skupina našla v lese osobu bez známok života.
Požiar bol lokalizovaný a zlikvidovaný o 11.38 hod. Boli zranení dvaja hasiči a jeden civilný obyvateľ.
Našťastie išlo iba o taktické cvičenie, na ktorom sa preverila akcieschopnosť a zosúladenie činnosti medzi DHZO dvoch okresov, na ktorom sa daný priestor nachádza – na rozhraní oboch okresov.
Cvičenia sa zúčastnilo 23 DHZO s 29 kusmi hasičskej techniky:
Čierna Lehota – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Držkovce – RA – CAS 15 IVECO DAILY
Gemer – RA – CAS 15 IVECO DAILY
Gemerská Hôrka – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Hucín – RA – CAS 15 IVECO DAILY
Chyžné – RA – osobné auto
Jelšava – RA – CAS 15 IVECO DAILY, CAS 32 T 815, DA MITSUBISHI
Koceľovce – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Kunova Teplica – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Nandraž – RA – osobné auto
Nižná Slaná – RV – CAS 25 ŠKODA 706
Ochtiná – RV – CAS 10 PV3S, CAS 15 IVECO DAILY
Plešivec – RV – CAS 32 T 148, DA LADA NIVA
Rakovnica – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Rákoš – RA – CAS 25 ŠKODA 706
Ratková – RA – CAS 15 IVECO DAILY
Rožňava – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Rudná – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Silica – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Sirk – RA – CAS 32 T 815, CAS 15 IVECO DAILY
Slavošovce – RV – CAS 32 T 148, CAS 15 IVECO DAILY
Štítnik – RV – CAS 32 T 148
Vlachovo – RV – CAS 32 T 815.
Okrem dobrovoľných hasičov sa na tomto cvičení zúčastnili 5 členovia Miestneho spolku SČK z Rožňavy, 17 členov Pohotovostného pátracieho tímu – DRON TERMO, hypojednotka s dvomi koňmi, 9 členov Kynologickej záchrannej jednotky s dvomi psami pre stopovacie práce, tromi psami pre sutinové vyhľadávanie a jedným psom pre plošné vyhľadávanie. Touto cestou im patrí poďakovanie. Stretli sme sa s niečím novým.
Na záver na nástupe vyhodnotil súčinnosť jednotiek Ing. Radovan Ružík z OR HaZZ v Rožňave, Marian Kapusta, predseda ÚzO DPO SR v Rožňave, veliteľ zásahu Ing. Pavol Zapletal, MBA a velitelia zásahových úsekov. Kladne hodnotili, že pri takom množstve dobrovoľných hasičov a dobrovoľníkov – 164 – bolo cvičenie zvládnuté, s nejakými menšími chybami, v poriadku a hlavne bez úrazov.
Organizátormi taktického cvičenia boli ÚzO DPO SR v Rožňave a v Revúcej, plán cvičenia vypracoval Filip Revúcky – predseda preventívnej komisie ÚzO DPO SR v Rožňave, veliteľ DHZO Slavošovce, schválil Mgr. Peter Máté – veliteľ ÚzO DPO SR v Rožňave, veliteľ DHZM Rožňava. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali pri organizovaní cvičenia, či už jeho prípravou, ale aj celou organizáciou na mieste.
Zúčastnené jednotky z okresu Rožňava dostali potvrdenia o účasti na cvičení na mieste, jednotkám z okresu Revúca budú potvrdenia zaslané na Obecné úrady.
Poďakovanie patrí aj SMZ, a. s. Jelšava, Mestským lesom, s. r. o. Jelšava, Mestu Jelšava a Obci Gočaltovo za umožnenie cvičenia na svojich pozemkoch.
Guláš pripravili členovia DHZO Držkovce, na ktorý prispeli – ÚzO DPO SR Revúca, Obec Ochtiná a DHZM Jelšava. Ďakujeme.
Poďakovanie patrí všetkým cvičiacim, že venovali svoj čas aj takémuto spôsobu vzdelávania sa a samozrejme vedeniu miest a obcí, že umožnili a vyslali svoje jednotky na taktické cvičenie.
Dúfame, že tieto medziokresné cvičenia sa stanú tradíciou a budeme sa stretávať každoročne.
Gabriela Jakubecová
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.