Naša cesta pokračovala do Štítnika do Vodného hradu, kde sme videli mini zoo, zahrali sme si rôzne hry a prezreli si výstavu obrazov.
V utorok 8. júla sme sa 13-timi deťmi presunuli na hasičskej technike na Hájenku na Hrádok. Prvým bodom programu bola návšteva Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Deti so zvláštnymi pocitmi vyšli z podzemia, ale plné zážitkov. Po presune na Hájenku sa deti hrali loptové hry na dvore, a ani sme sa nenazdali a prišiel čas obeda v jedálni Hotela Hrádok. Po chutnom obede program pokračoval kúpaním v bazéne pri Hoteli. Po kúpaní sme sa vrátili na Hájenku, kde sa začali schádzať už aj rodičia, deti sa hrali rôzne hry na dvore, dospelí hasiči pripravili a vytvorili pre deti penu. Po pene sme si pochutnali na opečených klobáskach a nastal čas rozlúčky, vrátili sme sa domov.
V stredu 9. júla ráno sme sa opäť stretli pred Mestským úradom, rozdali sme 10 deťom desiatu a olovrant a vybrali sme sa za ďalším cieľom – do Čierneho Balogu navštíviť Čiernohronskú železničku. Tu sme našli aj hasičskú lokomotívku, ktorá sa bude, ako sme zistili, rekonštruovať. Navštívili sme múzeum a potom sme sa previezli na vláčiku 2 trasy. Bol to pekný zážitok v krásnej prírode. Potom sme si v staničnej reštaurácii pochutnali na chutnom obede. Za obedom sa skončil program na tejto železničke a pobrali sme sa domov. Bol to príjemný deň.
Vo štvrtok 10. júla ráno začali deti (10) s rodičmi prichádzať na zbrojnicu s cestovnými taškami, nadišiel deň, kedy sme sa vybrali do Martina.
Prvá cesta viedla do Hasičského domu, kde sídli Odborná škola DPO SR. Už nás tu čakal veliteľ školy Ing. Róbert Kubeš, ktorý nám porozprával o škole, previedol nás po jej priestoroch. Potom sme pokračovali v ceste ďalej do Priekopy, časti Martina, do areálu SIM, kde nás „prichýlili“ miestni dobrovoľní hasiči, ktorí nám okrem ubytovania a stravy pripravili aj príjemný a zaujímavý program.
Po príchode sme sa ubytovali, naobedovali a prezreli sme si Hasičské múzeum č. 1 – historické koče, odev a rôzne pomôcky, ktoré používali naši predkovia. Potom sme sa presunuli do Vrútok do Výhrevne, kde sa opravujú a repasujú lokomotívy parné ale aj elektrické. Bol to zaujímavý zážitok.
Presunuli sme sa na spoločný tréning v hale, kde sú pripravené náradia na hasičskú 60-ku, na požiarny útok CTIF. Deti si vyskúšali presun na kladine, prešli si CTIF, viazali uzly. Nabrali mnoho skúseností, ktoré zužitkujú pri ďalších súťažiach u nás. Po večeri sme sa presunuli na ubytovňu, kde deti rozprávali o zážitkoch z celého dňa.
Piatok 11. júla začal zavčasu, deti sa zobúdzali dosť skoro, v očakávaní ďalších zážitkov, ktoré ich čakali v ten deň.
Po raňajkách sme sa presunuli na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Martine. Boli to 2 hodiny plné adrenalínu. Deti si vyskúšali zásahovú obuv, odev, potrebné ochranné pomôcky. Vyskúšali si rôzne typy nosidiel, prezreli si hasičskú techniku. Absolvovali „výcvik na polygóne“, po ktorom sledovali výcvik hasičov – ukážku, ako sa hasí z výšky z plošiny. Ďakujeme všetkým príslušníkom, ktorí sa nám venovali.
Presunuli sme sa späť do SIMu, kde sme si pozreli Hasičské múzeum č. 2 a 3 – hasičské autá a helikoptéru.
Prišiel čas obeda a po ňom sme sa rozlúčili a vybrali sa na cestu domov. Po ceste sme zastali v Martine na námestí, na ktorom sme sa poprechádzali a dali si zmrzlinu. V podvečerných hodinách sme sa vrátili do Jelšavy, kde na deti už netrpezlivo čakali rodičia.
Bol to týždeň plný zážitkov, snáď deti budú na ne dlho spomínať.
Za pomoc a podporu patrí poďakovanie:
- Mestu Jelšava,
- Mestským lesom Jelšava za zapožičanie Hájenky,
- Attilovi Žilkovi za finančnú pomoc – zaplatenie autobusu do Martina,
- DHZ Rožňava – Mgr. Petrovi Mátému a Martinovi Bednárovi,
- Pracovníčkam Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave,
- Pizzerii U MICIA v Rožňave,
- SMZ, a. s. Jelšava,
- Vedeniu Ochtinskej aragonitovej jaskyne,
- Zamestnancom Čiernohronskej železničky za príjemný prístup a chutný obed,
- Katke Krštienovej za zabezpečenie Muránskych buchiet a pagáčov,
- Veliteľovi Odbornej školy DPO SR Ing. Róbertovi Kubešovi za príjemné privítanie a ukázanie priestorov školy,
- Ľubomírovi Vaňkovi, veliteľovi DHZM Martin-Priekopa, ktorý nám umožnil ubytovanie a stravu v SIMe,
- Členom DHZ Martin-Priekopa, ktorí sa nám venovali a pripravili príjemný program,
- Príslušníkom OR HaZZ v Martine za príjemné chvíle strávené na Hasičskej stanici,
- Pánovi šoférovi, ktorý mal trpezlivosť s deťmi,
- V neposlednej miere všetkým dobrovoľným hasičom z Jelšavy, ktorí sa nemalou mierou podieľali pri realizácii tohto tábora, ďakujem – Vierka Bérešová, Ján Hudaček, Miroslav Kováč, Ondrej Kožiak, Lukáš Javorčík, Ing. Pavol Zapletal, MBA.
Gabriela Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13006/v-jelsave-zorganizovali-denny-tabor-mladych-hasicov#sigProGalleria08dd1e62cb


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-