4. stanovište: okolo Hotela Hrádok a pri priľahlých budovách bola vytvorená obrana vytvorením dopravného vedenia a etážami útočné prúdy, voda sa čerpala aj z blízkeho bazéna
5. stanovište: vodný zdroj – požiarna nádrž v lokalite Jelšava, Pajácov košiar, kyvadlovou dopravou dopĺňanie vody pre DHZO okresu Revúca
6. stanovište: vodný zdroj Gočaltovo na dopĺňanie CAS kyvadlovou dopravou pre DHZO okresu Rožňava
7. stanovište: neďaleká diskotéka, kde bol spozorovaný požiar, pohotovostný pátrací tím v spolupráci s kynologickou záchrannou jednotkou a hypojednotkou a členmi DHZO s ADP vyhľadávali v priestore ľudí. Zároveň dronmi, so psami a s koňmi boli nápomocní pri vyhľadávaní ranených na požiarovisku. Druhá pátracia skupina našla v lese osobu bez známok života.
Požiar bol lokalizovaný a zlikvidovaný o 11.38 hod. Boli zranení dvaja hasiči a jeden civilný obyvateľ.
Našťastie išlo iba o taktické cvičenie, na ktorom sa preverila akcieschopnosť a zosúladenie činnosti medzi DHZO dvoch okresov, na ktorom sa daný priestor nachádza – na rozhraní oboch okresov.
Cvičenia sa zúčastnilo 23 DHZO s 29 kusmi hasičskej techniky:
Čierna Lehota – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Držkovce – RA – CAS 15 IVECO DAILY
Gemer – RA – CAS 15 IVECO DAILY
Gemerská Hôrka – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Hucín – RA – CAS 15 IVECO DAILY
Chyžné – RA – osobné auto
Jelšava – RA – CAS 15 IVECO DAILY, CAS 32 T 815, DA MITSUBISHI
Koceľovce – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Kunova Teplica – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Nandraž – RA – osobné auto
Nižná Slaná – RV – CAS 25 ŠKODA 706
Ochtiná – RV – CAS 10 PV3S, CAS 15 IVECO DAILY
Plešivec – RV – CAS 32 T 148, DA LADA NIVA
Rakovnica – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Rákoš – RA – CAS 25 ŠKODA 706
Ratková – RA – CAS 15 IVECO DAILY
Rožňava – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Rudná – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Silica – RV – CAS 15 IVECO DAILY
Sirk – RA – CAS 32 T 815, CAS 15 IVECO DAILY
Slavošovce – RV – CAS 32 T 148, CAS 15 IVECO DAILY
Štítnik – RV – CAS 32 T 148
Vlachovo – RV – CAS 32 T 815.
Okrem dobrovoľných hasičov sa na tomto cvičení zúčastnili 5 členovia Miestneho spolku SČK z Rožňavy, 17 členov Pohotovostného pátracieho tímu – DRON TERMO, hypojednotka s dvomi koňmi, 9 členov Kynologickej záchrannej jednotky s dvomi psami pre stopovacie práce, tromi psami pre sutinové vyhľadávanie a jedným psom pre plošné vyhľadávanie. Touto cestou im patrí poďakovanie. Stretli sme sa s niečím novým.
Na záver na nástupe vyhodnotil súčinnosť jednotiek Ing. Radovan Ružík z OR HaZZ v Rožňave, Marian Kapusta, predseda ÚzO DPO SR v Rožňave, veliteľ zásahu Ing. Pavol Zapletal, MBA a velitelia zásahových úsekov. Kladne hodnotili, že pri takom množstve dobrovoľných hasičov a dobrovoľníkov – 164 – bolo cvičenie zvládnuté, s nejakými menšími chybami, v poriadku a hlavne bez úrazov.
Organizátormi taktického cvičenia boli ÚzO DPO SR v Rožňave a v Revúcej, plán cvičenia vypracoval Filip Revúcky – predseda preventívnej komisie ÚzO DPO SR v Rožňave, veliteľ DHZO Slavošovce, schválil Mgr. Peter Máté – veliteľ ÚzO DPO SR v Rožňave, veliteľ DHZM Rožňava. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali pri organizovaní cvičenia, či už jeho prípravou, ale aj celou organizáciou na mieste.
Zúčastnené jednotky z okresu Rožňava dostali potvrdenia o účasti na cvičení na mieste, jednotkám z okresu Revúca budú potvrdenia zaslané na Obecné úrady.
Poďakovanie patrí aj SMZ, a. s. Jelšava, Mestským lesom, s. r. o. Jelšava, Mestu Jelšava a Obci Gočaltovo za umožnenie cvičenia na svojich pozemkoch.
Guláš pripravili členovia DHZO Držkovce, na ktorý prispeli – ÚzO DPO SR Revúca, Obec Ochtiná a DHZM Jelšava. Ďakujeme.
Poďakovanie patrí všetkým cvičiacim, že venovali svoj čas aj takémuto spôsobu vzdelávania sa a samozrejme vedeniu miest a obcí, že umožnili a vyslali svoje jednotky na taktické cvičenie.
Dúfame, že tieto medziokresné cvičenia sa stanú tradíciou a budeme sa stretávať každoročne.
Gabriela Jakubecová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).