V tomto chudobnom, ale krásnom regióne sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičského športu. Zanietení funkcionári z Gemera sa začiatkom 90, rokov 20. storočia začali pohrávať s myšlienkou, spojiť vtedy 2 okresy – Rožňava a Rimavská Sobota, a začať súťažiť v hasičskom športe. Založili súťaž v hasičskom športe ktorú nazvali Súťaž O putovný Gemerský pohár. Zakladajúcimi členmi boli: Ing. Ján Šimon (RS), Ing. Milan Brdársky (RA), Ladislav Holéczy (RV), už nebohý. Spoluautorom bol Štefan Máté.
Podľa Štatútu súťaže sa jej zúčastňujú z každého okresu po 4 družstvá v kategórii muži a po 1 družstve v kategóriách ženy, dorastenky a dorastenci. Za umiestnenie sa získavajú body pre okresy.
Termín súťaže je jednotný, stále tretiu sobotu v septembri a okresy sa podľa kľúča obmieňajú. Nultý ročník bol organizovaný v obci Muránska Dlhá Lúka v roku 1991. Súťaž organizovali okresy nasledovne: Rimavská Sobota 12-x, Rožňava 11-x a Revúca 8-x. V rokoch 2020 a 2021 sa pre pandémiu Covid súťaž neorganizovala.
Gemerský pohár v držbe mali: okres Rimavská Sobota 24-x a Rožňava 7-x.
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Rožňave v spolupráci s Obcou Plešivec a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Plešivec zorganizovali v sobotu 16. septembra 2023 už jubilejný XXX. ročník tejto súťaže O putovný Gemerský pohár v hasičskom športe.
Poradie družstiev v súťaži bolo vyžrebované vopred na stretnutí zástupcov okresov v obci Plešivec 31. augusta 2023.
Slávnostný nástup trval trošku dlhšie, ako býva zvykom, nakoľko išlo o jubilejný ročník. Po príhovoroch predsedu ÚzO DPO SR v Rožňave Mariana Kapustu, starostky obce Plešivec Ivety Šušánovej, zástupcu Krajskej organizácie DPO SR Košice Ing. Petra Wolfa, a tajomníka ÚzO DPO SR
v Rožňave PhDr. Michala Terraia, MBA, nastal čas oceňovania. Boli odovzdané Ďakovné listy, ocenenia. Pri príležitosti 30. ročníka hasičskej súťaže O Gemerský pohár bol udelený Záslužný kríž Za rozvoj slovenského hasičstva: Ing. Ján Šimon, Ing. Milan Brdársky, Štefan Máté, Marián Kapusta, Ján Melicher, Ing. Vladimír Šándor.
Po oceňovaní mohla začať samotná súťaž. Súťažilo sa v požiarnom útoku s vodou, v kategórii muži – 10 družstiev, v kategórii ženy – 2 družstvá, v kategórii dorastenci – 2 družstvá a v kategórii dorastenky – 1 družstvo.
V ý s l e d k y:
- Muži
| Poradie | DHZ | Okres | čas |
| 1. | Rákoš | Revúca | 16,28 |
| 2. | Hrachovo | Rimavská Sobota | 16,84 |
| 3. | Kružno | Rimavská Sobota | 18,14 |
| 4. | Teplý Vrch | Rimavská Sobota | 18,48 |
| 5. | Gemerská Poloma | Rožňava | 19,36 |
| 6. | Hucín | Revúca | 20,32 |
| 7. | Revúčka | Revúca | 20,78 |
| 8. | Plešivec | Rožňava | 23,34 |
| 9. | Valice | Rimavská Sobota | 24,72 |
| 10. | Rudná | Rožňava | 31,29 |
- Ženy
| 1. | Kružno | Rimavská Sobota | 21,72 |
| 2. | Koceľovce | Rožňava | 30,21 |
- Dorastenci
| 1. | Hrachovo | Rimavská Sobota | 20,11 |
| 2. | Ratkovské Bystré | Revúca | 25,38 |
- Dorastenky
| 1. | Teplý Vrch | Rimavská Sobota | 24,43 |
Po sčítaní bodov pre okresy podľa výsledkovej listiny získala Rimavská Sobota 35 bodov, Revúca 21 bodov a Rožňava 12 bodov. Putovný pohár v roku 2023 získal okres Rimavská Sobota.
Na nástupe bol vyhodnotený jubilejný ročník O putovný Gemerského pohára, víťazi si odniesli poháre, ostatní diplomy za účasť.
Poďakovanie patrí obci Plešivec a starostke Ivete Šušánovej, za celú spoluorganizáciu súťaže, priestory futbalového ihriska v obci.
Ďalej ďakujeme Slovenskému červenému krížu z Rožňavy a jeho členkám za službu, dohľad počas bezúrazovej (našťastie) súťaže, všetkým objektívnym rozhodcom, a samozrejme všetkým hasičkám, hasičom, súťažiacim reprezentujúcim okresy a všetkým, ktorí sa podieľali na organizovaní tejto súťaže..
Bol to príjemne strávený deň v kruhu hasičskej rodiny.
Gabriela Jakubecová
Fotografie: Viera Bérešová, , Michal Terrai, Gabriela Jakubecová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-