Dobrovoľní hasiči nie sú len tí, ktorí zasahujú pri požiaroch a nehodách. Sú to aj srdcia svojich obcí, ktoré šíria osvetu, vzdelávajú mládež a budujú silné komunity. Dobrovoľní hasiči dennodenne dokazujú, že sú pripravení zasahovať v kritických situáciách a pomáhať tam, kde je to najviac potrebné.
Do Ankety bolo prihlásených 150 zborov. Porota vybrala 30 finalistov, po 10 v oblasti západ, stred a východ.
Finalisti 1. kategórie DHZO/DHZM v Ankete dobrovoľní hasiči roka boli nominovaní práve za mimoriadne zásahy:
* Záchrana životov pri dopravných nehodách
* Náročné hasenie rozsiahlych požiarov
* Zásahy v neprístupnom teréne a nebezpečných podmienkach
* Pomoc pri povodniach a živelných pohromách
Finalisti 2. kategórie DHZ v Ankete dobrovoľní hasiči roka boli nominovaní za svoju preventívnu, výchovnú a spoločensky prospešnú činnosť:
* Výchova novej generácie mladých hasičov
* Organizovanie súťaží a podujatí pre širokú verejnosť
* Zachovávanie hasičských tradícií a šírenie posolstva naprieč generáciami
* Renovácia historickej hasičskej techniky
* Podpora a spájanie komunít v obciach a mestách.
V oblasti stred boli v kategórii DHZO/DHZM nominované nasledovné zbory – Horný Vadičov, Jelšava, Korňa, Ludrová a Novoť a v kategórii DHZ – Brehy, Hliník nad Hronom, Jelšava, Sielnica a Žarnovica.
V dňoch 8. 3. a 9. 3. 2025 sa na hasičskej zbrojnici DHZ Rusovce s finalistami natáčali televízne dokrútky, v ktorých bližšie predstavili svoje zásahy a činy roka 2024, s ktorými postúpili až do finále.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči sa natáčania zúčastnili v sobotu 8. 3. 2025.
Do 1. kategórie DHZO/DHZM sme postúpili so zásahom zo dňa 6. 11. 2024 – požiar osobného motorového vozidla pri rodinnom dome na Jesenského ulici v Jelšave. Priebeh hasebných prác na natáčaní prezentoval Zdenko Javorčík. Do 2. kategórie DHZ sme postúpili s denným letným hasičským táborom v Jelšave, ktorý sa konal 8. – 12. 7. 2024. Aktivity tábora prezentovali Gabriela Jakubecová a Viktória Javorčíková.
Medailóniky budú prezentované na galavečere dňa 7. 5. 2025 v Bratislave. Tohto galavečera, na ktorom budú slávnostne vyhlásené výsledky verejného hlasovania a ocenení najlepší dobrovoľní hasiči, sa zúčastnia aj jelšavskí hasiči.
Gabriela Jakubecová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.