Pri stavebných prácach pomáhali čiastočne zdarma nadšení stúpenci: baníci, povozníci a remeselníci. V roku 1926 zakúpilo mesto prvú motorovú striekačku zn. FLADER o výkone 1 200 l vody za 1 min. a v roku 1932 zakúpilo prvú automobilovú striekačku značky ŠKODA 206. Táto striekačka je vystavená v Krajskom múzeu v Prešove. Špecifikáciou múzea sú dejiny hasičstva a hasičskej techniky.
Oslava tejto významnej udalosti 150. výročia založenia DHZ sa konala dňa 6.6.2025 so začiatkom o 11.00 hod. v areáli Hasičskej zbrojnice v Dobšinej. Pozvanie prijali vzácni hostia: pán predseda NR SR Richard Raši, poslanec NR SR Róbert Puci, štátny tajomník ministerstva vnútra SR Michal Kaliňák, štátny tajomník MPSVaR a rodák z Dobšinej Peter Pamula, evanjelický farár Radovan Gdovin a rímskokatolícky farár Marek Sopko, člen Snemu DPO SR a zamestnanec sekretariátu DPO SR Bratislava vrchný inšpektor Peter Wolf, predseda Územnej organizácie DPO SR Rožňava vrchný inšpektor Marián Kapusta, členovia Pléna Územnej organizácie DPO SR mladší inšpektor Filip Revúcky a mladší inšpektor Ján Holovár, riaditeľ ORHaZZ a tiež rodák z Dobšinej pplk. Martin Kaprál, vedúci zamestnanci ORHaZZ pplk. Florián Albert a pplk. Radovan Ružík, prednosta OÚ Rožňava Marián Varga, taktiež rodák z Dobšinej a ďalšie významné osobnosti verejného a kultúrneho života v meste Dobšiná.

Po privítaní hostí a zápise do kroniky DHZ nasledoval slávnostný nástup hasičskej jednotky, príhovory hostí a veliteľa hasičskej jednotky Ivana Garana. Slávnostný príhovor predniesol primátor mesta Dobšiná Radovan Žori (na obr. vpravo). Hasičom a pozvaným hosťom sa prihovoril aj predseda NR SR Richard Raši (na obr. vľavo). Slová uznania a vďaky rovnako predniesli páni: štátny tajomník Michal Kaliňák, riaditeľ OR HaZZ Martin Kaprál. S príhovorom vystúpil pán štátny tajomník Peter Pamula, ktorý bol od detstva zanieteným hasičom. Vo svojom príhovore pripomenul významné osobnosti hasičstva v Dobšinej, ktoré už nie sú medzi nami, a to pána Ľudovíta Kukuru, ktorý bol veliteľom DHZ 40 rokov, Viktora Čuchrana, ktorý bol veliteľom 19 rokov a zanieteného strojníka Samuela Kirschnera.
Po slávnostných príhovoroch nasledovalo požehnanie sochy svätého Floriána a príhovory kňazov evanjelickej a rímskokatolíckej cirkvi. Cele podujatie oživilo vystúpenie mužskej speváckej zložky folklórneho súboru Gemer v Dobšinej. Nasledoval sprievod mestom k budove kultúrneho domu, kde sa konalo slávnostné mestské zastupiteľstvo.
Mesto Dobšiná odovzdávalo ocenenia občanom mesta, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k jeho rozvoju. Medzi ocenenými boli dlhoroční členovia DHZ Jozef Hudák, Vojtech Opremčák a in memoriam Viktor Čuchran.
Územná organizácia DPO SR v Rožňave udelila jednotlivým členom DHZ čestné uznania, medaily „Za príkladnú prácu“, „Za zásluhy“ a medailu „sv. Floriána“. Rozkazom veliteľa Územnej organizácie DPO SR v Rožňave povýšila jednotlivých členov mestského hasičského zboru do hodností nadzbormajster, mladší technik a vrchný technik.
Pri príležitosti tohto významného jubilea bola na záver pokrstená kniha „História hasičstva v Dobšinej 1875-2025“, ktorej autorom je spisovateľ, rodák z Dobšinej, Jozef Leffler. Po ukončení oficiálnej časti nasledovala slávnostná recepcia.
Ďakujeme Mestu Dobšiná a všetkým zúčastneným za slávnostný a dôstojný priebeh slávnosti.
Ivan Garan,
veliteľ DHZ Dobšiná
Foto: Dobšinské noviny
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12985/stopaetdesiate-vyrocie-zalozenia-dobrovolneho-hasicskeho-zboru-mesta-dobsina#sigProGalleriaf59a124637
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-