Jelšavčania oslávili storočnicu dobrovoľných hasičov v Totkomlósi

pondelok, 13 máj 2024 13:22

Jelšavčania oslávili storočnicu dobrovoľných hasičov v Totkomlósi ^Doporučený

Napísal(a) G. Jakubecová

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

(0 hlasov)

Jelšavčania oslávili storočnicu dobrovoľných hasičov v Totkomlósi

Dňa 16. apríla 1924 bol založený Dobrovoľný hasičský zbor v Tótkomlósi (Maďarsko) (Tótkomlósi önkétes tűzoltó testület) ako predchodca dnešného spolku. Spolok prešiel niekoľkými premenami, aby mohol v súčasnosti plniť úlohy na úseku požiarnej ochrany. Nezabúdajú však na svoju minulosť a kladú veľký dôraz na zachovanie tradícií. V dňoch 10. 05. – 11. 05. 2024 spomínali na minulosť, ukázali súčasnosť a plánovali budúcnosť.

Na toto krásne výročie dostal pozvanie aj DHZ Jelšava, ktoré prijal s veľkou radosťou. V piatok 10. mája zamierili šiesti dobrovoľní hasiči z Jelšavy na CAS 15 IVECO DAILY do Tótkomlósa.

Tento deň patril histórii. O 15-tej hodine odhalili sochu sv. Floriána, ktorá bola inštalovaná pred budovou miestnej hasičskej zbrojnice. Sochu po príhovoroch požehnali páni farári – evanjelický a katolícky. Po odhalení sochy položila delegácia jelšavských hasičov k nemu venček.

Program pokračoval v „Dome prírody“ (Tájház), kde bola otvorená výstava s hasičkou tematikou pod názvom „Príbeh hasičov z Tótkomlósa“, kte sa nachádzajú zozbierané krásne historické odevy, náradia, dokumenty.

Z výstavnej siene sa jelšavská delegácia premiestnila do ďalších priestorov, kde formou rozhovoru bola predstavená nová kniha „100-ročné hasičstvo v Tótkomlósi“.

Počas tohto rozhovoru veliteľ hasičov z Tótkomlósa Sándor Nagy poukázal na to, že stále túžil mať hasičskú zástavu, nenašli sa však z minulosti žiadne záznamy o tom, či niekedy vôbec bola. Pri každej návšteve Jelšavy obdivoval na zbrojnici jelšavské zástavy. 23. júla 2023 bola v Jelšave odovzdaná zástava aj so stuhou hasičom z Tótkomlósa. Bola to veľmi dojemná spomienka.

Po predstavení knihy program pokračoval slávnostnou členskou schôdzou, na ktorej sa odovzdávali ocenenia. Okrem iných boli ocenení aj dobrovoľní hasiči z Jelšavy:

Pamätným list s odznakom svätého Floriána za rozvoj cezhraničnej spolupráce – Ing Pavol Zapletal, MBA – veliteľ DHZ Jelšava

Pamätný list a plaketu – Ing. Pavol Zapletal, MBA, veliteľ DHZ Jelšava a Gabriela Jakubecová, tajomníčka DHZ Jelšava.

Po odovzdaní cien bola dekorovaná tótkomlóšska hasičská zástava. Po tomto akte nasledovala slávnostná večera. Bolo to príjemné posedenie s rôznymi spomienkami a s plánovaním do budúcna. Takto sa skončil prvý slávnostný deň.

V sobotu 11. 05. ráno sa začali zhromažďovať hasiči v historických, ale aj nových uniformách pred zbrojnicou, kde sa vytváral sprievod hlavnou ulicou. Ku jelšavským hasičom sa pridali ďalší traja členovia. Na začiatku sprievodu kone ťahali historickú striekačku, na ktorej sedel štyria hasiči v dobových uniformách, po nich išli mažoretky, ktorým do kroku hrala miestna mládežnícka dychovka. Za štyrmi zástavami išli hasiči a pozvaní hostia, koniec sprievodu tvorila hasičská technika – 16 hasičských áut, ktoré spanilou jazdou prešli väčšiu časť mesta.

Keď všetci dorazili na určené miesto, mohla začať súťaž CTIF, ktorej sa zúčastnilo 20 ženských a mužských kolektívov z celého Maďarska. Súbežne so súťažou začala ukážka záchranných prác pri autonehode.

Deti a aj dospelí si mohli pozrieť vystavenú techniku a rôzne sprievodné aktivity s hasičskou tematikou. Stretlo sa tu mnoho priateľov a známych.

Dobrovoľní hasiči z Jelšavy uložili veniec pri buste Pavla Walaského, evanjelického farára, ktorý je pochovaný na cintoríne v Jelšave.

Súťaž sa chýlila ku koncu, víťazi začali byť jasní, len jedno ocenenie nebolo ešte odovzdané. Ing. Pavol Zapletal, MBA, člen Prezídia DPO SR, veliteľ DHZ Jelšava na úvod poukázal na to, že hasičom sa chce stať mnoho mladých ľudí len preto, aby sa mohli chváliť fotkami, ale hasič srdcom sa nepotrebuje chváliť fotkami, ale chvália ho činy. Jeden takýto hasič je aj Sándor Nagy, veliteľ ÖTE Tótkomlós, ktorému odovzdal Záslužný zlatý kríž za rozvoj medzinárodnej spolupráce medzi DHZ Jelšava a ÖTE Tótkomlós.

Po tomto ocenení sa mohla vyhodnotiť súťaž, odovzdať ceny.

Deň sa končil a s ním sa končila aj naša návšteva medzi príjemnými ľuďmi, priateľmi hasičmi.

Lúčenie bolo ťažké, ale sme pospomínali na minulosť, ukázali súčasnosť a plánovali budúcnosť.

Gabriela Jakubecová

View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12653/jelsavcania-oslavili-storocnicu-dobrovolnych-hasicov-v-totkomlosi#sigProGalleria0bc53c3e5b

Čítať 1241 krát Naposledy zmenené utorok, 14 máj 2024 11:48

Zverejnené v DHZ

Viac z tejto kategórie: « V deň svätého Floriána v Magnezitovciach sa stretli Zaslúžilí členovia DHZ okresu Revúca Vysoké vyznamenania udelili aj trom dobrovoľným hasičom z revúckeho okresu »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore

V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME

20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-

24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-

25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-

27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.

Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-

27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.

Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-

28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.

Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-

28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.

Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-

29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-

29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.

Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-

31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.

Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-

Plagáty

Mesiac úcty k starším