DPO SR udelila ocenenie Zaslúžilý člen DPO SR Pavlovi Berkimu – DHZ Jelšava,
DPO SR udelila medailu so stuhou Za mimoriadne zásluhy – Gabriela Jakubecová, Ing. Pavol Zapletal, MBA – DHZ Jelšava, Ján Melicher – DHZ Muráň.
Čestné uznanie ÚzO DPO Revúca – Lýdia Nemogová Gallová, Dezider Pavelko – DHZ Rákoš, Ing. Ján Kilík – DHZ Revúčka, Vladimír Javor – DHZ Ratkovské Bystré, Július Piater – DHZ Lubeník.
Záslužný kríž za rozvoj slovenského hasičstva III. Stupeň – Ladislav Berki, Pavol Berki – DHZ Jelšava
Medailu Vojtecha Nemáka ÚzO DPO SR Revúca – Ladislav Berki – DHZ Jelšava, pplk. Ing. Štefan Nikolovič – OR HaZZ Revúca, Milan Takáč – DHZ Rákoš
Medailu sv. Floriána ÚzO DPO SR Revúca – mjr. Ing. Stanislava Šuhajová – OR HaZZ Revúca
Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach – Humanita SK – DHZ Gemerská Ves – Zoltán Györy, István Oláh, Martin Kaššai, Patrik Kaššai, Štefan Kallo, Alexander Szögedi, Milan Sklenárik, Tomáš Jankóšik
DHZ Držkovce – Štefan Dusza, Zoltán Jankóšik, Ladislav Üveges
OR HaZZ Revúca – mjr. Ing. Cyril Siman.
Hodnosti a povýšenia pre DHZ Rákoš:
Vrchný technik – Vladimír Valko
Starší technik – Ján Badín
Technik – Milan Takáč
Mladší zbormajster – Marek Bánes ml.
Zbormajster – Slavomír Siman
Mladší zbormajster – Michal Urban
Vrchný hasič – Adriana Adamšíková.
Po odovzdávaní sa konalo zasadnutie Aktívu Zaslúžilých členov pri ÚzO DPO SR v Revúcej, ktorého sa zúčastnilo sedem Zaslúžilých členov.
Mohla začať previerka pripravenosti hasičských družstiev revúckeho okresu, ktorej sa zúčastnilo 14 družstiev v kategórii mužov a 1 družstvo v kategórii dorastencov. Súťaž pozostáva z dvoch disciplín – požiarny útok s vodou a štafeta 8 x 50 m. Lepšie časy v sekundách sa spočítajú a vznikne konečné poradie družstiev.
Výsledky:
Dorastenci
| Por. č. | DHZ |
Útok s vodou lepší čas |
Štafeta Lepší čas |
súčet | poradie |
| 7. | Nandraž | NP | 108,55 | - | - |
Muži
| Por. č. | DHZ |
Útok s vodou lepší čas |
Štafeta lepší čas |
súčet | poradie |
| 1. | Rákoš | 28,51 | 105,22 | 125,19 | 6 |
| 2. | Nandraž | NP | 98,10 | - | - |
| 3. | Jelšava | 28,71 | 93,18 | 121,89 | 5 |
| 4. | Ratková | 20,87 | 89,16 | 110,03 | 4 |
| 5. | Muránska Dlhá Lúka | 25,10 | 103,37 | 128,47 | 7 |
| 6. | Kameňany | 33,87 | 108,94 | 142,81 | 11 |
| 8. | Sirk | 36,43 | 105,57 | 142,00 | 10 |
| 9. | Ratkovské Bystré | 40,50 | 93,27 | 133,77 | 9 |
| 10. | Gemerské Teplice | 57,91 | 105,94 | 163,85 | 12 |
| 11. | Magnezitovce | 30,98 | 97,87 | 128,85 | 8 |
| 12. | Gemer | NP | 108,91 | - | - |
| 13. | Hucín | 22,77 | 87,00 | 109,77 | 3 |
| 14. | Revúčka | 17,95 | 87,90 | 105,85 | 1 |
| 15. | Chyžné | 21,38 | 86,27 | 107,65 | 2 |
Na Krajské kolo do Banskej Bystrice postupuje v kategórii mužov DHZ Revúčka, v kategórii dorastencov Nandraž nemohol byť ohodnotený, nakoľko nesplnil obe disciplíny.
Na Gemerský pohár do Plešivca postúpili 4 mužské družstvá, ktoré získali najlepšie časy v požiarnom útoku s vodou – Revúčka, Ratková, Chyžné a Hucín.
Počas plnenia povinných disciplín prebiehal aj pretek jednotlivca. Prihlásilo sa 15 záujemcov, limit a výkonnostnú triedu získali:
Jakub Čonka – DHZ Nandraž
Slavomír Siman – DHZ Rákoš, Viera Bérešová – DHZ Jelšava, Tomáš Ogurčák – DHZ Ratková
Benjamín Farkaš – DHZ Ratková, Milan Takáč ml. – DHZ Rákoš, Martin Stehlo – DHZ Jelšava.
Poďakovanie patrí všetkým organizátorom celodenného príjemného podujatia. Prajeme ešte množstvo plodných rokov jubilujúcemu DHZ, ale aj všetkým ostatným.
Gabriela Jakubecová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.