Naša cesta pokračovala do Štítnika do Vodného hradu, kde sme videli mini zoo, zahrali sme si rôzne hry a prezreli si výstavu obrazov.
V utorok 8. júla sme sa 13-timi deťmi presunuli na hasičskej technike na Hájenku na Hrádok. Prvým bodom programu bola návšteva Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Deti so zvláštnymi pocitmi vyšli z podzemia, ale plné zážitkov. Po presune na Hájenku sa deti hrali loptové hry na dvore, a ani sme sa nenazdali a prišiel čas obeda v jedálni Hotela Hrádok. Po chutnom obede program pokračoval kúpaním v bazéne pri Hoteli. Po kúpaní sme sa vrátili na Hájenku, kde sa začali schádzať už aj rodičia, deti sa hrali rôzne hry na dvore, dospelí hasiči pripravili a vytvorili pre deti penu. Po pene sme si pochutnali na opečených klobáskach a nastal čas rozlúčky, vrátili sme sa domov.
V stredu 9. júla ráno sme sa opäť stretli pred Mestským úradom, rozdali sme 10 deťom desiatu a olovrant a vybrali sme sa za ďalším cieľom – do Čierneho Balogu navštíviť Čiernohronskú železničku. Tu sme našli aj hasičskú lokomotívku, ktorá sa bude, ako sme zistili, rekonštruovať. Navštívili sme múzeum a potom sme sa previezli na vláčiku 2 trasy. Bol to pekný zážitok v krásnej prírode. Potom sme si v staničnej reštaurácii pochutnali na chutnom obede. Za obedom sa skončil program na tejto železničke a pobrali sme sa domov. Bol to príjemný deň.
Vo štvrtok 10. júla ráno začali deti (10) s rodičmi prichádzať na zbrojnicu s cestovnými taškami, nadišiel deň, kedy sme sa vybrali do Martina.
Prvá cesta viedla do Hasičského domu, kde sídli Odborná škola DPO SR. Už nás tu čakal veliteľ školy Ing. Róbert Kubeš, ktorý nám porozprával o škole, previedol nás po jej priestoroch. Potom sme pokračovali v ceste ďalej do Priekopy, časti Martina, do areálu SIM, kde nás „prichýlili“ miestni dobrovoľní hasiči, ktorí nám okrem ubytovania a stravy pripravili aj príjemný a zaujímavý program.
Po príchode sme sa ubytovali, naobedovali a prezreli sme si Hasičské múzeum č. 1 – historické koče, odev a rôzne pomôcky, ktoré používali naši predkovia. Potom sme sa presunuli do Vrútok do Výhrevne, kde sa opravujú a repasujú lokomotívy parné ale aj elektrické. Bol to zaujímavý zážitok.
Presunuli sme sa na spoločný tréning v hale, kde sú pripravené náradia na hasičskú 60-ku, na požiarny útok CTIF. Deti si vyskúšali presun na kladine, prešli si CTIF, viazali uzly. Nabrali mnoho skúseností, ktoré zužitkujú pri ďalších súťažiach u nás. Po večeri sme sa presunuli na ubytovňu, kde deti rozprávali o zážitkoch z celého dňa.
Piatok 11. júla začal zavčasu, deti sa zobúdzali dosť skoro, v očakávaní ďalších zážitkov, ktoré ich čakali v ten deň.
Po raňajkách sme sa presunuli na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Martine. Boli to 2 hodiny plné adrenalínu. Deti si vyskúšali zásahovú obuv, odev, potrebné ochranné pomôcky. Vyskúšali si rôzne typy nosidiel, prezreli si hasičskú techniku. Absolvovali „výcvik na polygóne“, po ktorom sledovali výcvik hasičov – ukážku, ako sa hasí z výšky z plošiny. Ďakujeme všetkým príslušníkom, ktorí sa nám venovali.
Presunuli sme sa späť do SIMu, kde sme si pozreli Hasičské múzeum č. 2 a 3 – hasičské autá a helikoptéru.
Prišiel čas obeda a po ňom sme sa rozlúčili a vybrali sa na cestu domov. Po ceste sme zastali v Martine na námestí, na ktorom sme sa poprechádzali a dali si zmrzlinu. V podvečerných hodinách sme sa vrátili do Jelšavy, kde na deti už netrpezlivo čakali rodičia.
Bol to týždeň plný zážitkov, snáď deti budú na ne dlho spomínať.
Za pomoc a podporu patrí poďakovanie:
- Mestu Jelšava,
- Mestským lesom Jelšava za zapožičanie Hájenky,
- Attilovi Žilkovi za finančnú pomoc – zaplatenie autobusu do Martina,
- DHZ Rožňava – Mgr. Petrovi Mátému a Martinovi Bednárovi,
- Pracovníčkam Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave,
- Pizzerii U MICIA v Rožňave,
- SMZ, a. s. Jelšava,
- Vedeniu Ochtinskej aragonitovej jaskyne,
- Zamestnancom Čiernohronskej železničky za príjemný prístup a chutný obed,
- Katke Krštienovej za zabezpečenie Muránskych buchiet a pagáčov,
- Veliteľovi Odbornej školy DPO SR Ing. Róbertovi Kubešovi za príjemné privítanie a ukázanie priestorov školy,
- Ľubomírovi Vaňkovi, veliteľovi DHZM Martin-Priekopa, ktorý nám umožnil ubytovanie a stravu v SIMe,
- Členom DHZ Martin-Priekopa, ktorí sa nám venovali a pripravili príjemný program,
- Príslušníkom OR HaZZ v Martine za príjemné chvíle strávené na Hasičskej stanici,
- Pánovi šoférovi, ktorý mal trpezlivosť s deťmi,
- V neposlednej miere všetkým dobrovoľným hasičom z Jelšavy, ktorí sa nemalou mierou podieľali pri realizácii tohto tábora, ďakujem – Vierka Bérešová, Ján Hudaček, Miroslav Kováč, Ondrej Kožiak, Lukáš Javorčík, Ing. Pavol Zapletal, MBA.
Gabriela Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13006/v-jelsave-zorganizovali-denny-tabor-mladych-hasicov#sigProGalleria08dd1e62cb































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-