Cieľ: Zvýšiť pripravenosť slovenských a maďarských hasičských zborov na riešenie katastrof.
Hlavný partner: Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK).
Financovanie: Z medzinárodného projektu v rámci INTERREG-u.
Aktivity:
- nákup nového vybavenia pre dobrovoľných hasičov – napr. štvorkolka, prívesy,
- vybavenie prívesov technickým zariadením pre zriadenie núdzového ubytovania – stany, hygienické vybavenie,
- posilnenie kapacít pre zásahy pri veterných smrštiach.
Dôvod: reakcia na klimatické zmeny a čoraz častejšie extrémne počasie.
Zásah: Vybavenie umožní hasičom rýchlejšie a profesionálnejšie pomáhať občanom v núdzi.
Prínos:
- Zlepšené technické vybavenie dobrovoľných hasičov.
- Schopnosť zabezpečiť núdzové ubytovanie pre postihnuté obyvateľstvo.
- Posilnenie cezhraničnej spolupráce medzi hasičskými zbormi.
Banskobystrický samosprávny kraj posilňuje pripravenosť regiónu na zvládanie mimoriadnych udalostí. V rámci tohto pilotného projektu, ktorý je svojím obsahom na Slovensku unikátny, poputujú štyri moderné prívesné vozíky s vybavením pre núdzové zásahy k dobrovoľným hasičom do Banskej Štiavnice, Jelšavy, Brezna a Senohradu.
Využívať sa budú pri požiaroch, povodniach, veterných smrštiach, aj na poskytovanie krátkodobého núdzového ubytovania, a to aj v rámci cezhraničnej spolupráce s Maďarskom.
Týmto krokom sa posilňovanie vybavenia dobrovoľných hasičov nekončí. V najbližšom období kraju pribudnú ďalšie prívesy: dva hygienické a 13 prívesov určených na zásahy pri veterných smrštiach. V súčasnosti kraj čaká na ich dodanie. Na to, aby dobrovoľní hasiči mohli správne používať prívesy a iné technické prostriedky je nutné, aby boli vyškolení.
Niektorí už absolvovali rozšírenie vodičských preukazov, potrebných na presun prívesom, a niektorých ešte čaká rozšírenie.
V Jelšave na Hasičskej zbrojnici bol realizovaný pilčícky kurz:
– v dňoch 20. a 21. decembra 2025 sa záujemcovia o tento kurz oboznámili s teóriou používania „motorových píl“ a vykonali aj praktické cvičenie,
– dňa 17. januára mali záujemci samovzdelávanie a 18. januára testy.
Po testoch absolventov pilčíckeho kurzu pokračoval kurz viazania bremien. Po absolvovaní kurzu bolo, samozrejme, potrebné absolvovať test. Za okres Revúca boli vyškolení dobrovoľní hasiči z Jelšavy, Lubeníka, Magnezitoviec a z Muráňa.
Absolventi oboch kurzov dostanú preukazy.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13133/posilnuju-pripravenost-hasicov-regionu-na-zvladanie-mimoriadnych-udalosti-skolenia-a-vycvik-pouzivatelov-adp#sigProGalleria65f49ad948
Školenia a výcvik používateľov ADP
Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) Jelšava má zriadenú protiplynovú službu. Aby táto protiplynová služba mohla vykonávať svoju činnosť, musia ju vykonávať vyškolení a znalí členovia DHZM. Užívateľského školenia na autonómne dýchacie prístroje (ADP) sa dňa 14. januára 2026 vo firme SIGNUM, s. r. o. Poprad zúčastnili dvaja členovia – Ivan Ištók, technik a Zdenko Švejkovský. Okrem tohto školenia bola vykonaná aj revízia a servis dýchacích prístrojov SCOTT, ktoré sa v našej DHZM používajú.
* * * * *
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy využili ponuku Hlavnej banskej záchrannej služby, oštepný závod Hornonitrianskych baní v Prievidzi, a. s. na školenie používateľov a nosičov autonómnych dýchacích prístrojov (ADP). Termín na zaškolenie 5 dobrovoľných hasičov (Zdenko Javorčík, Ján Jurek, Juraj Samko ml., Martin Stehlo, Zdenko Švejkovský) bol daný na deň 17. januára 2026. Zaškolenia sa zúčastnil aj Ivan Ištók, technik.
Pred školením museli všetci používateľa ADP absolvovať preventívnu prehliadku u lekára, potvrdenie o absolvovaní bolo potrebné odovzdať pred zaškolením.
Školenie pozostávalo z teoretickej a praktickej časti.
Teoretická časť bola zameraná na rozdelenie dýchacích prístrojov, popis základných častí, fyziológiu dýchania, prípravu prístroja na použitie, kontrolu, údržbu a správne uskladnenie dýchacích prístrojov. Táto časť je potrebná aj z dôvodu získania informácií pre zriadenú protiplynovú službu v našom DHZM.
Praktická časť pozostávala z výcviku nosiča dýchacích prístrojov v dymovom polygóne.
Pred ostrým výcvikom si hasiči prešli polygón bez prekážok a dymu. Potom už prišlo k samotnému výcviku, kde absolvovali rôzne prekážky – dym, stiesnené pomery, tepelnú záťaž, rebrík.
Výcvik je možné absolvovať vo všetkých typoch vzduchových, resp. kyslíkových ADP a prebieha v zdravotne nezávadnom dyme a pod dohľadom lekára – banského záchranára.
Po príchode na hasičskú zbrojnicu bolo potrebné vykonať údržbu použitých masiek, čím skončil tento výcvik.
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13133/posilnuju-pripravenost-hasicov-regionu-na-zvladanie-mimoriadnych-udalosti-skolenia-a-vycvik-pouzivatelov-adp#sigProGalleria492392272a
Gabriela Jakubecová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.