DPO SR udelila ocenenie Zaslúžilý člen DPO SR Pavlovi Berkimu – DHZ Jelšava,
DPO SR udelila medailu so stuhou Za mimoriadne zásluhy – Gabriela Jakubecová, Ing. Pavol Zapletal, MBA – DHZ Jelšava, Ján Melicher – DHZ Muráň.
Čestné uznanie ÚzO DPO Revúca – Lýdia Nemogová Gallová, Dezider Pavelko – DHZ Rákoš, Ing. Ján Kilík – DHZ Revúčka, Vladimír Javor – DHZ Ratkovské Bystré, Július Piater – DHZ Lubeník.
Záslužný kríž za rozvoj slovenského hasičstva III. Stupeň – Ladislav Berki, Pavol Berki – DHZ Jelšava
Medailu Vojtecha Nemáka ÚzO DPO SR Revúca – Ladislav Berki – DHZ Jelšava, pplk. Ing. Štefan Nikolovič – OR HaZZ Revúca, Milan Takáč – DHZ Rákoš
Medailu sv. Floriána ÚzO DPO SR Revúca – mjr. Ing. Stanislava Šuhajová – OR HaZZ Revúca
Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach – Humanita SK – DHZ Gemerská Ves – Zoltán Györy, István Oláh, Martin Kaššai, Patrik Kaššai, Štefan Kallo, Alexander Szögedi, Milan Sklenárik, Tomáš Jankóšik
DHZ Držkovce – Štefan Dusza, Zoltán Jankóšik, Ladislav Üveges
OR HaZZ Revúca – mjr. Ing. Cyril Siman.
Hodnosti a povýšenia pre DHZ Rákoš:
Vrchný technik – Vladimír Valko
Starší technik – Ján Badín
Technik – Milan Takáč
Mladší zbormajster – Marek Bánes ml.
Zbormajster – Slavomír Siman
Mladší zbormajster – Michal Urban
Vrchný hasič – Adriana Adamšíková.
Po odovzdávaní sa konalo zasadnutie Aktívu Zaslúžilých členov pri ÚzO DPO SR v Revúcej, ktorého sa zúčastnilo sedem Zaslúžilých členov.
Mohla začať previerka pripravenosti hasičských družstiev revúckeho okresu, ktorej sa zúčastnilo 14 družstiev v kategórii mužov a 1 družstvo v kategórii dorastencov. Súťaž pozostáva z dvoch disciplín – požiarny útok s vodou a štafeta 8 x 50 m. Lepšie časy v sekundách sa spočítajú a vznikne konečné poradie družstiev.
Výsledky:
Dorastenci
| Por. č. | DHZ |
Útok s vodou lepší čas |
Štafeta Lepší čas |
súčet | poradie |
| 7. | Nandraž | NP | 108,55 | - | - |
Muži
| Por. č. | DHZ |
Útok s vodou lepší čas |
Štafeta lepší čas |
súčet | poradie |
| 1. | Rákoš | 28,51 | 105,22 | 125,19 | 6 |
| 2. | Nandraž | NP | 98,10 | - | - |
| 3. | Jelšava | 28,71 | 93,18 | 121,89 | 5 |
| 4. | Ratková | 20,87 | 89,16 | 110,03 | 4 |
| 5. | Muránska Dlhá Lúka | 25,10 | 103,37 | 128,47 | 7 |
| 6. | Kameňany | 33,87 | 108,94 | 142,81 | 11 |
| 8. | Sirk | 36,43 | 105,57 | 142,00 | 10 |
| 9. | Ratkovské Bystré | 40,50 | 93,27 | 133,77 | 9 |
| 10. | Gemerské Teplice | 57,91 | 105,94 | 163,85 | 12 |
| 11. | Magnezitovce | 30,98 | 97,87 | 128,85 | 8 |
| 12. | Gemer | NP | 108,91 | - | - |
| 13. | Hucín | 22,77 | 87,00 | 109,77 | 3 |
| 14. | Revúčka | 17,95 | 87,90 | 105,85 | 1 |
| 15. | Chyžné | 21,38 | 86,27 | 107,65 | 2 |
Na Krajské kolo do Banskej Bystrice postupuje v kategórii mužov DHZ Revúčka, v kategórii dorastencov Nandraž nemohol byť ohodnotený, nakoľko nesplnil obe disciplíny.
Na Gemerský pohár do Plešivca postúpili 4 mužské družstvá, ktoré získali najlepšie časy v požiarnom útoku s vodou – Revúčka, Ratková, Chyžné a Hucín.
Počas plnenia povinných disciplín prebiehal aj pretek jednotlivca. Prihlásilo sa 15 záujemcov, limit a výkonnostnú triedu získali:
Jakub Čonka – DHZ Nandraž
Slavomír Siman – DHZ Rákoš, Viera Bérešová – DHZ Jelšava, Tomáš Ogurčák – DHZ Ratková
Benjamín Farkaš – DHZ Ratková, Milan Takáč ml. – DHZ Rákoš, Martin Stehlo – DHZ Jelšava.
Poďakovanie patrí všetkým organizátorom celodenného príjemného podujatia. Prajeme ešte množstvo plodných rokov jubilujúcemu DHZ, ale aj všetkým ostatným.
Gabriela Jakubecová































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-