Dobrovoľní hasiči nie sú len tí, ktorí zasahujú pri požiaroch a nehodách. Sú to aj srdcia svojich obcí, ktoré šíria osvetu, vzdelávajú mládež a budujú silné komunity. Dobrovoľní hasiči dennodenne dokazujú, že sú pripravení zasahovať v kritických situáciách a pomáhať tam, kde je to najviac potrebné.
Do Ankety bolo prihlásených 150 zborov. Porota vybrala 30 finalistov, po 10 v oblasti západ, stred a východ.
Finalisti 1. kategórie DHZO/DHZM v Ankete dobrovoľní hasiči roka boli nominovaní práve za mimoriadne zásahy:
* Záchrana životov pri dopravných nehodách
* Náročné hasenie rozsiahlych požiarov
* Zásahy v neprístupnom teréne a nebezpečných podmienkach
* Pomoc pri povodniach a živelných pohromách
Finalisti 2. kategórie DHZ v Ankete dobrovoľní hasiči roka boli nominovaní za svoju preventívnu, výchovnú a spoločensky prospešnú činnosť:
* Výchova novej generácie mladých hasičov
* Organizovanie súťaží a podujatí pre širokú verejnosť
* Zachovávanie hasičských tradícií a šírenie posolstva naprieč generáciami
* Renovácia historickej hasičskej techniky
* Podpora a spájanie komunít v obciach a mestách.
V oblasti stred boli v kategórii DHZO/DHZM nominované nasledovné zbory – Horný Vadičov, Jelšava, Korňa, Ludrová a Novoť a v kategórii DHZ – Brehy, Hliník nad Hronom, Jelšava, Sielnica a Žarnovica.
V dňoch 8. 3. a 9. 3. 2025 sa na hasičskej zbrojnici DHZ Rusovce s finalistami natáčali televízne dokrútky, v ktorých bližšie predstavili svoje zásahy a činy roka 2024, s ktorými postúpili až do finále.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči sa natáčania zúčastnili v sobotu 8. 3. 2025.
Do 1. kategórie DHZO/DHZM sme postúpili so zásahom zo dňa 6. 11. 2024 – požiar osobného motorového vozidla pri rodinnom dome na Jesenského ulici v Jelšave. Priebeh hasebných prác na natáčaní prezentoval Zdenko Javorčík. Do 2. kategórie DHZ sme postúpili s denným letným hasičským táborom v Jelšave, ktorý sa konal 8. – 12. 7. 2024. Aktivity tábora prezentovali Gabriela Jakubecová a Viktória Javorčíková.
Medailóniky budú prezentované na galavečere dňa 7. 5. 2025 v Bratislave. Tohto galavečera, na ktorom budú slávnostne vyhlásené výsledky verejného hlasovania a ocenení najlepší dobrovoľní hasiči, sa zúčastnia aj jelšavskí hasiči.
Gabriela Jakubecová
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a