Stopäťdesiate výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Dobšiná

piatok, 13 jún 2025 16:08

Stopäťdesiate výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Dobšiná ^Doporučený

Napísal(a) I. Garan

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

(0 hlasov)

Stopäťdesiate výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Dobšiná

Dobrovoľný hasičský zbor Mesta Dobšiná už 150 rokov plní tie najušľachtilejšie ciele. Podieľa sa na ochrane životov, zdravia a majetku občanov mesta pri požiaroch a živelných pohromách.
Dobrovoľný hasičský spolok Mesta Dobšiná bol založený zakladajúcim zhromaždením v budove Mestskej radnice dňa 30. mája 1875. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 13. júna 1875. Mesto Dobšiná patrilo k prvej tridsiatke obcí so založenými hasičskými zbormi. Do konca roka 1875 mala hasičská jednotka 135 členov, 10 prastarých striekačiek a jednu štvorkolesovú hasičskú striekačku s potrebnou výzbrojou, ktorá bola zakúpená z verejnej zbierky. V roku 1877 nasledovala ďalšia zbierka. Z tejto zbierky bola zakúpená druhá hasičská striekačka. V rokoch 1879 – 1880 bola postavená hasičská zbrojnica a skladisko.

Pri stavebných prácach pomáhali čiastočne zdarma nadšení stúpenci: baníci, povozníci a remeselníci. V roku 1926 zakúpilo mesto prvú motorovú striekačku zn. FLADER o výkone 1 200 l vody za 1 min. a v roku 1932 zakúpilo prvú automobilovú striekačku značky ŠKODA 206. Táto striekačka je vystavená v Krajskom múzeu v Prešove. Špecifikáciou múzea sú dejiny hasičstva a hasičskej techniky.

dobs dhz IMG 20250610 WA0013

Oslava tejto významnej udalosti 150. výročia založenia DHZ sa konala dňa 6.6.2025 so začiatkom o 11.00 hod. v areáli Hasičskej zbrojnice v Dobšinej. Pozvanie prijali vzácni hostia: pán predseda NR SR Richard Raši, poslanec NR SR Róbert Puci, štátny tajomník ministerstva vnútra SR Michal Kaliňák, štátny tajomník MPSVaR a rodák z Dobšinej Peter Pamula, evanjelický farár Radovan Gdovin a rímskokatolícky farár Marek Sopko, člen Snemu DPO SR a zamestnanec sekretariátu DPO SR Bratislava vrchný inšpektor Peter Wolf, predseda Územnej organizácie DPO SR Rožňava vrchný inšpektor Marián Kapusta, členovia Pléna Územnej organizácie DPO SR mladší inšpektor Filip Revúcky a mladší inšpektor Ján Holovár, riaditeľ ORHaZZ a tiež rodák z Dobšinej pplk. Martin Kaprál, vedúci zamestnanci ORHaZZ pplk. Florián Albert a pplk. Radovan Ružík, prednosta OÚ Rožňava Marián Varga, taktiež rodák z Dobšinej a ďalšie významné osobnosti verejného a kultúrneho života v meste Dobšiná.

dobs dhz rasi IMG 20250610 WA0003 dobs dhz zori o Po privítaní hostí a zápise do kroniky DHZ nasledoval slávnostný nástup hasičskej jednotky, príhovory hostí a veliteľa hasičskej jednotky Ivana Garana. Slávnostný príhovor predniesol primátor mesta Dobšiná Radovan Žori (na obr. vpravo). Hasičom a pozvaným hosťom sa prihovoril aj predseda NR SR Richard Raši (na obr. vľavo). Slová uznania a vďaky rovnako predniesli páni: štátny tajomník Michal Kaliňák, riaditeľ OR HaZZ Martin Kaprál. S príhovorom vystúpil pán štátny tajomník Peter Pamula, ktorý bol od detstva zanieteným hasičom. Vo svojom príhovore pripomenul významné osobnosti hasičstva v Dobšinej, ktoré už nie sú medzi nami, a to pána Ľudovíta Kukuru, ktorý bol veliteľom DHZ 40 rokov, Viktora Čuchrana, ktorý bol veliteľom 19 rokov a zanieteného strojníka Samuela Kirschnera.

Po slávnostných príhovoroch nasledovalo požehnanie sochy svätého Floriána a príhovory kňazov evanjelickej a rímskokatolíckej cirkvi. Cele podujatie oživilo vystúpenie mužskej speváckej zložky folklórneho súboru Gemer v Dobšinej. Nasledoval sprievod mestom k budove kultúrneho domu, kde sa konalo slávnostné mestské zastupiteľstvo.

Mesto Dobšiná odovzdávalo ocenenia občanom mesta, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k jeho rozvoju. Medzi ocenenými boli dlhoroční členovia DHZ Jozef Hudák, Vojtech Opremčák a in memoriam Viktor Čuchran.

Územná organizácia DPO SR v Rožňave udelila jednotlivým členom DHZ čestné uznania, medaily „Za príkladnú prácu“, „Za zásluhy“ a medailu „sv. Floriána“. Rozkazom veliteľa Územnej organizácie DPO SR v Rožňave povýšila jednotlivých členov mestského hasičského zboru do hodností nadzbormajster, mladší technik a vrchný technik.

Pri príležitosti tohto významného jubilea bola na záver pokrstená kniha „História hasičstva v Dobšinej 1875-2025“, ktorej autorom je spisovateľ, rodák z Dobšinej, Jozef Leffler. Po ukončení oficiálnej časti nasledovala slávnostná recepcia.

Ďakujeme Mestu Dobšiná a všetkým zúčastneným za slávnostný a dôstojný priebeh slávnosti.

Ivan Garan,

veliteľ DHZ Dobšiná

Foto: Dobšinské noviny

View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/12985/stopaetdesiate-vyrocie-zalozenia-dobrovolneho-hasicskeho-zboru-mesta-dobsina#sigProGalleriaf59a124637

Čítať 1137 krát Naposledy zmenené sobota, 14 jún 2025 09:05

Zverejnené v DHZ

Viac z tejto kategórie: « V Revúcej ocenili detskú výtvarnú súťaž Aj zvieratká potrebujú hasičov Čriepky z aktivít dobrovoľných hasičov - stavanie májov v Jelšave a v Koceľovciach »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore

V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME

20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-

24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-

25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-

27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.

Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-

27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.

Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-

28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.

Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-

28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.

Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-

29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-

29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.

Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-

31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.

Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-

Plagáty

Mesiac úcty k starším