Naša cesta pokračovala do Štítnika do Vodného hradu, kde sme videli mini zoo, zahrali sme si rôzne hry a prezreli si výstavu obrazov.
V utorok 8. júla sme sa 13-timi deťmi presunuli na hasičskej technike na Hájenku na Hrádok. Prvým bodom programu bola návšteva Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Deti so zvláštnymi pocitmi vyšli z podzemia, ale plné zážitkov. Po presune na Hájenku sa deti hrali loptové hry na dvore, a ani sme sa nenazdali a prišiel čas obeda v jedálni Hotela Hrádok. Po chutnom obede program pokračoval kúpaním v bazéne pri Hoteli. Po kúpaní sme sa vrátili na Hájenku, kde sa začali schádzať už aj rodičia, deti sa hrali rôzne hry na dvore, dospelí hasiči pripravili a vytvorili pre deti penu. Po pene sme si pochutnali na opečených klobáskach a nastal čas rozlúčky, vrátili sme sa domov.
V stredu 9. júla ráno sme sa opäť stretli pred Mestským úradom, rozdali sme 10 deťom desiatu a olovrant a vybrali sme sa za ďalším cieľom – do Čierneho Balogu navštíviť Čiernohronskú železničku. Tu sme našli aj hasičskú lokomotívku, ktorá sa bude, ako sme zistili, rekonštruovať. Navštívili sme múzeum a potom sme sa previezli na vláčiku 2 trasy. Bol to pekný zážitok v krásnej prírode. Potom sme si v staničnej reštaurácii pochutnali na chutnom obede. Za obedom sa skončil program na tejto železničke a pobrali sme sa domov. Bol to príjemný deň.
Vo štvrtok 10. júla ráno začali deti (10) s rodičmi prichádzať na zbrojnicu s cestovnými taškami, nadišiel deň, kedy sme sa vybrali do Martina.
Prvá cesta viedla do Hasičského domu, kde sídli Odborná škola DPO SR. Už nás tu čakal veliteľ školy Ing. Róbert Kubeš, ktorý nám porozprával o škole, previedol nás po jej priestoroch. Potom sme pokračovali v ceste ďalej do Priekopy, časti Martina, do areálu SIM, kde nás „prichýlili“ miestni dobrovoľní hasiči, ktorí nám okrem ubytovania a stravy pripravili aj príjemný a zaujímavý program.
Po príchode sme sa ubytovali, naobedovali a prezreli sme si Hasičské múzeum č. 1 – historické koče, odev a rôzne pomôcky, ktoré používali naši predkovia. Potom sme sa presunuli do Vrútok do Výhrevne, kde sa opravujú a repasujú lokomotívy parné ale aj elektrické. Bol to zaujímavý zážitok.
Presunuli sme sa na spoločný tréning v hale, kde sú pripravené náradia na hasičskú 60-ku, na požiarny útok CTIF. Deti si vyskúšali presun na kladine, prešli si CTIF, viazali uzly. Nabrali mnoho skúseností, ktoré zužitkujú pri ďalších súťažiach u nás. Po večeri sme sa presunuli na ubytovňu, kde deti rozprávali o zážitkoch z celého dňa.
Piatok 11. júla začal zavčasu, deti sa zobúdzali dosť skoro, v očakávaní ďalších zážitkov, ktoré ich čakali v ten deň.
Po raňajkách sme sa presunuli na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Martine. Boli to 2 hodiny plné adrenalínu. Deti si vyskúšali zásahovú obuv, odev, potrebné ochranné pomôcky. Vyskúšali si rôzne typy nosidiel, prezreli si hasičskú techniku. Absolvovali „výcvik na polygóne“, po ktorom sledovali výcvik hasičov – ukážku, ako sa hasí z výšky z plošiny. Ďakujeme všetkým príslušníkom, ktorí sa nám venovali.
Presunuli sme sa späť do SIMu, kde sme si pozreli Hasičské múzeum č. 2 a 3 – hasičské autá a helikoptéru.
Prišiel čas obeda a po ňom sme sa rozlúčili a vybrali sa na cestu domov. Po ceste sme zastali v Martine na námestí, na ktorom sme sa poprechádzali a dali si zmrzlinu. V podvečerných hodinách sme sa vrátili do Jelšavy, kde na deti už netrpezlivo čakali rodičia.
Bol to týždeň plný zážitkov, snáď deti budú na ne dlho spomínať.
Za pomoc a podporu patrí poďakovanie:
- Mestu Jelšava,
- Mestským lesom Jelšava za zapožičanie Hájenky,
- Attilovi Žilkovi za finančnú pomoc – zaplatenie autobusu do Martina,
- DHZ Rožňava – Mgr. Petrovi Mátému a Martinovi Bednárovi,
- Pracovníčkam Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave,
- Pizzerii U MICIA v Rožňave,
- SMZ, a. s. Jelšava,
- Vedeniu Ochtinskej aragonitovej jaskyne,
- Zamestnancom Čiernohronskej železničky za príjemný prístup a chutný obed,
- Katke Krštienovej za zabezpečenie Muránskych buchiet a pagáčov,
- Veliteľovi Odbornej školy DPO SR Ing. Róbertovi Kubešovi za príjemné privítanie a ukázanie priestorov školy,
- Ľubomírovi Vaňkovi, veliteľovi DHZM Martin-Priekopa, ktorý nám umožnil ubytovanie a stravu v SIMe,
- Členom DHZ Martin-Priekopa, ktorí sa nám venovali a pripravili príjemný program,
- Príslušníkom OR HaZZ v Martine za príjemné chvíle strávené na Hasičskej stanici,
- Pánovi šoférovi, ktorý mal trpezlivosť s deťmi,
- V neposlednej miere všetkým dobrovoľným hasičom z Jelšavy, ktorí sa nemalou mierou podieľali pri realizácii tohto tábora, ďakujem – Vierka Bérešová, Ján Hudaček, Miroslav Kováč, Ondrej Kožiak, Lukáš Javorčík, Ing. Pavol Zapletal, MBA.
Gabriela Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13006/v-jelsave-zorganizovali-denny-tabor-mladych-hasicov#sigProGalleria08dd1e62cb


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a