Streda 10. júla patrila návšteve rodného domu Pavla Dobšinského v Slavošovciach. Ďakujeme za príjemný výklad a za darček – CD s rozprávkami P. Dobšinského. 12 detí sa potom presunulo na Hasičskú zbrojnicu, kde sme videli výstroj, výzbroj, hasičskú techniku a zacvičili si v posilňovni. Krásne zážitky si deti odnášajú zo Slavošoviec. Ďakujeme za prijatie a sladkosti pre deti. Na obed sme sa presunuli do Štítnika, do areálu Vodného hradu, kde sme si prezreli výstavu obrazov, okolie Vodného hradu, mini ZOO a zahrali sa s loptou. Čas plynul veľmi rýchlo a museli sme sa vrátiť domov.

Štvrtok 11. júla bol plný očakávaní. Ráno sa stretlo pred úradom 12 detí a presúvali sme sa z Jelšavy na Hrádok do Hájenky Mestských lesov, kde sme mali stráviť aj noc. Boli sme plní očakávaní, ako to všetko dopadne. Po príchode sa deti ubytovali, dospelí pripravili trať na branný pretek pre deti z Jelšavy, Magnezitoviec, Muráňa a Kamenian. Deti súťažili na rôznych stanovištiach. Bolo to predpoludnie plné adrenalínu a očakávaní, komu sa to ako vydarí. Po súťaži sme si pochutnali na obede v Hoteli Hrádok, vyhodnotili sme branný pretek, všetky deti dostali medaily, diplomy a knihu Jelšavské povesti. Súťaž skončila, jelšavské deti sa rozlúčili so súťažiacimi. Program pokračoval kúpaním v bazéne SMZ, a. s. na Hrádku. Po kúpaní sa rozprúdili hry na dvore na Hájenke, zároveň sa grilovalo, opekalo, aby bolo čo pod zub na večeru. Po zotmení sme sa rozlúčili s hasičmi, ktorí boli nápomocní počas celého dňa, na chate zostalo nocovať 11 detí a traja dospelí.
Ráno 12. júla sme sa prebudili do slnečného dňa, po raňajkách deti s Evkou Szabovou a s dvomi hasičmi sa vybrali na Náučný chodník, ktorý vedie za Hotelom Hrádok. Po dvojhodinovej prechádzke spojenej s lesnou pedagogikou sa deti vrátili na Hájenku, vyhodnotil sa celý tábor, deťom bol odovzdaný Certifikát mladého hasiča, pobalili sa a presunuli sme sa do Jelšavy na obed, ktorým končil týždenný hasičský tábor.
Za pomoc a podporu patrí poďakovanie – Mestu Jelšava, Mestským lesom Jelšava, OR HaZZ Revúca, SMZ, a. s. Jelšava, Obci Muráň, Katke Krštieňovej, Penziónu U sysľa, Obci Slavošovce, dobrovoľným hasičom zo Slavošoviec, Filipovi Revúckemu, Evke Szabovej, Bistru v Jelšave, GOLD PIZZA Štítnik a v neposlednej miere všetkým dobrovoľným hasičom z Jelšavy, ktorí sa nemalou mierou podieľali pri realizácii tohto tábora. Ďakujem aj ostatným, ktorými boli Lucia Bábelová, Vierka Bérešová, Ladislav Horváth, Ján Hudaček, Zdenko Javorčík, Ján Jurek, Miroslav Kováč, Ivan Petro Zachar, Ing. Pavol Zapletal.
Gabriela Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12706/uspesny-denny-hasicsky-tabor-pre-deti-zorganizovali-v-jelsave#sigProGalleriaa712f4acc6





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.